Slovenská televízia v dňoch osláv osemdesiateho výročia SNP vysielala dokumentárny film o generálovi Rudolfovi Viestovi. Desaťročia sa o ňom mlčalo a dlhé roky sa o ňom nepovedalo všetko − až teraz. Osemdesiat rokov po... Iniciátorom projektu bol Ľuboš Jurík, ktorý sa premiéry nedožil. Aj preto som ochotne publikoval o svedectve nemeckého historika o rozhodujúcej úlohe armády v SNP.
V roku 2022 vyšli v pražskom vydavateľstve Akademia v edícii Pamäť s odstupom rokov pamäti Vladimíra Žikeša Slovenské povstání bez mýtů a legend. Rodák z Plzne prekročil v roku 1942 hranice Protektorátu a onedlho už poznal všetky turistické chaty v Tatrách aj v Malej Fatre. Tie tvorili zázemie; tzv. kysucká cesta so základňou na chate Bumbálka bola trasou pre kuriérov. Išlo o správy pre exilovú vládu v Londýne. Depeše podpisoval krycím menom Kavárník. Jeho identitu odhalil až v roku 1965 historik Jozef Jablonický, naplno však až začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia...
Pri sedemdesiatom výročí SNP mi na besede v banskobystrickom múzeu vedenie venovalo ojedinelé svedectvo Operácia Amsterdam, venované pamiatke židovských parašutistov, ktorí v službách britskej armády boli účastníkmi Slovenského národného povstania. Spravodajstvo Slovenskej televízie v dňoch osemdesiateho výročia uverejnilo výpovede amerického, ako aj britského veľvyslanca. Po prvý raz odhaľovali až v tomto roku pamätnú tabuľu príslušníkom oboch národov, ktorí tu pôsobili v rámci osobitných služieb armád oboch štátov. Až teraz, osemdesiat rokov po, sa o tom otvorene hovorí. V knihe na 550 stranách podáva svedectvo, z ktorého je zrejmé, aké hlboké stopy to v autorovi zanechalo, ako sa vyrovnáva s tým, že tu ostali nenávratne jeho priatelia. Je to strhujúci príbeh skupiny, ktorá už bola v kibucoch a tam oslovila britskú mandátnu správu Palestíny, aby odsúhlasili sformovanie oddielu výsadkárov, ktorí dobre poznajú pomery, terén a najmä jazyk, a vysadila ich za frontovou líniou.
Je to sumár peripetií, kým sa dostali do povstaleckej Bystrice. Z talianskeho Bari ich spojeneckí piloti vysadili v hlbokej tme. Namiesto na 1575-metrovej holi Krížna, odkiaľ sa mali pri zostupe lesnou cestou dostať k dreveniciam osady Prašnica, väčšmi smerom na Vrútky. Teda oveľa ďalej od Bystrice.
Je veľa svedectiev. Ako Peter Valo dômyselne cituje v minulom vydaní SNN historika Antona Hrnka: „Povstanie bolo súčasťou toku slovenských dejín, v ktorých jedna udalosť nadväzovala na druhú.“
Svedčí o tom aj záujem dnes českých renomovaných historikov o slovenské povstanie. Už sme v SNN informovali o českom seriáli Dejiny neklamú. Kriticky rozoberali postoje G. Husáka, ako aj to, ako partizáni neželanou aktivitou prispeli k predčasnému vypuknutiu SNP a invázii nemeckých vojsk na Slovenskú armádu, ktorá ešte nedokončila prípravy.
Knižnica Václava Havla s podporou Mesta Praha dokonca usporiadala besedu s troma poprednými znalcami − slovakistami. Prvý z nich Jan Rychlík poukázal na to, že sa nedá pozerať na SNP výlučne českými očami, že si treba uvedomiť, ako v danej kríze vznik slovenského štátu privítali nielen stúpenci ľudákov, ľudáci, ale dokonca aj ich odporcovia, ako aj presvedčení stúpenci obnovy Československa. Pre Slovákov, na rozdiel od Čechov, mal Slovenský štát istú hodnotu. Na Slovensku panovali iné pomery, neplatili ako v Čechách nemecké zákony, ale v mnohom nielen československé, ale v trestnom práve dokonca ešte uhorské zákony. Kým v Protektoráte bolo počúvanie cudzieho rozhlasu trestné, na Slovensku to neplatilo. Priami odporcovia režimu stáli pred dilemou, že povstaním zatratia aj svoj štát, štátnosť. Preto, ako pripomenula beseda, časť odporcov súhlasila s tézou obnovy Československa, ale nie predvojnového, ale na základe zásady rovný s rovným, čo bola de facto požiadavka federácie a uznania existencie svojbytnosti slovenského národa.
Beseda troch českých historikov o slovenskom povstaní konštatovala okrem iného, že termín Povstanie sa začal používať až po roku 1945. V roku 1944 sa hovorilo o prevrate.
Dušan D. KERNÝ
Foto: internet