Katastrofálny stav nášho súdnictva nespočíva iba v mene jedného sudcu. Stojí za to si zopakovať, čo je to vlastne súdnictvo. Je to činnosť súdov, činnosť, ktorá spočíva v prejednávaní a rozhodovaní právnych záležitostí súdmi. Súdmi, nikým iným. Ani politikmi, ani verejnosťou, ani médiami. Tak to platí v právnom štáte. Ak sa však do tohto procesu začnú miešať politici, finanční mocní tohto sveta, ak ho začne hodnotiť siedma veľmoc, ak práve tá naznačuje a priam žiada, čo a ako sa má v súdnictve diať, potom ide o slúžku moci takej alebo onakej, a nie o súdnictvo. Keď sa justícia dostane do takéhoto štádia a pripustí jeho existenciu, je ohrozený jeden z pilierov demokratického štátu. Keď to tolerujú politici, je najvyšší čas na ich výmenu – práve v mene demokracie. Keď sa sudca nechá riadiť verejnou mienkou, je to tak isto na pováženie a od spravodlivosti to má naozaj ďaleko. Redakcia SNN má k dispozícii zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konaného 18. augusta 2015. Predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR v nej v jednej časti poukázala na to, že „rozhodnutia senátu 1T vyvolali obavu a kritiku verejnosti. Preto zvolala kolégium na prijatie zjednocujúceho stanoviska“. Nechala sa teda viac ako pravdepodobne vo svojom rozhodovaní riadiť verejnosťou. Naša redakcia sa aj v tejto súvislosti, ako i vzhľadom na dlhodobé skloňovanie jedného mena v súvislosti so stavom justície na Slovensku obrátila na JUDr. Štefana HARABINA, sudcu NS SR.
Do systému spravodlivosti na Slovensku príliš často, a nielen vyhláseniami, vstupujú politici. Je to správna cesta k dôveryhodnosti výkonu justície?
- Prebieha zjavná deštrukcia základov nie právneho štátu, ale štátu ako takého. A o to zrejme ide iniciátorom tohto ataku na súdnu moc. Čo ma samozrejme trápi najviac. Prezident Kiska útočí na Najvyšší súd Slovenskej republiky, teda Slovenská republika útočí na Slovenskú republiku. Môže si prezident Kiska hovoriť, že je hlava štátu? To isté platí aj pre ministra vnútra Kaliňáka. V tejto situácii nemôžeme hovoriť o dôveryhodnosti justície, ale o podriaďovaní súdnej moci politikom.
Postoje k vašej osobe vnímate ako pomstu za vaše politické obdobie vo funkcii ministra alebo ako snahu o eliminovanie vašej moci ako sudcu Najvyššieho súdu? Prípadne, je aj iný pohľad?
- Vo vláde som nemal konflikty ani s jedným ministrom. Žiaľ, ide o systémovú a dlhodobú snahu politikov diktovať rozhodnutia sudcom. Pán Kiska sa nespráva ako prezident Slovenska, ale ako veliteľ Guantanáma. Najvyšší súd vydal päť rozsudkov o úžerníckych úrokoch firiem pána Kisku. Komunisti mi nediktovali rozsudky, a preto to nedovolím ani pánovi Kiskovi. A nedovolím to ani pánovi Kaliňákovi, bývalému advokátovi.
Z pohľadu vytvoreného médiami sa už sotva dá nepochybovať o tom, že do výkonu súdnej moci sa zasahuje neprípustným spôsobom. Ako právnik a sudca myslíte si, že je to naozaj tak?
- Pýtam sa v tejto súvislosti, či netreba zrušiť súdy a nechať politikov, aby rozhodovali sami. Harabin sa stal objektívnym katalyzátorom odhaľovania nezákonnosti bez ohľadu na to, či nezákonnosť prichádza sprava, alebo zľava. Princíp právneho štátu v členskej krajine EÚ neumožňuje akceptovať, aby predseda najvyššieho súdu bol podriadený ministrovi vnútra, resp. aby plnil jeho pokyny alebo želania. Namiesto toho, aby v rámci dozoru v prípravnom konaní generálny prokurátor SR Čižnár okamžite odstránil nezákonnosti okolo politickej inšpekcie, plní politické pokyny ministra vnútra. Som presvedčený, že pán Čižnár bez najmenších pochybností vie, že inšpekčná služba pod politikom je v rozpore so zákonom. Preto ani pán Čižnár nepodpísal dovolanie v kauze prvého policajta, dokonca ani trestný námestník Šufliarsky, ale iba civilný prokurátor Vanek. To hovorí za všetko. Na generálnej prokuratúre už minimálne dva roky existuje fundovaná právna analýza o tom, že inšpekčná služba pod politikom je nezákonná.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK - Foto: Ladislav LESAY