GEOPOLITIKA
Čoraz viac ľudí na Západe je z vojny na Ukrajine unavených. Vojna na Ukrajine trvá už dlhé štyri mesiace a jej koniec je stále v nedohľadne. Podľa ukrajinských predstaviteľov ruská armáda spolu so separatistickými milíciami okupujú až dvadsať percent územia. Reakcia kolektívneho Západu na inváziu bola nezvyčajne jednotná a tvrdá. Proti Ruskej federácii zaviedli bezprecedentné sankcie a Kyjevu poskytujú obrovskú finančnú pomoc, masívne podporujú dodávkami zbraní ukrajinskú armádu. Takto sa stal tento konflikt zástupnou vojnou medzi Ruskom a kolektívnym Západom. Zo strany Spojených štátov amerických ide z pohľadu histórie o prirodzený spôsob, ako oslabiť geopolitického rivala, a pre Moskvu z toho istého princípu je začlenenie Ukrajiny do vojenských štruktúr nepriateľského NATO považované za neprijateľný bezpečnostný faktor – za „prekročenie červenej čiary“. Vzájomný konflikt však, ako prednedávnom upozornil vo svojich vyjadreniach patriarcha americkej zahraničnej politiky Henry Kissinger, môže byť pre Washington kontraproduktívny a dovedie k ešte väčšiemu zblíženiu Moskvy s Pekingom. Ich spojenie ‒ surovinovej základne planéty s dielňou sveta – môže nenávratne narušiť dominanciu USA vo svete.
■ BALÍČKY SANKCIÍ
Medzičasom Európska únia zaviedla už šesť balíčkov sankcií, ktoré zatiaľ viac škodia bežnému spotrebiteľovi u nás ako Ruskej federácii; boli zmrazené aktíva Ruskej centrálnej banky, prerušený obchod, ruský bankový systém bol odpojený zo systému Swift, zaviedla sa u nás dokonca tvrdá cenzúra. Západ očakával, že sa Rusko pod náporom sankcií rýchlo ekonomicky zrúti, sme však svedkami úplného opaku. Rubeľ sa po začiatočných stratách vrátil na lepšiu pozíciu ako pred inváziou, inflácia v krajine sa stabilizovala. Rusko môže pocítiť negatíva vo výpadku technologicky vyspelého spotrebného tovaru, ktorý sa bude len postupne nahrádzať, ale nejde o nič, čo by v krátkodobom horizonte narušilo chod krajiny, jej vojenské ťaženie proti Ukrajine či ohrozilo vládnuci režim. Rusko sa zatiaľ ekonomicky vyhrieva na vlne vysokých cien energetických nosičov, čo je priamym následkom sankcií. Štáty, ktoré prerušili vzťahy s Ruskom, sa podieľali na jeho vývoze 56 percentami a na jeho dovoze 51 percentami, čo čiastočne ochromuje ruskú ekonomiku.
■ ŠKODY NA EKONOMIKE
Ako sa s tým Moskva vyrovná, ukáže čas. Na náladách obyvateľstva sa to však zatiaľ nijako neodrazilo. Ako uvádza Centrum Levada, po začatí „špeciálnej operácie“ na Ukrajine sa výrazne zvýšil rating ruského prezidenta Vladimíra Putina – o dvanásť percent. Dnes aktivity prezidenta schvaľuje osemdesiattri percent Rusov. Kolektívny Západ už nemusí mať čas, kým sa negatíva sankcií výraznejšie prejavia. Ako uviedol podpredseda ruskej vlády Alexander Novak na okraji 25. petrohradského medzinárodného ekonomického fóra, Európa si tento rok pre prijaté rozhodnutia priplatí za ropu a plyn o štyristo miliárd eur viac. Čo, samozrejme, poháňa infláciu v EÚ. Tá sa v máji len v samotnom Nemecku, na základe údajov Federálneho štatistického úradu krajiny (Destatis), podľa konečného odhadu medziročne zrýchlila na 7,9 percenta zo 7,4 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Ide o rekordný nárast v histórii merania týmto úradom. Spotrebiteľské ceny v USA vzrástli v máji o 8,6 percenta v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka, ako uvádza americké ministerstvo práce. Podľa rezortu ide o najvyššie tempo rastu od decembra 1981. Ceny energií medzitým vyskočili o 34,6 percenta, čo je najviac od septembra 2005, z 30,3 percenta v apríli, zatiaľ čo ceny benzínu vzrástli o 106,7 percenta na rekordnú výšku. Podľa americkej ministerky financií Janet Yellenovej americkú infláciu a najmä ceny benzínu mohli ovplyvniť obmedzenia ruskej ropy. Čo sa týka nákladov na potraviny, tie v Spojených štátoch vzrástli o 10,1 percenta, tempo rastu prvýkrát od konca marca 1981 prekročilo desať percent. Index S&P 500 klesol o dvadsaťdva percent zo svojich novembrových vrcholov – a stratil všetky zisky za rok a pol Bidenovho úradovania.
■ VARUJÚCE PRIESKUMY
Podľa skúseností západný spotrebiteľ je omnoho citlivejší na znižovanie životného štandardu, čo vo verejnosti radikálne oslabí (a sme toho svedkami aj u nás) nadšenie pre podporu vojny u našich východných susedov. Podľa prieskumov verejnej mienky Bidenova administratíva rýchlo stráca popularitu, v jesenných midterm (priebežných) voľbách do amerického Kongresu sa predpokladá drvivé víťazstvo Republikánskej strany, čo ešte viac sťaží vládu súčasného prezidenta. Je na škodu pre USA, že v čase najvýraznejšej bezpečnostnej krízy (a možnej nastupujúcej ekonomickej) je pri kormidle človek, ktorému chýba dostatok duševných síl. Stále menej ľudí v USA, ako aj v Európe podporuje vojnové úsilie svojich politikov v konfrontácii s Moskvou.
■ HLASY ZA MIER
Európska rada pre medzinárodné záležitosti ako jeden z hlavných think tankov v Bruseli zhodnotila aktuálne nálady verejnosti v jednotlivých štátoch EÚ. Z deviatich skúmaných krajín je v ôsmich – Taliansko, Nemecko, Rumunsko, Francúzsko, Švédsko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, a dokonca Spojené kráľovstvo – viac obyvateľov, ktorí podporujú mierové rozhovory. A sú menej pripravení podnecovať Ukrajinu do vojny s Ruskom. Jedinou výnimkou bol prieskum v Poľsku. Obyvateľstvo Západu po dvoch rokoch trápenia počas pandémie ochorenia COVID-19 už nie je viac ochotné trpieť náklady spojené s vojnou.
To, ako Ruská federácia ľahko znáša sankcie, ktoré viac škodia Európe, naznačuje, že svoju krajinu na konfrontáciu Putin pripravoval už od roka 2014 a útok na Ukrajinu naplánoval najpriaznivejšom čase pre Rusko, teda v čase oslabenia Západu po epidémii, v zlej ekonomickej kondícii a v stave nepriaznivo nastavenej energetickej bezpečnosti. To aj vysvetľuje trúfalé ultimátum Moskvy voči USA a NATO na konci minulého roka.
Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: agentúrny servis