„Kde je moc a kde je spisovateľ?“ spytuje sa Anton HYKISCH. Mesačník Slovenské pohľady, najstarší literárny časopis v strednej Európe, vytrvalo zápasí o rozširovanie pohľadu na literatúru, umenie a vedu. Neraz je to síce sprevádzané aj otvorenou či skrytou nepriazňou, ba dá sa povedať nekvalifikovanou nevraživosťou dokonca na parlamentnej pôde, ale redakcia tomu čelí úspešne a na úrovni. Svedčí o tom aj najnovšie marcové vydanie prestížnej matičnej publikácie. V súčasnosti jedno z najznámejších mien na teritóriu slovenskej literatúry Jozef Banáš, ktorého tvorba priťahuje široký záujem, dáva nahliadnuť do pripravovanej knihy Ako bojovali veľkí. Bude v nej aj esej o Levovi N. Tolstom.
Je to v širokých literárnych súvislostiach mimoriadny text. Dokumentuje, že každá generácia prozaikov sa po svojom vyrovnáva s velikánom ruskej a svetovej literatúry. Jozef Banáš dokumentuje, že Tolstoj, jeho životný príbeh má stále čo povedať aj po začiatku XXI. storočia. Literárna a najmä polemická sila Tolstého tvorby, ako ukazuje J. Banáš, je podnetom pre slovenského autora a témou pre jeho čitateľa. Po prelomovej eseji o Tolstom pri storočnici jeho smrti (v SP 2010) z dielne Jána Švantnera, text Jozefa Banáša v Pohľadoch z marca 2015 dokumentuje živosť tolstojovskej témy v slovenskom prostredí aj s odstupom rokov.
■ PRÍPAD POBEDIM
Za mimoriadny a výnimočný treba označiť strhujúci Prípad Pobedim. Pohľadom ho poskytol bard literatúry faktu Slávo Kalný. Je o pogrome na Cigánov na Považí v roku 1923. S odstupom rokov, po presliedení archívov, v ktorých sú o. i. listy adresované prezidentovi Masarykovi, súdnych spisov autor majstrovsky prerozpráva dej a atmosféru doby autentickými citátmi. Preto aby upozornil na nevyhnutnosť vyrovnať sa s minulosťou i za cenu bolesti pripomínania. Slávo Kalný kedysi ako mladý začínal v denníku Smena práve s cigánskou problematikou. Vtedy pred vyše pol storočím sa o Rómoch nehovorilo. Autor dnes demonštruje nielen silu témy, ale aj vlastnej autorskej pamäti a neutíchajúcej tvorivej schopnosti vykresliť na pozadí vražedného príbehu samotnú dobu – nielen vtedajšiu, ale aj dnešnú, ktorá to na mieste činu obchádza mlčaním.
■ VÝZVA NA ČINORODOSŤ
Už len spomínané dva texty poukazujú na manažérsku stratégiu redakcie, osobitne šéfredaktora, ktorý si aj ako autor prozaik rozširuje priestor rešpektu pre matičné periodikum. Vidno to aj na nestarnúcej výzve spisovateľa a diplomata Antona Hykischa. Kladie otázky o moci a spisovateľovi. Pozoruhodnosť spočíva v tom, že pôvodina vznikla na pôde slovenského PEN klubu pred desaťročím a pre aktuálnosť ju autor predniesol opäť na pôde PEN vlani. Anton Hykisch v nej hovorí a opakuje: „Nemôžeme ostať v pozícii pozorovateľov, táto situácia poškodzuje nielen imidž spisovateľov a tvorcov vôbec. Nová moc pracuje veľmi účinne... Sme objektom neustáleho útoku a ponorení do oceánu nadvlády všemocných médií.“ Čitateľa zaujme esej Vincenta Šabíka o čítaní a chápaní dejín, ako aj texty Petra Cabadaja, Jozefa Vladára a ďalších autorov o. i. o tvorbe zahraničných Slovákov, pre ktorých sa oplatí investovať jedno euro a desať centov, teda vlastne najlacnejšej knihy na trhu.
Dušan D. KERNÝ