Gazdovali od deviatich k piatim! Zmena vlastníckych štruktúr v súvislosti s Domom novinárov v realitne najlukratívnejšej časti hlavného mesta ešte stále nie je len ani vyšetrená, ale dokonca ani ukončená. Právnická i morálna otázka cui bono – komu to prospieva, tak nielenže zostáva nezodpovedaná, ale stav nahráva ešte väčším škodám. Syndikát slovenských novinárov, zdá sa, sa najnovšie topí v iných problémoch, ako je „len“ založenie budovy najhorším možným spôsobom zo všetkých možných zlých schránkovej spoločnosti. Tu niektorí slovenskí „novinári“ predviedli naozaj netušené schopnosti, keď sa pod niečo také podpisovali. „Pripomeňme, že existenčná hrozba bola oveľa akútnejšia pred rokom, keď v dôsledku nesplatenia 200-tisícového úveru nám exekútor zablokoval účty, spustil exekúciu a hrozila dražba. Tieto dôsledky neuvážených krokov vtedajšej predsedníčky Slovenského Syndikátu (SSN) novinárov T. Valkovej sú minulosťou, prítomnosťou je však každodenné riešenie z toho vyplývajúcich finančno-právnych problémov,“ tak sa prihovára na stránkach internetového časopisu SNN Fórum jeho prvá podpredsedníčka Klára Grosmannová. Po analýze jeho obsahu je zrejmé, že Syndikát viac zaujíma, či a v akej podobe prežije, ako to, čo sa stalo a stane s jeho (zrejme bývalým) majetkom a kto sa na tom „zbývalnení“ pekne nabalil.
■ ZVLÁŠTNE NÁHODY
Zaujímavý je však aktuálny výpis z listu vlastníctva, ktorý sa viaže k budove a pozemkom SSN. Podľa neho totiž už záložné právo nie je zapísané na prospech schránkovej spoločnosti, ale na prospech istej eseročky, registrovanej v obchodnom registri ČR na meno konateľa s trvalou adresou v Bratislave! Český internetový portál, ktorý sa zaoberá opisom a charakteristikou obchodných firiem v ČR, píše o tejto eseročke nasledovné: „Spoločnosť... bola založená v Juhomoravskom kraji pred tromi rokmi (práve v čase založenia budovy SSN – poznámka redakcie). Spoločnosť podľa nám dostupných informácií dosahuje len malé obraty, nevieme, koľko má zamestnancov. Firma medziročne na obratoch stagnuje. V jej vedení vystupuje jediný konateľ...“ Nuž, asi je to len náhoda, že spoločnosť, ktorá medziročne stagnuje, má záložné právo na jednu budovu v mimoriadne lukratívnej časti Bratislavy – aj s pozemkami.
■ FATAMORGÁNA MEDIAREGION
„Hoci za projekt Mediaregion už nemôžeme očakávať žiadne financie, stále sme za týmto nešťastným projektom nedali bodku. Na projekt Mediaregion bolo z prostriedkov SSN vynaložených spolu 183 083,68 eura. Neuznaných, resp. nevydokladovaných či inak hodnotených je viac než stotisíc eur! Dodajme, že žiadna vízia bývalej predsedníčky T. Valkovej splatiť úver z refundovaných peňazí Mediaregionu nikdy nebola reálna. Projektu od začiatku chýbali prvky
ekonomickej návratnosti, išlo prakticky o kompenzáciu súkromných nákladov vybraných osôb. Akýkoľvek prínos pre SSN v podobe investícií do nehnuteľnosti či zabezpečenie miestností audiovizuálnou technikou bol v rovine špekulácií a zavádzania... Tieto pochybenia nielenže poškodili meno Slovenského syndikátu novinárov, spôsobili aj ďalšie problémy, nehovoriac o finančnom vykrytí čistej straty z projektu. Sám projekt či skôr jeho hodnotenie tak prechádza i do trestno-právnej roviny, pričom vyrovnať sa s jeho záverom, hoci zodpovedná osoba je známa, nebude jednoduché,“ píše tiež vo Fóre podpredsedníčka SNN K. Grosmannová. Po starom tri milióny korún sú v „lufte“ a aj keď – citujem ‒ „zodpovedná osoba je známa“ ‒ ťažko očakávať vymoženie spravodlivosti a návrat týchto prostriedkov do pokladnice SSN.
■ DOSTRATENA...
Nie bez zaujímavosti je skutočnosť, ktorá má určite na oboch stranách svoje dobré dôvody. Kým časť členskej základne podporuje myšlienku zvolania mimoriadneho snemu SSN už na jeseň tohto roku, iná časť zas považuje za „dostatočné“ uskutočniť ho v riadnom termíne v roku 2016. Vzhľadom na otázky, na ktoré by snem mal dať odpovede, sa zdá logické jeho mimoriadne konanie. Na druhej strane, v atmosfére, kde pomaly každý na každého podáva trestné oznámenia, je zas zrejmé, že naťahovanie času komusi nesmierne vyhovuje. Tak ako to na Slovensku býva, budova SSN zrejme vlastnícky prejde ešte cez viacero papierových subjektov, kým bude takmer nemožné určiť, kto vlastne na ňu má nárok. Alebo, kým sa celá vec nestratí v legislatívnych termínoch a nebude premlčaná. Ak sa toto všetko deje v prostredí novinárskeho stavu, v akej podobe a nakoľko neodhalené sa dejú iné „záhady“, ak nechceme použiť slovo podvody, v našej spoločnosti? Nie je práve úlohou novinárov byť strážnym psom zákonnosti?
Ivan BROŽÍK