Košický exhibicionista si na svoju ďalšiu výtržnosť vybral areál Matice slovenskej. Meno Petra Kalmusa sa 4. augusta skloňovalo v mnohých slovenských médiách. Padali slová ako bitka, bezvedomie, agresívny útok. Stopäťdesiat účastníkov matičného podujatia však videlo niečo celkom úplne iné. Na jeho konanie v areáli Matice slovenskej už podali aj trestné oznámenie.... Rodina Alexandra Dubčeka si na odhalení busty svojho slávneho príbuzného v Matici slovenskej v Martine vypočula okrem príhovorov aj nie príliš civilizované slová. Ich autorom nebol nikto iný než mediálna hviezda Peter Kalmus. Aj keď sa o sebe usiluje vytvárať povedomie umelca a výtvarníka, na verejnosti sa viac prezentuje ako exhibicionista. Inak to nebolo ani na pôde sídelnej budovy Matice slovenskej v Martine.
Kultúrne podujatie s odhalením busty Alexandrovi Dubčekovi sa nieslo v pietnom a úctivom duchu. Pokojný priebeh narušil až postarší muž s dlhou bradou, ktorého prítomní na slávnostnom akte absolútne nepoznali. Počas kladenia vencov k buste Alexandra Dubčeka roztvoril transparent, čo si nikto nevšímal. Až keď začal vlastným telom brániť pokračovaniu programu, organizátori ho slušne vyzvali, aby opustil priestor. Peter Kalmus mal však iný plán. Začal byť agresívny a vyvolával konflikt. Na výzvy jedného z organizátorov mal podľa trestného oznámenia reagovať roztrhnutím jeho košele. Z pozemku ustanovizne ho preto vyviedli za bránu. A tu nastal zlom.
■ ÚDER DO HLAVY?
Jeden z prítomných prehodil Kalmusov transparent na chodník, druhý za ním zavrel bráničku. Tu sa vraj mal odohrať fyzický útok. Kto však napadol koho? Kalmus zoširoka informoval novinárov, že znenazdajky dostal úder, padol na zem a stratil vedomie. Záznam o podaní trestného oznámenia však hovorí opak. Mal to byť práve narušiteľ podujatia, kto útočil. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal Kalmus ako prvý udrieť päsťou do tváre účastníka podujatia, ktorý za ním zatvoril bráničku. Ten mal v sebaobrane reagovať odstrčením provokatéra od seba. Zrejme v tom momente Kalmus situáciu vyhodnotil tak, že je čas na finále. Podľa svedectiev urobil krok dozadu a ľahol si na okraj chodníka tak, aby neležal na frekventovanej ceste. Tam zostal ležať až do príchodu sanitky, ktorú si sám privolal.
Aj keď viaceré médiá predostreli verejnosti šokujúcu informáciu o zbití výtvarníka do bezvedomia, komentáre na sociálnych sieťach prevládali v jeho neprospech. Veľmi rýchlo sa ozvali aj priami svedkovia. Matici slovenskej poslala fotografie pani, ktorá sa ako zdravotníčka usilovala mužovi na zemi poskytnúť prvú pomoc. Ako sama tvrdí, jej pomoc mal Kalmus odmietnuť. Namiesto toho sa venoval mobilnému telefónu, aby si zavolal sanitku. To bol jeho najväčší tromf v celej medializácii. Kalmusovu lekársku správu síce k dispozícii nemáme, no samotný aktér hovoril o roztrhnutej pere a otrasení. Podarilo sa nám však získať lekársku správu muža, ktorého mal Kalmus tvrdo udrieť päsťou do hlavy. Tá potvrdzuje pomliaždeniny čeľuste, opuch a bolesť v sánke i ľavom uchu. Muž má pred sebou sériu vyšetrení u lekárov, ktorí preveria, či nebude mať po útoku poškodený sluch.
■ DIVADLO PRE KAMERY
Na celej udalosti je interesantné, že medzi účastníkmi sa od začiatku, a dokonca aj dlho po ukončení podujatia pohyboval štvorčlenný kameramanský štáb. Organizátorom sa jeho členovia predstavili ako dokumentaristi RTVS, ktorí natáčajú dokument o Alexandrovi Dubčekovi. Po Kalmusovom vystúpení však už bolo všetkým jasné, že sa tu odohralo zinscenované divadlo. Režiséra štábu nezaujímali Dubčekovi príbuzní ani akt odhalenia busty, ale Kalmusovo ležanie na chodníku. Prítomných dokonca vyzýval, ľudovo povedané hecoval, aby išli a ospravedlnili sa mu. Tento štáb pôsobil v ostrom kontraste s prítomnými novinármi, ktorí priebeh podujatia len zaznamenávali. Údajní dokumentaristi sa správali ako profesionálna agitačná úderka. Oveľa zaujímavejšie je mediálne načasovanie Kalmusovho incidentu v Martine. Len deň predtým verejnosť pobúrilo ideologicky motivované posprejovanie katolíckych kostolov a kláštora v Bratislave takzvanými LGBTI heslami. Ako sa hovorí, mediálna búrka nikdy netrvá viac než jeden-dva dni, lebo príde ďalšia. Na druhý deň skutočne aj prišla, a to téma Kalmusa v bezvedomí. Tú však veľmi rýchlo prekryl predseda maďarského parlamentu László Kövér, ktorý v Šamoríne hovoril o historických krivdách voči Maďarom.
Na pozadí týchto incidentov je zaujímavé sledovať kolísanie vzťahov v koalícii medzi liberálmi a konzervatívcami. Zatiaľ čo poškodenie kostolov ako kultúrnych pamiatok odsúdili matovičovci aj sulíkovci; po vyjadreniach Lászlóa Kövéra sa opäť vrátili za svoje barikády. Ani Kalmus z nich neurobil dlhodobých spojencov, hoci Gábor Grendel (OĽaNO) a Roman Foltin (SaS) sa poponáhľali s odsúdením útoku na novinárov a umelcov. Na podujatí v Martine však vôbec neboli.
- NA ČÍ PROSPECH?
Starí Rimania sa v súdnych procesoch zvykli pýtať – cui bono? Teda v čí prospech? Z tieňa celej udalosti vystupuje časopis .týždeň, ktorý ako prvý a priam rýchlosťou svetla vypustil do sveta krátku, no o to šokujúcejšiu správu: „Výtvarník Peter Kalmus je v nemocnici na CT hlavy po tom, čo bol napadnutý. Útočník ho v Martine zbil do bezvedomia.“ Toto tvrdenie, podané ako číročistý fakt, dodnes nedokázal nikto verejne potvrdiť. Na mediálnu kauzu to však stačilo. Stopäťdesiat svedkov z miesta činu nebolo pre redaktorov dostatočne zaujímavých. A to aj napriek tomu, že minimálne desiatku z nich majú dennodenne pod nosom. Veď na podujatí boli poslanci Národnej rady SR, predstavitelia samospráv, cirkví, univerzity...
Medzitým sa časopis .týždeň opäť vyfarbil. Zverejnil video so svojím dvorným literárnym historikom Petrom Zajacom. Okrem toho, že preukázal neznalosť matičných dejín v období šesťdesiatych rokov minulého storočia, hovoril aj o „stále klesajúcom význame tejto inštitúcie“. Podobné slová neuverejnil tento časopis prvýkrát. Matica slovenská je už tradične tŕňom v oku takzvaných liberálnych médií, ktorým by skôr pasoval prívlastok agitačné. A presne takto sa dlhodobo usiluje vplývať na verejnú mienku o Matici slovenskej aj .týždeň. Vzhľadom na slabý dosah tohto periodika na spoločnosť je však otázne, či je adresátom naozaj verejnosť, alebo skôr ministerstvo kultúry, pod ktoré patrí aj najstaršia národná ustanovizeň. V tomto kontexte sa Kalmus javí nie ako prvoradý ani druhoradý, ale až ako treťotriedny aktér celej mediálnej kauzy.
Zuzana DVONČOVÁ ‒ Foto: archív SNN