Pandémia COVID-19 je globálna. Zasiahla celý svet. Nikto z nás na to nebol pripravený. Ani rozvinuté štáty, korporácie, svetové zdravotníctvo, farmaceutický priemysel a ani jednotlivci. V dnešných zložitých pandemických časoch nastáva prehĺbenie fragmentácie spoločnosti. Štátna moc zasahuje do slobôd a ľudských práv človeka, ale aj do slovenského súdnictva. Tieto otázky sú témou nášho rozhovoru s JUDr. Martinom VLADIKOM, riadiacim predsedom občianskoprávneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Nie je dôvodné podozrenie pocítiť pochybnosť či záujem súvisiaci s ochranou ľudského života a zdravia, keď sa na Slovensku rozhodovalo o protipandemických opatreniach? Nebudú to podobné záujmy, ktoré budú viesť k rozhodnutiu prijať určitú právnu úpravu, ktorá sa nebude pozdávať všetkým občanom?
- Vidíme to v súčasnosti, že spoločnosť, respektíve občania, čo sa týka očkovania proti koronavírusu, sú rozdelení na dve skupiny. Na tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti covidu ‒ každý z iného dôvodu, a na tých, ktorí sa nechali zaočkovať, pretože majú obavy o svoje zdravie, chcú cestovať alebo z iných dôvodov. Samozrejme, ak bude prijatá právna úprava vzťahujúca sa na očkovanie proti covidu, respektíve na opatrenia pre jednu i druhú skupinu, nebude sa páčiť najmä tým, ktorí nie sú zaočkovaní. V tomto smere treba veľmi pozorne sledovať rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Právo predstavuje prostriedok, podľa ktorého realizujeme spoločenské ciele. Každý sudca, lekár, politik by mal uvážene zaujímať stanoviská k jednotlivým témam. Zvlášť, keď sú natoľko citlivé, že rozhodovanie, ako a kto informuje občanov, je nanajvýš dôležité. V snahe o čo najoptimálnejšie riešenie treba mimoriadne zvažovať, akí lekári budú vysielať signály o pandémii. V podstate vychádza najavo, že hoci ľudstvo pre svoju odkázanosť na zdravie osobitne uznáva lekárov, úctu k nim nemožno absolutizovať vždy a všade, najmä keď ich riadia politici. Každý lekár sa počas svojej praxe stretáva s mnohými diagnózami. Pri diagnostike zohráva významnú úlohu osobnosť a schopnosti lekára. Jeho vedomosti, skúsenosti a rozhľad. Zvlášť dôležitá je schopnosť pokojnej a konštruktívnej komunikácie s pacientom.
Aké bude podľa vás postcovidové obdobie? Čakajú spoločnosť zmeny ?
- Podľa môjho názoru svet sa nevráti do čias pred pandémiou. Zmeny určite prídu, no aké to budú zmeny, ťažko predpovedať. Hlavné je to, aby tento stav netrval príliš dlho, pretože náš štát a celý svet prichádzajú nielen o ľudské zdroje, ale aj o zdroje ekonomické. Pandémia zasiahla do všetkých oblastí života človeka.
Ako vnímate sudcov kajúcnikov, ktorých je zrazu akosi veľa? Nie je vám ľúto, že sudcovský stav sa práve týmito osobami znevážil? Sudcovská filozofia je úzko prepletená s osobnou skúsenosťou sudcu. Je ovplyvnená jeho vzdelaním a osobnosťou. Niektorí sú opatrní viac a iní menej. Sú sudcovia, ktorí sú ľahšie ovplyvnení určitými návrhmi ako iní. Niektorí vyžadujú vážnejšie dôkazy, aby sa odchýlili od existujúceho práva, zatiaľ čo iným stačí jednoduchší spôsob existujúceho práva.
- Myslím si, že inštitút sudcov kajúcnikov, respektíve kajúcnikov vôbec, nielen medzi sudcami, je veľmi nebezpečný. Môže sa nám vypomstiť. Nie je mi ľúto, že sa týmto sudcovský stav znevážil, ale ak sa skutočne preukáže, že niektorí sudcovia boli schopní zneužiť svoje postavenie, bude to ešte horšie. Sudcovia kajúcnici, ak sa dopustili takéhoto konania, to sú už otázky na nich a na ich svedomie.
V štáte by malo fungovať všetko medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa zobrala istá kompetencia, systém sa narušil. Čo sa dá v tomto smere urobiť?
- Jediná cesta nápravy je opätovná zmena ústavy. Treba však zdôrazniť, že zmeny a zásahy do ústavy by nemali byť časté a ústava by sa nemala stať trhacím kalendárom. Po novom Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Týmto sa narušil systém trojdelenia moci medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. Zákonodarná moc bola povýšená nad ostatné moci v štáte. Toto pochybenie možno napraviť tým, že táto veta sa musí vypustiť. Takisto sa musíme vrátiť ku kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodovať o väzobnom stíhaní sudcov, keď sudca bude môcť byť vzatý do väzby iba so súhlasom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Dá sa konštatovať, že sudca a jeho samotná filozofia je akousi uváženou celoživotnou skúsenosťou v rámci rozsahu rozumnosti. Je akýmsi kompasom v osobnej filozofii, ktorá sudcovi pomáha dostať sa do bezpečného priestoru pri riešení zložitých prípadov. Ide o akési hľadanie správnej vyváženosti, a čo sa týka výkladu právneho textu, ten musí túto vyváženosť vyjadrovať. Domnievam sa, že pre sudcov by malo platiť, aby sa starostlivo starali o spravodlivosť. Ale tiež aj zásada, že otázka správneho rozhodovania súdnych sporov bola a bude veľkou úlohou nielen pre súčasných, ale aj pre budúcich právnikov.
- Áno, súhlasím s vami. Pre sudcu musí byť spravodlivosť najvyšším princípom.
Eva SISKOVÁ – Foto: archív SNN