Okolo reformy súdnictva je na krátky čas ticho. Narýchlo, bez odbornej diskusie, od stola. Tak ako to zvyčajne politická moc na Slovensku robí, ak má moc aj matematicky – počtom hlasov v Národnej rade Slovenskej republiky. Reformu zloženia Ústavného súdu SR, Súdnej rady SR, zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR. Zmeny si vyžadujú aj novelu Ústavy SR, ktorú poslanci tiež presadili. Plénum zároveň schválilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Poslanci podporili ústavné zmeny 91 hlasmi zo 141 prítomných, proti bolo 50 poslancov. Reformu súdnictva schválili poslanci 89 hlasmi zo 139 prítomných, proti bolo 18 poslancov. Matematika nepustí – ústavná väčšina nemá problém odhlasovať si, čo uzná za vhodné.
- ZMENY V SÚDNEJ RADE SR
Súdna rada SR bude mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Okrem toho sa zavedie regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody. Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov Súdnej rady SR len v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR budú mať jeden volebný obvod. Nová legislatíva tiež rozširuje pôsobnosť Súdnej rady SR o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.
Rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov sa ruší. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie už nemá vydávať Ústavný súd SR. Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť obrátiť na Súdnu radu SR, aby posúdila, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie sudcu. Ak s tým Súdna rada SR vysloví nesúhlas, v trestnom stíhaní sa nebude pokračovať. Týkať sa to bude len trestného činu ohýbania práva. Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky.
- VEKOVÁ DISKRIMINÁCIA?
Ústavný zákon v oblasti justície ukotvuje aj vekový cenzus sudcov. Po novom budú z funkcie odchádzať sudcovia všeobecných súdov vo veku šesťdesiatich siedmich rokov. V prípade sudcov Ústavného súdu SR to bude sedemdesiatdva rokov. Sudca sa bude môcť po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Parlament tiež zabezpečil v ústave hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov. Vzniknúť má aj Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd SR má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od prvého augusta 2021. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Ministerka spravodlivosti nevidí diskrimináciu v zákone, ktorým by mali sudcovia prejsť na Najvyšší správny súd SR cez výberové konanie. „Je to pre mňa prekvapivé,“ reaguje na iniciatívu sudcov správneho kolégia, ktorí žiadajú predsedu Súdnej rady SR, aby zákon napadol na Ústavnom súde SR. Členka súdnej rady Marcela Kosová rozposlala sudcom výzvu na podporu súdnej mapy a reforiem ministerky Márie Kolíkovej. Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Kosová pritom verejne vystupuje proti súdnej mape. To je trochu schizofrenický postoj. Generálny prokurátor Maroš Žilinka žiada zvolanie odborného stola k reforme súdnej mapy. So žiadosťou oslovil ministerku Máriu Kolíkovú. „Som presvedčený, že len takáto odborná diskusia môže prispieť k dosiahnutiu cieľov reformy,“ dodal Žilinka.
- POCHYBNOSTI
Celkové náklady na reformu sa podľa portálu odhadujú na 345 miliónov eur. Ide o zabezpečenie priestorov súdov, rozšírenie a modernizáciu všeobecných prvostupňových súdov či zabezpečenie priestorov nového Najvyššieho správneho súdu SR. Peniaze si vyžiada aj plánovaný vývoj centrálnych informačných systémov, Centrálne digitalizácie stredisko a dátový sklad justície, hardwerová a softwerová modernizácia justície. Ďalšie finančné prostriedky si vyžiada vytvorenie analytických jednotiek súdnictva na Najvyššom správnom súde SR, Najvyššom súde SR a troch všeobecných odvolacích súdoch. Financovať reformu súdnej mapy by mali pomôcť aj zdroje z fondu obnovy vo výške tridsiatich piatich miliónov eur. Akú hodnotu dostane občan za vynaložené prostriedky do reformy justície, je však neznáme.
Poradná rada európskych sudcov poukazuje na možnosť preloženia sudcov na nižší súd bez ich súhlasu v rámci reformy súdnej mapy. A nielen na to. Novela ústavy, umožňujúca odvolať predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady SR pred uplynutím ich funkčného obdobia, podľa Poradnej rady vyvoláva podozrenie, že jej zámerom je ovplyvňovať rozhodnutia členov Súdnej rady SR. „Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu alebo prinajmenšom k dojmu spolitizovania činnosti Súdnej rady SR, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali,“ poznamenalo predsedníctvo Poradnej rady v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.
- OHROZENÁ NESTRANNOSŤ
Odňatie sudcovskej imunity pri rozhodovaní sa môže stať podľa Poradnej rady kontraproduktívnym. Práve toto ustanovenie by mohlo zapríčiniť situácie, keď by sudcovia nerozhodovali nestranne a mali by obavy z účelového trestného stíhania. Európsky orgán sudcov tiež poukazuje na to, že „pri zriadení Najvyššieho správneho súdu SR je vágne sformulovaná časť kompetencií tohto súdu, ktorá mu dáva kompetenciu disciplinárne stíhať sudcov, prokurátorov, ale ak tak ustanoví zákon aj iných osôb. Toto nepresné sformovanie poslednej časti vety môže byť totiž aplikovateľné až na príliš veľký okruh osôb a je až neprimerane všeobecné.“
Jan ČERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK - Foto: zahaničná tlač
Viac na túto tému si prečítajte aj tu: