Naša prominentná divadelná scéna sa borí s finančnou kalamitou. O našej prvej divadelnej scéne SND prinášame na stránkach našich novín pravidelné informácie. Týkajú sa najmä zaujímavých premiér či už činohry, alebo opery a tak slovíčko „štrajk“, ktoré rozvírilo pokoj divadelných prázdnin minulé leto, bolo skôr výnimkou. Za protestom technických zložiek, ktoré sa štrajkom vyhrážali v júli minulého roka, je však aj čosi viac ako nevyplatené výkonnostné odmeny. Keď by sme brali dôležitosť, a teda zástoj kultúrnych inštitúcií podľa výšky štátnej dotácie, tak SND s ročným príspevkom osemnásť a pol milióna eur a v rámci kapitálových výdavkov v sume ďalších päťstotisíc eur je zďaleka najväčším „kultúrnym spotrebiteľom“ dotácií. Lenže aj napriek tejto ministerskej „žičlivosti“ sa zas a znova stretávame s tým, že peniaze chýbajú a výhrady k hospodáreniu toho či onoho vedenia našej prvej divadelnej scény sa s chronickou pravidelnosťou opakujú.
■ STÁLE MÁLO
Začiatkom leta minulého roka sa však problémy vyostrili natoľko, až zaznelo pre SND zatiaľ nepoužívané slovo štrajk. „Neviem, či štrajk je správne riešenie,“ povedal koncom júla Patrik Pačes, predseda Únie umelecko-technických zložiek SND. Nevyplatené výkonnostné odmeny technickému personálu ohrozili začiatok novej sezóny, a tak ministerka kultúry Ľubica Laššáková zakročila. Prvého augusta odvolala generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského a na jeho miesto dočasne vymenovala Vladimíra Antalu, ktorý predtým pôsobil ako šéf ekonomického a technicko-prevádzkového úseku. Lenže finančné problémy sa dali tušiť už skôr. Koncom apríla minulého roka totiž zverejnila Správa o činnosti a hospodárení SND za rok 2017 údaje o zápornom hospodárskom výsledku v sume takmer sedemstotisíc eur, pričom na stratách sa podpísala najmä Opera SND. Na základe toho poverilo ministerstvo kultúry svoje interné orgány vykonaním auditu a zároveň požiadalo o kontrolu aj ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad. „Otázka financií je dlhodobo podceňovaná, a to nielen v divadle, ale v celej kultúre. Treba ju riešiť plošne. Nevyplatené odmeny boli len poslednou kvapkou,“ skonštatoval v auguste šéf hereckých odborov Činohry SND Branislav Bystriansky, podľa ktorého nebolo odvolanie riaditeľa riešením chúlostivej situácie. Odvolanie Chudovského vyvolalo búrku na kultúrnej scéne, ktorá už predtým cielene spochybňovala kompetentnosť novej ministerky zastávať danú funkciu. Zhruba dve desiatky osobností vrátane umelcov a šéfov divadiel vyzvalo v polovici augusta premiéra Petra Pellegriniho, aby ministerku kultúry odvolal. Ako dôvod uviedli jej údajnú nekompetentnosť, neznalosť problematiky a svojvôľu pri odvolávaní riaditeľa SND.
■ HRÁME ĎALEJ
Hrozba štrajku prehrmela a divadelná sezóna sa začala ako zvyčajne. „Audit potvrdil naše indície, ignorovanie základov finančného riadenia a kontroly, ale aj ľudské chyby, ktoré dostali našu prvú scénu do kritickej finančnej situácie,“ vysvetlila v septembri ministerka kultúry. „V prípade potreby je ministerstvo kultúry aj vláda pripravená sanovať prípadné potreby tak, aby táto naša výkladná ustanovizeň mohla zodpovedne pracovať,“ skonštatoval v tom čase premiér Peter Pellegrini. Už pred zverejnením výsledkov auditu, prezentovaného 24. septembra na kolégiu generálneho riaditeľa, odstúpil z postu šéfa opery Slavomír Jakubek. „Bolo to napätie a nátlak zo strany odborových predákov a z mojej strany i poznanie, že moje videnie ekonomických problémov i cesty k náprave sa výrazne líši od stanovísk, ktoré prezentovali zástupcovia MK SR,“ napísal v otvorenom liste ministerke kultúry. O deň neskôr nastúpil na jeho post dovtedy šéfdirigent opery Rastislav Štúr. Ten sa vyjadril, že bez optimizmu to na takomto poste nejde a že spolu s ministerkou hľadajú cestu, ako z finančnej krízy von. Začiatkom decembra informovalo ministerstvo kultúry, že vyčleňuje prostriedky na dlhodobo zanedbávané zvýšenie platov technických zamestnancov a na odmeny pre umelecké zložky, aby stabilizovalo ekonomické a personálne pomery v SND. Konkurz na post generálneho riaditeľa zatiaľ nevypísalo.
■ ZAČAROVANÝ KRUH
Samozrejme, aj bez auditov sa v kuloároch už dlhšie šepkalo, že SND, menovite najmä Opera a jej vedenie, má zvláštny spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami. Napríklad s predimenzovane štedrými zmluvami s externistami, ktorí často nie sú umelecky až takým prínosom pre kvalitu predstavení a navyše by sa dali nahradiť domácimi tvorcami. A nielen to! Slovenské národné divadlo, ktoré už pre úspory prepustilo desiatky zamestnancov, platí svojim vyvoleným nadštandardné bývanie. V rodinných domoch v bratislavskom Devíne pre nich prenajalo dva apartmánové byty, za ktoré spolu platí tisícšesťsto eur. V jednom býva ukrajinský sólista Baletu SND Sergej Jegorov, v druhom úradník Anton Faraonov, vedúci oddelenia on-line a audiovizuálnej komunikácie. Obom sa divadlo postaralo o luxusnejšie bývanie ako v minulosti mávali riaditelia opery. Nečudo potom, že pravidelne sa opakujúce finančné „suchoty“ sa stali skôr pravidlom ako výnimkou. Sponzori sa do kultúry nehrnú, ich príspevky sú iba kvapky strácajúce sa v mori. Hoci o tzv. sponzorskom zákone sa hovorí už dve desaťročia, zatiaľ si ho dokázal „vybojovať“ len šport. V každom prípade bude zaujímavé, ako dopadne plánovaný konkurz na generálneho riaditeľa SND. Ostáva dúfať, že spolu s finančnou disciplínou sa nové vedenie našej prvej divadelnej scény bude zaoberať aj repertoárovou politikou, ktorá je voči klasickým, ale aj novým slovenským dramatikom viac ako macošská.
Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: autor