SVET FINANCIÍ
Pochmúrne rozpočtové dosahy rozvracajú verejné financie . Na prelome rokov 2019 – 2020 sa za najväčšie ohrozenia globálnej ekonomiky pokladali obchodná vojna medzi USA a Čínou, brexit, migrácia a vojenské konflikty na ázijskom kontinente. Vrcholoví predstavitelia štátov a medzinárodných inštitúcií podcenili prvé príznaky vírusovej nákazy, a tak je z malého vírusu dnes veľká koronavírusová pandémia.
Médiá nás každodenne informujú o počte testovaných, nakazených, vyliečených a, bohužiaľ, i zomretých aj s negatívnym dosahom Covidu-19 na globálnu ekonomiku. Medzinárodné finančné inštitúcie a centrálne banky ponúkajú komerčným bankám a národným vládam obrovské objemy lacných peňazí na súčasnú záchranu života občanov a na udržanie ekonomiky.
■ HOSPODÁRSKE STRATY
Slovenské vlády – predošlá i terajšia, prijali proti pandémii rad opatrení, ktoré ohrozujú vyše pätnásťtisíc firiem, pôsobiacich v rôznych odvetviach, s ročnými tržbami takmer deväť miliárd eur. Aký bude pokles ich tržieb a rast nezamestnanosti, však bude závisieť od dĺžky a rozsahu vládnych opatrení. Pravdaže, bude to mať zároveň aj negatívny dosah na naše verejné financie. Existujú scenáre dosahu na HDP, vyjadreného v percentách i v peniazoch. Všetky predpovedajú deficit verejných financií aj rast verejného dlhu. Pred nákazou sa v tomto roku počítalo s rastom HDP na úrovni dvoch percent pri deficite pod rozpočtovými maastrichtskými kritériami. V skutočnosti sa predpokladá, že pri čase trvania mimoriadneho stavu tri mesiace bude pokles HDP až o desať percent, vo finančnom vyjadrení to predstavuje vyše päť miliárd eur, pričom ročný deficit verejných financií bude atakovať hranicu šiestich percent a kumulatívny deficit verejného dlhu šesťdesiat percent k HDP. Pre poriadok veci si pripomeňme, že vlani bol náš deficit verejných financií tesne nad jedno percento a deficit verejného dlhu na úrovni štyridsiatich percent k HDP.
Z týchto údajov môžeme teda vyčítať, aký bude negatívny dosah spomínanej nákazy, s ktorým sa bude musieť vláda aj v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami popasovať. Európska komisia už odsúhlasila, že peniaze na záchranu života občanov, ako aj na udržanie chodu ekonomiky budú takmer neobmedzené a nebudú sa teda započítavať do spomínaných rozpočtových ukazovateľov. V našom prípade to znamená, že nebudeme musieť uvažovať o sankciách v už schválenom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti vlády. Podľa názoru Národnej banky Slovenska treba do konca leta počítať s nárastom nezamestnanosti o viac ako tri percentá a s poklesom inflácie z doterajších troch percent na dve percentá.
■ PRIORITOU ZAMESTNANOSŤ
Budúcnosť našej ekonomiky však nezávisí len od naštartovania efektívnych vládnych opatrení doma, ale pre vysokú otvorenosť aj od naštartovania ekonomiky najmä v Nemecku. Tá zasa závisí od odbytovej schopnosti americkej a čínskej ekonomiky. Náš zahraničný obchod sa totiž spolu s domácou spotrebou obyvateľstva podieľa na raste HDP vyše osemdesiatimi percentami, čo v tomto roku určite nebude.
Ekonomický šok zasiahne všetkých účastníkov trhu. Pokiaľ ide o domácnosti, tak aj im klesá kúpyschopnosť s rizikom platobnej neschopnosti uhrádzania faktúr, splátok úveru a ostatných záväzkov, a preto sa od vlády právom očakávajú balíčky pomoci, ktoré majú zmierniť negatívny dosah vírusovej nákazy. A odkiaľ má vláda zabezpečiť peniaze, keď klesajú všetky druhy daní do štátneho rozpočtu? Nejaké peniaze uvoľňuje ECB, „ ušetrili“ sme v eurofondoch, ktoré sa pôvodne mali využiť na iný cieľ, opäť sa vedú diskusie o emitovaní spoločného eurozónového dlhopisu a napokon môžeme peniaze získať aj emitovaním štátnych dlhopisov.
Z hľadiska efektívnosti míňania peňazí by však bolo vhodné otvoriť tohtoročný štátny rozpočet, ktorého deficit vlani parlament schválil na úrovni 0,49 percenta k HDP. V Česku už štátny rozpočet v marci otvorili a pre vyššie náklady na riešenie vírusovej nákazy ho zvýšili z pôvodných štyridsiatich miliárd českých korún na dvesto miliárd. Slovenský parlament v skrátenom legislatívnom konaní už schválil niekoľko sociálnych opatrení na prospech adresné ho udržania pracovných miest u tých podnikateľov, ktorí z dôvodu ochrany zdravia občanov museli zatvoriť dočasne svoje prevádzky. Jedno z najdôležitejších je preplácanie nemocenskej dávky a ošetrovného nie z účtu podnikateľov ako doteraz, ale z peňazí Sociálnej poisťovne, čo bude do konca roka predstavovať sumu okolo 4,3 miliardy eura.
Róbert HLCZ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK