Súmrak nad budúcnosťou KDH

thumbnail

Niet na Slovensku menej slovenského politického subjektu ako KDH. Od svojho vzniku práve svojím postojom k slovenskej otázke toto hnutie rozdeľovalo spoločnosť. Po tohtoročnom volebnom fiasku stal sa jeho predsedom Alojz Hlina, ktorý sa zviditeľňoval kydaním hnoja kade-tade či strhávaním slovenskej vlajky, kde na ňu dočiahol, ba i z rebríka. Stal sa predsedom hnutia po jeho politickom kolapse, keď sa v ostatných voľbách nedostalo do parlamentu.

Hlina mení stanovy hnutia. Nemajú byť verejnosti známe, lebo vraj ide o internú záležitosť politického subjektu. Nie je to celkom pravda, pretože stanovy sú dôležité pre jeho zaregistrovanie. Nesmú byť v rozpore s ústavným poriadkom štátu a s jeho zákonmi. Hnutie sa potáca na hranici zvoliteľnosti do parlamentu, takže sa nemožno čudovať, že vymýšľa, čím by oslovilo prípadných voličov. Alebo čím by sa zviditeľnilo. A objavilo značne zabudnutú tému – lustrácie. Na svojej webovej stránke sa posťažovalo, že v súčasnosti nemá veľa možnosti, ako ochrániť parlamentnú demokraciu, slobodu. Ale môže sa vyhraniť od ľudí, „ktorí z rôznych pohnútok vstúpili alebo plánujú vstúpiť do strán postavených na ideológiách, ktoré fatálne zlyhali a ničili ľudské životy“. Za také strany považuje komunistickú a fašistickú...

Všetky strany, ktoré na Slovensku pôsobia, musia byť zaregistrované ministerstvom vnútra, a teda nemôžu byť postavené na nedemokratických princípoch. Je pravda, že jestvujú strany, aj parlamentné, ktoré nemajú nič spoločné so štandardnými politickými stranami. Najkrikľavejším prípadom je OĽaNO Igora Matoviča. Zrejme nejde o náhodu, ak práve táto strana so Sulíkovou SaS organizujú pohon na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ako by skončil pokus zrušiť stranu, ktorá v princípe nie je ani stranou, je zjavné. Masy sú už proti Kaliňákovi nabudené, nie je ťažké si domyslieť, kto by skončil skôr. Minister či predseda nejakej fiktívnej strany.

Už pred konaním snemu sa traja bývalí čelní predstavitelia hnutia vyjadrili, že ak budú schválené navrhované stanovy, odídu z hnutia. A nie pre lustrácie, ale preto, že „navrhovaná zmena stanov nerešpektuje demokratické princípy a zveruje takmer všetky rozhodovacie právomoci do rúk predsedu hnutia“, uviedli vo svojom vyhlásení Martin Fronc, Monika Gibalová a Ivan Štefanec.

Ale kádehákom o poriadok a politickú kultúru ani nikdy nešlo, aj keď permanentne o tom hovorili. Trojica nespokojných politikov má obavy, že nové stanovy budú znamenať kľúčovú zmenu politiky hnutia. Podľa nich  prestane byť nositeľom kresťansko-demokratického étosu v politike.  O aký étos išlo pri  spájaní sa do koalícií s komunistami i liberálmi?  Dokonca do tohto politického marazmu vtiahli aj cirkev. Nespokojná trojka sa obáva, že nové stanovy ustanovia vodcovský princíp. Ibaže ten bol prítomný počas celého jestvovania hnutia. Predsedovia strán si odovzdávali funkciu ako štafetu. Vždy pred snemom bolo známe, koho si delegáti „zvolia“.  Čo teda môžu zmeniť stanovy? Čím môže Hlina obohatiť KDH, keď sám je chudobný duchom?

V spomínanom webovom článku s kádeháckou úprimnosťou prejavujú zmysel svojho rozhodnutia neprijímať komunistov a fašistov do hnutia. Vraj ak to odradí čo i len jedného mladého človeka od zámeru vstúpiť do takej strany, „tak  to malo význam a môžeme si povedať, že sme k zápasu o slobodu aspoň trochu prispeli“.  Ako v skutočnosti KDH prispievalo a prispieva k slobode, stačí si spomenúť na mítingy hnutia z deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď z tribún odkazovali vláde Vladimíra Mečiara: My vás naučíme báť sa! Kroky, ktoré nasledovali po roku 1998, sú priam výkladnou skriňou demokracie. Rozvrat celého hospodárskeho a humanitného systému. A dnes to KDH, ktoré sa zúčastnilo na plošnej personálnej výmene podľa straníckeho kľúča v celom štáte, varuje pred komunizmom a fašizmom. Lebo „programom komunizmu je závisť a fašizmus nenávisť“. Nie sú náhodou tieto dve platformy základom politiky KDH?

Trúfalosť tohto subjektu vždy vzbudzovala údiv. Aj v tomto období, keď KDH zápasí s vlastným predsedom, chce poúčať slovenskú verejnosť o tom, ako by mala vyzerať moderná konzervatívna strana.  A to na medzinárodnej konferencii s priam provokačným obsadením prednášateľov: Nico Lange, politický poradca CDU z Nemecka; Grigorij Mesežnikov, politológ z Inštitútu pre verejné otázky, Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha, a Alojz Hlina, predseda KDH. Čo môže Slovákom poradiť poradca Angely Merkelovej?  A čo Mesežnikov?

Eva ZELENAYOVÁ - Ilustrácia: Andrej MIŠANEK

.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.