Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol o Balkáne po šestnástich rokoch. Tretieho februára 2015 vyniesol Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu ako najvyššia súdna inštancia OSN rozsudok vo veci vzájomných žalôb Chorvátska a Srbska za genocídu spáchanú počas balkánskych vojen v rokoch 1991 ‒ 1995. Takmer šestnásť rokov trvajúci súdny spor ukončil MSD v Haagu verdiktom, podľa ktorého sa Chorvátsko ani Srbsko nedopustili genocídy. Rozhodnutie vyvolalo búrlivé reakcie a rôzne interpretácie nielen v dvoch priamo zainteresovaných krajinách. Môže znamenať začiatok novej éry vzťahov dvoch ťažko skúšaných znesvárených národov?
Proces iniciovalo v roku 1999 Chorvátsko žalobou na bývalú Zväzovú republiku Juhoslávia za genocídu, ktorej sa mali údajne dopustiť príslušníci ozbrojených síl Juhoslávie na území Chorvátska. Počas bojov za nezávislosť začiatkom deväťdesiatych rokov zahynulo približne dvanásťtisícpäťsto Chorvátov, z toho veľká časť civilistov, ktorí sa stali obeťami etnických čistiek. Srbsko ako nástupnický štát Juhoslávie v roku 2010 kontrovalo žalobou na Chorvátsko za údajnú genocídu spáchanú chorvátskymi ozbrojenými silami počas operácie Búrka (Oluja) v roku 1995, keď zahynulo okolo tisícosemsto Srbov (celkovo bolo v Chorvátsku v rokoch 1991 ‒ 1995 zabitých približne šesťtisícpäťsto Srbov) a vyše dvestotisíc ich bolo z Chorvátska vyhnaných. Súd síce konštatoval, že na oboch stranách boli spáchané početné zločiny, ale tie nedosiahli rozmer genocídy. Podľa súdu nebolo možné dokázať, že tieto zločiny boli spáchané s úmyslom fyzicky vyhubiť celý národ v lokalite konfliktu, teda spáchať genocídu. Agentúry AP a Reuters informovali, že predseda MSD Peter Tomka vyzval Belehrad a Záhreb na vzájomnú spoluprácu pri poskytnutí zodpovedajúcich reparácií obetiam zločinov, čo by podľa neho prispelo k upevňovaniu mieru a stability v regióne. Je to už druhé rozhodnutie MSD v Haagu (nezamieňať s Medzinárodným trestným tribunálom pre Juhosláviu) týkajúce sa bývalej Juhoslávie, ktoré zamietlo žalobu za genocídu. Len pripomeňme, že v roku 2007 MSD vyniesol verdikt, podľa ktorého Srbsko nespôsobilo genocídu v Bosne a Hercegovine.
■ REAKCIE ZAINTERESOVANÝCH
Reakcie na rozsudok boli rôznorodé, často protichodné, aj čo sa týka interpretácií rozsudku. Srbský minister spravodlivosti Nikola Selakovič po vynesení rozsudku pre médiá vyhlásil: „Nemáme dôvod byť nespokojní.“ Srbský denník Kurir ministrove slová doplnil: pre Srbsko je dôležité, že medzinárodný súd prvý raz konštatoval, že počas chorvátskej operácie Búrka boli spáchané zločiny. Súd zároveň konštatoval, že krajinskí Srbi z Chorvátska neodišli na pokyn z Belehradu, ale že boli vyhnaní chorvátskymi ozbrojenými silami podľa plánu vtedajšieho chorvátskeho vedenia. Podľa šéfa srbského právneho tímu Sašu Obradoviča sa o operácii Búrka „nemôže ďalej hovoriť ako o zákonnej vojenskej akcii nasmerovanej na oslobodenie istých území“. Rádiotelevízia Srbska (RTS) informovala o tom, že vynesenie rozsudku sledoval prezident Tomislav Nikolič, premiér Aleksandar Vučič a prezident bosnianskej Republiky srbskej Milorad Dodik spoločne v Belehrade. Po vynesení rozhodnutia súdu prezident Nikolič pre médiá povedal, že rozsudok nenaplnil srbské očakávania. Zároveň však zdôraznil, že verdikt má veľký význam pre Srbsko a srbský národ, pretože zvrátil stereotypy medzinárodného spoločenstva v pohľade na konflikt v bývalej Juhoslávii.
Nespokojnosť so stanoviskom súdu vyjadril aj dosluhujúci chorvátsky prezident Ivo Josipović, ktorý pracoval priamo na návrhu chorvátskej žaloby. Pre chorvátske médiá vysvetľoval: „My sme rozvinuli teóriu mozaiky, kde sme sa pokúšali dokázať, že všetky udalosti boli súčasťou úmyslu spáchať genocídu.“ Ako však dodal, boli si vedomí reálnej možnosti, že súd zaujme negatívne stanovisko. Vyjadril presvedčenie, že chorvátsky právny tím v ničom nepochybil. Novozvolená prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová vo svojej reakcii pre chorvátske médiá vyhlásila, že nie je spokojná s rozsudkom, ale rešpektuje ho. Podľa nej je však z rozsudku jasné, kto bol obeť a kto agresor. Chorvátsky denník Večernji list citoval jej vyjadrenie, podľa ktorého: „Súd potvrdil, že na území Chorvátska boli spáchané ťažké zločiny, ťažké narušenie ľudských práv i medzinárodného humanitárneho práva, ktoré spáchali srbské sily i Juhoslovanská ľudová armáda, ale rozsah tých zločinov nebol dostatočný na to, aby sa mohol označiť za genocídu.“
Bosnianskosrbský denník Glas Srpske priniesol vyjadrenie prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika, ktorý vyhlásil, že orgány Republiky srbskej budú rešpektovať rozhodnutie MSD v Haagu, ale v Srboch, ktorí sú podľa neho najväčšími obeťami rozpadu bývalej Juhoslávie, ostáva pocit nespravodlivosti. Na druhej strane by podľa jeho slov bolo dobré, ak by rozsudok MSD v Haagu bol podnetom na lepšiu spoluprácu Srbov a Chorvátov, aby za sebou konečne nechali historické spory a každý urobil všetko, aby sa oba národy pohli ďalej. V podobnom zmierlivom duchu sa vyjadrila i chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová či rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, podľa ktorého rozsudok poskytuje možnosť na nový začiatok a spoločné prekonanie histórie.
■ VÝHĽADY NA ZMIERENIE
Napriek prianiam a výzvam na zmierenie veľký pokrok v tomto smere nemožno očakávať. Práve naopak , v nasledujúcom období možno predpovedať skôr ďalšie zhoršenie vzťahov. Pritom rast napätia vo vzťahoch na osi Záhreb ‒ Belehrad možno konštantne sledovať od rozsudku Medzinárodného trestného tribunálu pre Juhosláviu, ktorý oslobodil chorvátskych generálov Gotovinu a Markača. Ich triumfálne privítanie na najvyššej úrovni v Záhrebe Srbsko ťažko nieslo. K zlepšeniu atmosféry neprispel víťazný návrat Vojislava Šešelja z Haagu, ktorý vyvolal v Chorvátsku búrlivé reakcie, ale ani rozbíjanie srbských tabúľ a nápisov v cyrilike v chorvátskom Vukovare. Olej do ohňa priliala aj novozvolená chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová, ktorá počas kampane cielene hrala „srbskou“ kartou a viacerými výrokmi a protisrbskými výpadmi zvyšovala vzájomné napätie. Verdikt o genocíde teda v kontexte predchádzajúcich udalostí môže paradoxne namiesto nového začiatku oživiť staré antagonizmy. Oživil a pripomenul traumy z vojny a obojstranné pocity krivdy. Z reakcií médií a politikov však vyplýva, že napriek formálne vyjadrenej nespokojnosti je Belehrad miernym víťazom sporu, respektíve spokojnejší s jeho výsledkom. Srbský analytik Djordje Vukadinović to vysvetľuje tak, že Srbsko a srbská verejnosť bola rokmi naučená na samé zlé správy z Haagu, preto každý prípad nekončiaci sa úplnou katastrofou je v tomto svetle vnímaný ako dobrá správa. Zatiaľ čo chorvátska verejnosť rokmi „dopovaná“ jednostranným pozitívnym obrazom boja za oslobodenie, ktorý okrem vlastnej propagandy podporoval aj Západ i Haag prepustením Gotovinu a Markača, je podľa Vukadinovića šokovaná a frustrovaná skutočnosťou, že najvyššia súdna inštancia OSN neakceptovala chorvátsku žalobu. Chorváti tak trochu doplatili na nadmerné a neodôvodnené, západnou propagandou podporované používanie termínu genocída. Ďalšie napätie sa môže očakávať v súvislosti so srbskými prístupovými rokovaniami do EÚ, kde si Chorvátsko zrejme nenechá ujsť príležitosť klásť Srbsku svoje podmienky, a vášne sa isto prejavia aj v tohtoročnej chorvátskej predvolebnej kampani. Takže srbsko-chorvátske zmierenie je zatiaľ, žiaľ, v nedohľadne.
Od nášho spolupracovníka v oblasti Martina JARINKOVIČA