Strana demokratickej akcie jasným víťazom plebiscitu v Bosne a Hercegovine

thumbnail

Otvorené hry o povolebnú koalíciu. V nedeľu 12. októbra 2014 sa v Bosne a Hercegovine uskutočnili v poradí siedme všeobecné voľby od občianskej vojny ukončenej Daytonskými mierovými zmluvami, podľa ktorých je Bosna a Hercegovina (BaH) územno-právne rozčlenená na Federáciu Bosna a Hercegovina, pozostávajúcu z desiatich kantónov, a Republiku srbskú.

V súlade s „daytonským“ usporiadaním krajiny si občania volili svojich kandidátov do trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH), do Snemovne reprezentantov parlamentného zhromaždenia BaH, Snemovne reprezentantov parlamentu Federácie BaH a do desiatich kantonálnych zhromaždení vo Federácii BaH, ako aj kandidátov za prezidenta a dvoch viceprezidentov Republiky srbskej a kandidátov do Národného zhromaždenia Republiky srbskej. Na volebnej súťaži sa zúčastnilo 7 748 kandidátov z 98 politických subjektov ‒ 50 politických strán, 24 koalícií a 24 nezávislých kandidátov.  Vyberať si spomedzi nich mohlo celkom 3 278 908 „domácich“ registrovaných voličov, z toho 2 037 076 vo Federácii BaH a 1 241 832 v Republike srbskej a 42 139 voličov zo zahraničia.

OSTRÁ KAMPAŇ

Predvolebná kampaň najmä v Republike srbskej sa v závere vyostrila. Konflikt medzi vládnucim táborom reprezentovaným koalíciou Zväzu nezávislých sociálnych demokratov (SNSD), Demokratického ľudového zväzu (DNS) a Socialistickej strany (SP) na jednej strane a opozíciou združenou v koalícii Zväz za zmeny reprezentovanou Srbskou demokratickou stranou (SDS), Stranou demokratického progresu (PDP) a Demokratickou ľudovou stranou (DNS) prerástol do osobných, až vulgárnych výpadov. V týchto voľbách išlo o veľa. O smerovanie a možno i o existenciu Republiky srbskej. Svedčí o tom výpoveď lídra SNSD Milorada Dodika, ktorý je už šestnásť rokov na politickom výslní najprv ako premiér, potom ako prezident. V rozhovore pre chorvátsky denník Jutarnji list Dodik svoju situáciu prirovnal k situácii Slobodana Miloševića v roku 2000. Podľa jeho slov sa opäť aktivovala budapeštianska kancelária, ktorá vytvárala a školila Demokratickú opozíciu Srbska v časoch Miloševića. V jej rukách je časť médií a tretí sektor platený cudzími vládami. Na západnú pomoc sa spolieha i opozícia. Treba dodať, že cieľom západných centier moci je likvidácia daytonského usporiadania a unitarizácia BaH. Dodik nielenže nejde tomuto plánu poruke, ale jeho cieľom je osamostatnenie Republiky srbskej, respektíve pretvorenie BaH na tri štáty, pričom spojenca v tomto úsilí vidí v bosnianskych Chorvátoch.

■ OČAKÁVANÉ VÝSLEDKY

Voľby v krajine, akou je „postdaytonská“ Bosna a Hercegovina, sú komplikovaným procesom s komplikovanou kombinatorikou, početnými sťažnosťami a opakovaným prerátavaním hlasov v niektorých okrskoch. Prejavuje sa to aj dlhým čakaním na konečné výsledky, ktoré boli vyhlásené až 27. októbra 2014. Podľa údajov Ústrednej volebnej komisie sa bosniackym členom kolektívneho predsedníctva stal predseda Strany demokratickej akcie (SDA) Bakir Izetbegović, srbským kandidátom koalície Zväz za zmeny predseda Strany demokratického progresu (PDP) Mladen Ivanić a chorvátskym predseda Chorvátskeho demokratického spoločenstva BaH (HDZ BiH) Dragan Čović. Jednoznačným víťazom vo Federácii BaH sa stala Strana demokratickej akcie, ktorá bude mať najviac mandátov vo všetkých orgánoch. Víťazom volieb do Národného zhromaždenia Republiky srbskej sa stal opäť zväz nezávislých sociálnych demokratov, ktorý porazil koalíciu okolo Srbskej demokratickej strany (SNSD). Jej Líder Milorad Dodik si pripísal ešte jeden úspech. Opätovne sa stal prezident Republiky srbskej, keď získal tesnú väčšinu nad svojím vyzývateľom Ognjenom Tadićom, kandidátom Zväzu za zmeny. Viceprezidentmi sa stali Bosniak Ramiz Salkić z koalície Vlasť (Domovina) a Chorvát Josip Jerković z koalície okolo HDZ BiH.

Volebný úspech SDA, HDZ BiH a SNSD sa v podstate očakával, aj keď víťazstvo SNSD v Republike srbskej bolo tentoraz veľmi tesné s trpkou príchuťou neúspechu doterajšej premiérky Željky Cvijanovićovej, ktorú v boji o post predsedu v kolektívnom predsedníctve BaH porazil už spomínaný kandidát opozície M. Ivanić.

POVOLEBNÁ MATEMATIKA

Výsledky volieb v Bosne a Hercegovine napovedajú najpravdepodobnejšiu koalíciu medzi SDA, HDZ BiH a SNSD. Problémom pri jej zostavení by mohli byť napäté vzťahy medzi nezávislými demokratmi a Stranou demokratickej akcie. Jej líder Izetbegović by radšej ako partnera prijal Srbskú demokratickú stranu. Priestor pre kalkulácie sa však zmenšil po tom, čo lídri SNSD a HDZ BiH ohlásili dohodu o spolupráci. Svojich šancí sa však nevzdáva ani SDS, ktorá sa bude usilovať rokovaniami s parlamentnými stranami získať väčšinu v Národnom zhromaždení Republiky srbskej, a tak aj vstupenku do hry o vládnu koalíciu na celoštátnej úrovni. Úspech týchto snáh je zatiaľ otázny vzhľadom na už ohlásenú tesnú väčšinu koalície okolo SNSD, ktorá má štyridsaťdva mandátov v 83-člennom Národnom zhromaždení Republiky srbskej. Na Balkáne však jeden nikdy nevie...

 Od nášho balkánskeho spolupracovníka Martina JARINKOVIČA



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.