Stále platí, že psí hlas nejde do neba  

thumbnail

Zvážte dôveru k politikom, ktorí iným nasadzujú psiu hlavu. Typickými mocenskými nástrojmi liberálov sú ľudské práva a boj proti korupcii. Na Slovensku využila opozícia proti vláde Vladimíra Mečiara v procese integrácie do Európskej únie  najmä agendu  práv národnostných menšín. Vláda Mikuláša Dzurindu si priam hovela vo vytváraní rozličných protikorupčných komisií, pritom pri privatizácii strategických podnikov obrala štát o milióny korún. Kam vedie agenda ľudských práv, dnes najlepšie vidno na migračnej a genderovej politike. A kam vedie boj proti korupcii, sa najviac odzrkadľuje v prideľovaní peňazí z európskych fondov. Nie sú teda  ľudské práva a boj proti korupcii umelé, populisticky nasmerované agendy na emócie voličov? Veď  lobing, inak povedané hľadanie protekcie, je v najliberálnejších demokraciách dokonca legislatívne upravený. Či ide o protekcionizmus alebo profesionálny lobing, sa vedú spory desiatky rokov. Najznámejšie pravidlá jeho  regulácie sa rozvinuli v USA. Záujmové skupiny z mnohých odvetví naň  míňajú miliardy dolárov. Lobing v USA  riadia tri zákony. Požadujú, aby organizácia bola zaregistrovaná, štvrťročne predkladala správy o svojich lobistických aktivitách a aby obmedzovala dary členom Kongresu...

KUPČENIE S PROTEKCIOU

Najviac odporcov proti lobingu má zrejme Veľká Británia, no treba povedať, že tam sa z neho stal veľký biznis. Lobisti si pred dvoma rokmi počas straníckej konferencie toryovcov mali možnosť kúpiť miesto na spoločnom obede s premiérkou Mayovou, na večeri s ministrom financií alebo sa stretnúť pri okrúhlom stole s jednotlivými ministrami. Tak ako konzervatívci aj labouristi  či liberálni demokrati zarábajú na biznisových fórach. Vstupenky dosahujú tisícky libier. Závisí od mocenského postavenia strany. Inak je to v EÚ. Profesionálni lobisti sú v Bruseli združení v rôznych asociáciách. Regulácia je dobrovoľná, vychádza z presvedčenia, že existujúce zákonné a etické normy predstavujú pre nich dostatočný regulačný rámec, a dokonca nie je potrebné ani vhodné obmedzovať lobing priamo zákonnými pravidlami.

ÚČEL A PROSTRIEDKY

Ignác Milan Krajniak využil pred voľbami v roku 2016 práve jednu z citlivých tém a vydal knižku Banda zlodejov. Vyšla s podtitulom Šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch na Slovensku. Bombastický titul pritiahol množstvo čitateľov. Autor ho cielene smeroval na priemerného voliča, aký sa netrápi hľadaním pravdy, napísané berie ako fakt. V tom tkvie záujem politikov: ovládať médiá a ovplyvňovať verejnú mienku. Dobre načasované vydanie knižky so šteklivým obsahom tiež urobí svoje. Krajniak v nej takmer zo všetkých relevantných politikov urobil zlodejov. Výnimku urobil len pri menách  Václav Havel a Petr Pithart z Prahy, Fedor Gál, Peter Zajac či František Mikloško zo Slovenska.

Krajniak nie je prvý a ani posledný autor, čo využil vydanie knižky na predvolebnú kampaň. Spomeňme titul Dzurindu Kde je vôľa, tam je cesta, vydaný pred voľbami v roku 2002. Tiež sa stal v niektorých kníhkupectvách bestsellerom, no záujem rýchlo opadol. Dzurinda sa totiž  nevenoval top témam ‒ ľudským právam a korupcii. Lenže Krajniak, keď sa dostal do parlamentu, s korupciou nič neurobil. No má záujem o funkciu prezidenta republiky. Krytý šéfom svojej strany oligarchom Borisom Kollárom.

Na zadnej strane obálky svojej knižky má niekoľko hesiel. Napríklad: Prečo sú slovenskí politici vazalmi oligarchov? Nuž prečo, pán Krajniak?

                                         Eva ZELENAYOVÁ ‒ Karikatúra: Peter GOSSANYI