Alexander Dubček zostáva symbolom slušnosti aj morálky v politike. Hlavným mestom storočnice Alexandra Dubčeka by sme mohli nazvať jeho rodný Uhrovec. V októbri sa tu konal vzdelávací seminár a na novembrový dátum storočnice naplánovali slávnostné zhromaždenie pri rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Dovedna zrátané sa na oboch podujatiach spolupodieľalo takmer tridsať inštitúcií a samospráv. Medzi nimi pri oboch dátumoch, samozrejme, Matica slovenská.
Historik a priateľ politika nám k téme Alexander Dubček, politik, Európan demokrat a humanista povedal, že je to dodnes stále osobnosť podnetná, ktorá nám dáva. V roku 1968 bol symbolom nádeje na lepšiu budúcnosť. Reprezentoval slušnosť, étos, spolunáležitosť a solidaritu medzi ľuďmi navzájom. A ak sa dnes aj kriticky hľadí na Dubčekovo heslo o socializme s ľudskou tvárou, tak je teraz viac ako zrejmé, že i súčasný kapitalizmus by mal mať ak nie ľudskú, tak aspoň ľudskejšiu tvár. Dubček zostáva symbolom slušnosti, morálky v politike aj ako predstaviteľ národného vlastenectva, ktoré, ako to vidíme a cítime i pri jeho storočnici, je stále nielen potrebné, ale je stále pôsobivé ako zdroj národného, občianskeho sebavedomia pre nové generácie.
■ LITERÁRNE PODNETY
Osobitný význam storočnici dala celoslovenská literárna súťaž mládeže, do ktorej sa zišli tri desiatky esejí. Dávajú veľmi dobrý prehľad o úrovni názorov mladej generácie a jej schopnosti sa vyjadriť rôznymi žánrami o Alexandrovi Dubčekovi tak, aby predstavili vlastný pohľad na túto osobnosť našich najnovších dejín. Predsedom poroty bol prof. Ivan Laluha a jednou z členiek doc. RNDr. Viera Uherčíková, ktorá po minulé roky bola organizátorskou dušou tejto súťaže mládeže. Žezlo pri storočnici prevzala na svoje plecia starostka Uhrovca Ing. Zuzana Máčeková, neodmysliteľný hlavný motor tohtoročných podujatí. Do Uhrovca sa na jej pozvanie zišli výrazné osobnosti hneď niekoľkých vedeckých ústavov, rodinní príslušníci a priatelia A. Dubčeka. Národná banka dala do obehu zberateľskú striebornú mincu i pamätnú euromincu a Slovenská pošta zasa poštovú známku.
■ PRI RODNOM DOME
Pre dnešné generácie je samozrejmosťou sledovať podujatie pri rodnom dome Ľ. Štúra a A. Dubčeka, ale do roka 1968 a potom zasa do roka 1989 boli celé generácie držané v nevedomosti o tom, aké významné miesto v slovenských dejinách a dejinách dvoch slovenských rodín zohráva dodnes tento uhrovecký dom. Slávností či stretnutí alebo návštev na tomto mieste možno nikdy nebude dosť. Azda môžeme s poďakovaním pani starostke a jej tímu povedať slová uznania za to, že všemožne prispievajú k tradícii jedného z pútnických slovenských miest pre všetkých, ktorí horia za pravdu.
Pravda, mladá generácia nehľadí na osobnosť Dubčeka s pátosom starších. Naopak, literárna súťaž priniesla aj svieže dielko, priam námet na modernú rozprávku – je to rozprávanie o tom, ako sa v trhline času a priestoru, ako vo filmoch sci-fi, stretnú rodáci z jedného domu ‒ Štúr a Dubček, a okrem iného sa spoločne čudujú nad tým, čo je to ten covid. V tejto dobe presily informácií strhne text študentky, rodáčky z Uhrovca, ktorá sa priznáva, že dnes sa o Dubčekovi vnúčatá často dozvedajú od starých rodičov či dokonca prarodičov. A ani mladá autorka netají, že sama vlastne doteraz poriadne nevedela, kto Dubček v skutočnosti bol. Vedela najmä iba to, že sa narodil v tej istej obci ako ona. Iný autor zasa hovorí, ako dal prednosť školskej téme o americkej občianskej vojne a nechal sa strhnúť prípravou eseje o Dubčekovi, lebo zistil, ako málo o ňom vedel. Iní rozoberali ošiaľ chvíle, keď znelo Dubček na Hrad, iní príbeh dubčekovských rožkov či Dubčekovu múdrosť: Nezhynie národ, ktorý sa riadi tak svojím rozumom, ako aj svojím svedomím.
■ HERECKÁ ENERGIA
Čím vyššie ročníky, tým viac faktografie, analýz, úvah, esejí, rozborov reformného úsilia so záverom, že Dubček bol svetlom nádeje pre národ a jeho slobodnejší a kvalitnejší život. S otázkou, čo by človek s jeho duchom a víziou mohol znamenať dnes? To azda hovorí za všetko a len podtrhuje význam súťaže. A význam podujatí, ktorých hnacím motorom tak v Uhrovci, ako aj v Bratislave je doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš, ktorému pri životnom jubileu dvadsať minút tlieskala celá sála Zichyho paláca v stoji, aby mu poďakovala za prednes veľkého úryvku Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy. Deväťdesiatnik Sarvaš ich strhol prednesom i skvelou pamäťou. To o niekoľko dní v inej veľkej bratislavskej sále zažil, keď mu publikum ďakovalo za literárno-hudobnú kompozíciu Nevyschne čistý prameň. Tú pripravil k nedožitým stým narodeninám Alexandra Dubčeka pre Uhrovec...
Text a foto: Dušan D. KERNÝ