Súčasná prax nahráva špekulantom

thumbnail

Pre mnohé štátne orgány je farmár či daňový poplatník posledným, kto ich zaujíma. Slovenské poľnohospodárske leto 2018 pojem „uhorková sezóna“ nepozná. Naopak, je to sezóna priam horúca, a nielen počasím. Spoločnosť a odbornú verejnosť je načase schladiť reálnymi spravodlivými riešeniami vo všetkých problémových oblastiach nášho agrosektora. K týmto problémom sa vyjadril v rozhovore pre SNN agrárny expert Vladimír CHOVAN.

Z celkovo preskúmaných tridsiatich šiestich spisov vo veciach farmárov v desiatich boli zistené kolízie so zákonom. V deviatich prípadoch dala Generálna prokuratúra SR pokyn na začatie trestného stíhania. Podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára ide o „veľký počet“. Ako vnímate tieto nedávne vyjadrenia generálneho prokurátora k agrodotáciám?

  • Som rád, že sa na prokuratúre niekto prebudil. Alebo aspoň zdvihol z hlbokého spánku jedno viečko. Vyjadrenia generálneho prokurátora konštatujú to, čo verejnosť dávno vie. Že napriek tomu, že žijeme v demokraticky najvyspelejšej časti sveta ‒ v Európe, máme na Slovensku elementárne problémy s fungovaním právneho štátu. Tieto nedostatky sa netýkajú len farmárov.Vymožiteľnosť práva je slabá a pre mnohé štátne orgány je farmár, bežný občan či daňový poplatník tým posledným, kto ich zaujíma. Je možné, že sa týmto postupom vyriešia niektoré do očí bijúce poľnohospodárske kauzy, ale nemám pocit, že by to viedlo k zmene zabehnutého systému. Ak chce generálna prokuratúra naozaj pomôcť, mala by sa systémovo zamerať na vymožiteľnosť práva. Tak aj farmárom najlepšie pomôžu.

Od vypuknutia tohto problému uplynulo päť mesiacov. Verejnosť sledovala desiatky tlačových besied politikov, a dokonca aj jeden celoslovenský farmársky protest. Aj keď slovo „celoslovenský“ je vlastne v tejto súvislosti dosť sporné. Máte pocit, že štátne inštitúcie tento čas dôsledne a účelne využili?

  • Nevyužili ho, alebo len slabo. Ak by to bolo inak, museli by už začať odstraňovať príčiny tohto stavu. A to sa, bohužiaľ, nedeje. Riešia sa len následky prípadov, na ktoré musel upozorniť niekto iný. Pôdohospodárska platobná agentúra si žije svojím životom, dvojité deklarácie nemá záujem riešiť už niekoľko rokov a neverím, že sa v štýle jej práce niečo dnes alebo zajtra zmení. Na takýto predpoklad nie sú ani vecné, ani personálne, ani odborné dôvody. Ďalším veľkým problémom sú pozemkové úpravy. Ale pri ich spôsobe financovania sa tento problém bude vliecť ešte desaťročia. Preto dnešná prax oveľa viac vyhovuje špekulantom ako ľuďom venujúcim sa každodennej tvrdej poľnohospodárskej práci.

Ako sa  staviate k tomu, že na verejnosti sa ktosi snaží rozoštvať „malých“ a „veľkých“ farmárov? Aj protesty tých, ktorí prišli do Bratislavy, vyzerali čiastočne tak, ako by boli namierené aj proti veľkopodnikom. Evokuje to predstavu o tom, že samotní poľnohospodári žijú medzi sebou v atmosfére nevraživosti alebo aspoň nezdravej rivality.

  • To je veľmi zlý stav. Zaujímavé je, že pred pätnástimi rokmi nemal v mnohých regiónoch kto pôdu obrábať, platiť vlastníkom pôdy nájomné alebo obciam dane. Podpory EÚ smerované na hektár túto situáciu výrazne zmenili. Otázne je len dokedy... Verím, že aj tu sa vášne upokoja a zvíťazí zdravý rozum. Všetky problémy v rezorte sa poľnohospodárov dotýkajú rovnako, bez ohľadu na to, či sú malí, alebo veľkí.

Objavili sa dokonca úvahy o stropovaní agrodotácií. Aký by to malo vplyv na tých väčších poľnohospodárov a je to podľa vás v súlade so spravodlivým trhom? Predseda Slovenskej poľnohospodárskej  potravinovej komory Emil Macho k tejto téme nedávno povedal: „Musíme sa vrátiť k sebestačnosti. Tá je vecou malých aj veľkých fariem. Jedny aj druhé majú v nej svoju dôležitú rolu. Nemerajme ju veľkosťou, ale úspešnosťou, tá nebude spoločnosť rozdeľovať, ale spájať.“

  • Stropovanie poľnohospodárskych dotačných podpôr je ekonomický nezmysel vyprodukovaný bruselským aparátom. Ignoruje reálny stav poľnohospodárstva v štátoch, ako je Slovenská republika a Česká republika, ale aj časť Nemecka. Nerozumiem tomu, prečo sa Únia nezameriava na podporu zamestnanosti v poľnohospodárstve, na kvalitu a zloženie potravín alebo na ochranu životného prostredia. V princípe ide tento návrh proti konkurencieschopnosti európskych potravín na svetových trhoch. A to na týchto trhoch chce EÚ súperiť s takými hráčmi, ako sú USA, Kanada, Brazília, Argentína! Ak by sa presadil návrh, ktorý komisia predložila, tak to bude napríklad na Slovensku znamenať ukončenie výroby kravského mlieka. Lebo u nás ho na deväťdesiatsedem percent produkujú takzvané veľké podniky.

Kde podľa vás treba pridať na reálnych riešeniach v zmysle náprav chýb? Vo vláde, na ministerstve, u vyšetrovateľov? Má niekto z menovaných ešte rezervy v tom, čo by mal a mohol vykonať v prospech agrosektora?

  • Každý má svoje maslo na hlave a každá z týchto inštitúcií má pred sebou veľa práce. Ak chcú súčasný stav zmeniť tak, ako to deklarujú. Problémy mladých a malých farmárov by pomohli vyriešiť malé podporné investičné projekty. No namiesto toho sa podporuje budovanie rybníkov, hotelov a rozbehla sa výzva megalomanských projektov na tzv. obchodné vertikály. Sľuby sú diametrálne odlišné ako konkrétne kroky a konkrétna pomoc zúfalo chýba.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív