Štvrťstoročie Ústavy Slovenskej republiky

thumbnail

Nie nemennosť, ale súlad s potrebami života sú kritéria kvality zákona zákonov. Prvého septembra 1992 Slovensko ako zvrchovaný štát na mape Európy ešte nejestvovalo. Ale už malo svoju ústavu. Bol to prvý veľký zápis do novodobej kroniky slovenského národa, ktorý predchádzal vyhláseniu samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Ústava je zákon zákonov, čo znamená, že je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis štátu. Podľa záznamu slovenského zákonodarného zboru Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 o 22:26 hodine. Proces jej prijímania vyvrcholil individuálnym a verejným hlasovaním, v ktorom mali poslanci vyrieknuť osudovú vetu: „Hlasujem (alebo nehlasujem) za Ústavu Slovenskej republiky!“ Zostáva navždy zapísané, že za tento fundamentálny právny dokument hlasovali poslanci HZDS, SNS a väčšina poslancov SDĽ v počte 114 hlasov. Poslanci troch maďarských strán (MKDH, Spolužitie a Maďarská občianska strana) hlasovať odmietli, na protest demonštratívne odišli z rokovacej sály a poslanci KDH nehlasovali, boli proti. Jozef Prokeš, vtedajší šéf Slovenskej národnej strany si aj po rokoch na tie hektické časy spomína: „Pamätám si, ako po hlasovaní o ústave jeden poslanec za KDH vyslovene plakal. Chcel hlasovať za, ale poslanecký klub mu to nedovolil.“

■ ŠTÚROVSKÝ KOMPROMIS

Na snímke TASR poslanci Jozef Prokeš Vladimír Bajan a Milan Ftáčnik prinášajú Ústavu, štátny znak, pečať a vlajku SR v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade 3. septembra 1992 počas slávnostného aktu podpísania Ústavy Slovenskej republiky.

Niektorí poslanci chceli iné znenie preambuly ústavy, alebo požadovali preambulu z návrhu ústavy vynechať. Konečný verdikt sa formoval postupne na argumentoch vychádzajúcich z porovnaní zahraničných ústav, ako aj z medzinárodných dohovorov. Dospelo sa k záveru, že jediný subjekt, ktorý si môže nárokovať právo na sebaurčenie, je národ a že túto skutočnosť musí vyjadrovať preambula. Rôznili sa aj názory na terminologické označenie menšín žijúcich na Slovensku. Poslanci maďarských strán trvali na ich označení ako národnej menšiny, ale v terminologickom boji zvíťazilo označenie národnostná menšina.

V súvislosti s diskusiou o texte ústavy boli odlišné názory aj na názov parlamentu. Zástupcovia SMK odmietali pomenovanie Slovenská národná rada a poslanci SNS za najpriliehavejší považovali názov Snem Slovenskej republiky. Kompromisné riešenie sa našlo načretím do štúrovskej histórie. Štúrovci v roku 1848 svoju Slovenskú národnú radu premenovali, ako sa uvádza na pečiatkach historických dokumentov, na Národnú radu Slovenska. Toto riešenie bolo v pléne bezproblémovo prijaté a od účinnosti Ústavy SR parlament nesie názov Národná rada Slovenskej republiky.

■ VIACERÉ NOVELIZÁCIE

V politických rokovaniach v súvislosti s prípravou textu ústavy boli odlišné názory aj na názov parlamentu. Zástupcovia SMK odmietli názov Slovenská národná rada a poslanci SNS vychádzajúc z histórie, za najpriliehavejší považovali názov Snem Slovenskej republiky. Kompromisné riešenie sa našlo načretím do štúrovskej histórie. Štúrovci v roku 1848 svoju Slovenskú národnú radu premenovali, ako sa uvádza na pečiatkach historických dokumentov, na Národnú radu Slovenska. Toto riešenie bolo bezproblémovo prijaté a od účinnosti Ústavy SR parlament nesie názov Národná rada Slovenskej republiky."

Za dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku sa najvyšší zákon nášho štátu viackrát novelizoval, lebo nijaký zákon ani ústava nie je strnulý, navždy uzavretý dokument. Jeden z tvorcov Ústavy SR, exprezident Ivan Gašparovič na diskutovanú tému novelizácií povedal: „Dokonalosť ústavy sa nemeria jej nemennosťou, ale súladom s potrebami praktického života.“ Bez ohľadu na politicko-spoločenské podmienky bola slovenská ústava už v čase vzniku legislatívne dielo na vysokej kvalitatívnej úrovni, porovnateľné s ústavami štátov s oveľa dlhšími demokratickými tradíciami.

Deň Ústavy Slovenskej republiky sa stal v povedomí ľudí začiatkom čohosi nového, čo vyústilo do spontánneho nadšenia sedemdesiattisícového davu Bratislavčanov a ďalších tisícov ľudí v našich mestách, ktorí vítali nový rok 1993 ako deň vzniku Slovenskej republiky.

Ľudovít ŠTEVKO -  Foto: TASR

 

 



2 Komentárov

  • slovenské národné noviny

    áno, chápeme - hovoríte o článku: (2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

    My sme si v SNN však pripomenuli ten historický akt, kt. bolo prijatie Ústavy SR pred 25 rokmi bez uvedeného článku. Dokonca v SNN 36 budeme mať aj rozhovor s človekom, kt. sa na ústave osobne podieľal.

  • andrej hlinka

    je neskutočne oslavovat dnešnu ustavu po začleneni do članku 7 odsek 2 je to vysmech slovenskemu narodu a jeho potupa

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.