Rozhovor s predsedom Spoločnosti sv. Gorazda Miroslavom Holečkom. PaedDr. Miroslav HOLEČKO pôsobí ako pedagóg, andragóg, kultúrny pracovník a kurátor pre kresťanské tradície v Národnom osvetovom centre. Je predsedom Spoločnosti svätého Gorazda a stál pri zrode mnohých kultúrnych a spoločenských akcií spájaných so svätogorazdovskou tradíciou. Ako predseda prezídia MS bol nedávno ocenený predsedom MS Mariánom Tkáčom Cenou predsedu MS pri príležitosti životného jubilea a za napĺňanie programu MS.
- Vaše meno sa nerozlučne spája s významnou osobnosťou našich dejín sv. Gorazdom. Ste predsedom Spoločnosti svätého Gorazda, venovali ste a venujete veľké úsilie sprítomniť túto osobnosť dnešku. Čím vás sv. Gorazd oslovil, že sa dlhoročne špecializujete na jeho život a dielo?
Práve nevšednosťou života, ale najmä vykonaného diela, o ktorom sme sa primerane či dostatočne nedozvedeli v škole, žiaľ, ani z iných zdrojov. Išlo o apoštolské, kultúrne, pedagogické, právnické, diplomatické a štátnické dielo, ktoré vytvoril spolu s byzantskými intelektuálmi Konštantínom a Metodom i s ďalšími vzdelancami a našimi panovníkmi – Pribinom, Mojmírom I., Rastislavom, Svätoplukom, Koceľom, Mojmírom II. Toto dielo výrazne prispelo k prehĺbeniu kristianizácie našich predkov, k vytvoreniu ich identity a štátnosti. Starí Slováci ním obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v IX. storočí. Bolo ním vlastné písmo (hlaholika), vlastné písomníctvo, literatúra, kultúra, školstvo, aj vysoké – základ rozvoja našej národnej vzdelanosti. Gorazd je označovaný za nástupcu Metoda na jeho arcibiskupskom stolci i rektorskom poste našej prvej vysokoškolskej ustanovizne. Odkaz života a najmä diela Gorazda – prvého po mene známeho učenca polyhistora, tvorí súčasť kultúrneho dedičstva ľudstva. Naši a zahraniční bádatelia uvádzajú, že Gorazd pochádzal z okolia Nitry. V starobylej farnosti Močenok (Mučeníky) sa nachádza filiálka, dnešný Gorazdov. Pochádzal z veľmožského rodu, čo mu umožnilo nadobudnúť vzdelanie, rozhľad vo vtedajšom kultúrnom, politickom i spoločenskom dianí. Navštevoval latinskú školu v Bavorsku. J. Stanislav usudzuje, že tam si osvojil i starý hornonemecký jazyk. Uvedené schopnosti zrejme bohato uplatnil nielen ako pomocník solúnskych bratov, v niektorých prípadoch i ako vedúca osobnosť pri prekladoch Písma, liturgických, právnických, pedagogických textov či ako prekladateľ literárnych diel – prvý po mene známy prekladateľ slovenského pôvodu, ale využil ich aj v diplomaticko-misijných činnostiach. Určite to bolo pri doručení posolstiev – žiadostí Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi III., pri sprievode našich vierozvestcov do Svätej stolice.
- Ak by ste mali bilancovať uplynulý rok 2015 z hľadiska akcií uskutočňovaných v znamení tohto významného svätca, ktoré by sa umiestnili na popredných miestach a prečo?
Z deviatich uskutočnených aktivít je mi ťažko vybrať len niektoré, ale otázka padla a treba na ňu odpovedať. Všetky boli na veľmi dobrej odbornej aj umeleckej úrovni v rámci už XXVII. svätogorazdovských dní na Slovensku, nad ktorými prevzal záštitu – siedmy raz za sebou – exprezident SR Ivan Gašparovič. Z aktivít treba uviesť najmä tri jubilujúce – dvadsať úspešných ročníkov m. r. zaknihovali Gorazdov literárny Prešov, Gorazdovo výtvarné Námestovo a Gorazdove organové dni (GOD). Len pre ilustráciu, význam tých tretích hodnotí predseda poroty Mgr. art. M. Vrábel, ArtD., z VŠMU: „Kredibilitu podujatia sledujem už dosť dlho na to, aby som mohol jednoznačne potvrdiť jeho vysoko stúpajúcu odbornú, organizačnú a najmä umeleckú úroveň. Viacerí neprofesionálni organisti, aktívni účastníci GOD, sú v súčasnosti poslucháčmi, resp. už absolventmi VŠMU v Bratislave či Katolíckej univerzity v Ružomberku. Verím, že aj v budúcnosti bude možné sledovať týchto mladých zanietených organistov. GOD sú pre nich odrazovým mostíkom na univerzity či koncertné pódiá.“ Viacerí sa uplatnili ako interpreti či pedagógovia aj v zahraničí. Dominantou minulého roka bolo 25. výročie zrodu novodobej duchovno-kultúrnej, národno-vlasteneckej svätogorazdovskej tradície Slovákov, ktorý sa datuje do roka 1990, keď sa v záhorskej obci Kúty uskutočnila prvá aktivita tohto prepotrebného snaženia na Slovensku – Deň svätého Gorazda. Zásluhu na realizácii tejto dejinnej svätogorazdovskej aktivity majú predovšetkým vtedajší miestny kňaz I. Ciutti, regionalista J. Mikuš, starosta obce Š. Palkovič a podpredseda SNR Ján Klepáč. Od roku 1991 bola „regionálna slávnosť“ NOC a CMS povýšená na celonárodné Slávnosti svätého Gorazda. Poslaním tradície je približovať život, osobnosť a dielo sv. Gorazda a najmä myšlienkový presah jeho diela do našej národnej, kresťanskej a kultúrnej prítomnosti. Idea štvrťstoročnice tradície sa prelínala všetkými svätogorazdovskými podujatiami, koncentrovane však v rámci XXIII. spomienky na sv. Gorazda v hlavnom meste SR v Bratislave. Jej súčasťou bolo kolokvium na tému Štvrťstoročnica zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku.
- Čím to je, že nielen pred novembrom 89, ale prakticky dosiaľ je osobnosť sv. Gorazda tak trochu v tieni svätých Cyrila a Metoda, aj keď najmä vaším pričinením sa začína vracať do povedomia širokej verejnosti?
Tým, že úcta a kult sv. Cyrila a Metoda, predpokladom ktorých je poznanie, sa začali šíriť bezprostredne po ich opustení pozemského života. Prvými nositeľmi tohto šírenia boli ich učeníci, samozrejme aj Gorazd. Ďalej to bol význam diela sv. Cyrila a Metoda pre rozvoj kresťanskej kultúry a civilizácie, ktorý viedol najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi – pápežov – k vydaniu encyklík i ďalších významných dokumentov. Osobnosť sv. Gorazda do slovenskej literatúry, podobne ako do slovenskej historiografie uviedol najväčší bernolákovský básnik Ján Hollý v epose Cyrilometodiáda až v roku 1835. Gorazd sa spomína v piatom speve vo veršoch 335 až 351. Výrazne k poznaniu Gorazda prispel okrem iných A. A. Baník prednáškou v roku 1937 na tému Apoštol Gorazd, prvý v dejinách spomínaný slovenský kňaz, spisovateľ a svätec s podtitulom Slovo o význame kultu gorazdovského, ktorú publikoval v tom istom roku v časopise Kultúra: „Už aj to málo, čo vieme alebo ešte len tušíme o živote a činnosti kňaza Gorazda, dobre ukazuje, aká vynikajúca osobnosť slovenských dejín drieme v málo spomínanom, temer zabudnutom mene tohto veľkého Slováka. Za nehynúce zásluhy, ktorými Gorazd stal sa priamym duchovným dedičom cyrilo-metodského diela, plným právom ho treba nazývať vedľa sv. Cyrila a sv. Metoda tretím apoštolom Slovanstva, ako ho pomenoval r. 1927 profesor V. Pogorielov. Áno, Gorazd je u nás náležito ešte neoceneným zjavom cirkevných dejín v 9. storočí, tým viac, že na slovanskom juhu a východe uctievaný bol už dávno ako jeden zo ‚svätých sedempočetníkov‘.“ Žiaľ, nenašiel sa nadšenec či nadšenci, ktorí by Baníkove zistenia a idey, podložené pramenným výskumom, pretavili do cieľavedomej systematickej popularizácie života a diela sv. Gorazda už v tom čase, pred vojnou a najmä pred februárom 48.
- V súčasnosti pôsobíte okrem iného aj ako manažér kultúry pre národné a kresťanské tradície v Národnom osvetovom centre (NOC). Štyridsať rokov boli bývalým režimom kresťanské tradície potláčané, a predsa pretrvali, čím ukázali svoju životaschopnosť. Ako to vyzerá s ich rozvojom dnes a aký majú význam pre kultúrny a spoločenský život Slovákov?
Medzi nosné úlohy NOC v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva patrí odborná starostlivosť o rozvoj historickej všeslovanskej cyrilo-metodskej tradície a novodobej tradície Slovákov – svätogorazdovskej. Realizuje ich v spolupráci s viacerými celonárodnými, regionálnymi i miestnymi subjektmi národnej, duchovnej, univerzitnej, verejnoprávnej proveniencie, medzi ktorými osobité miesto na centrálnej úrovni patrí najstaršej národno-kultúrnej ustanovizni – Matici slovenskej. Uvedenú odbornú starostlivosť uskutočňuje celým radom originálnych projektov na národnej i medzinárodnej úrovni. Hlavným poslaním starostlivosti o tieto i ostatné kresťanské a národné tradície je v prvom pláne približovať významné udalosti našej histórie, životy a diela významných osobností a najmä sprítomňovať myšlienkový presah uvedených udalostí a diel osobností do našej národnej, kultúrnej a kresťanskej prítomnosti. To všetko s cieľom profilovať a rozvíjať podujatia zamerané na národnú obrodu a emancipáciu, formovanie historického vedomia, národného a kresťanského povedomia a posilňovanie národnej hrdosti Slovákov – základov ich zdravého patriotizmu, národnej identity, uvedomelého vzťahu k slovenstvu, štátnosti, slovanstvu a európanstvu, ako aj podporovať rozvoj kresťanskej kultúry, literatúry, umenia a vedy. Niektoré z aktivít majú medzinárodný charakter, aktívne sa na nich začínajú zúčastňovať Slováci žijúci v zahraničí. Všetky tieto podujatia vznikli so zámerom dopĺňať poznanie o našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkoch.
- Ste predsedom prezídia Matice slovenskej. Matica sa vymanila z predošlého stagnujúceho a neprehľadného obdobia a nastáva, takpovediac, jej renesancia. Ktoré sú, podľa vás, hlavné úlohy, pred ktoré je Matica slovenská v tomto zložitom období postavená?
Základné – posvätné poslanie Matice slovenskej, sa od jej založenia nemení: starostlivosť o rozvoj národného, kultúrneho a duchovného života Slovákov doma i v slovenskom svete. Menia sa, aktualizujú, modernizujú obsahy, formy, cesty na dosahovanie jej poslania a cieľov. Matica aj v 21. storočí bude naďalej rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. To sa týka všetkých vekových a sociokultúrnych kategórií, akcent pritom bude klásť na mládež, k čomu cieľavedome prispieva Mladá Matica zapájaním mladých ľudí do kultúrno-tvorivého procesu. Aj naďalej bude uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať hodnoty národného kultúrneho dedičstva, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a so svetovými organizáciami pre otázky národnej kultúry, identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Vo vydavateľskej činnosti bude dominovať pôvodná slovenská umelecká tvorba, vedecké diela. Dôležitou zostáva úloha pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Treba povedať, že nápomocným programovým dokumentom pri profilovaní nosných úloh a cieľov našej ustanovizne bude pripravovaná Stratégia Matice slovenskej na roky 2016 – 2020, kde sa za hlavnú povinnosť MS v dnešných časoch i do budúcna považuje ponúkať nášmu národu v hodnotovom chaose Európy a sveta tradičný hodnotový systém, opierajúci sa o univerzálne piliere kultúry, kresťanstva, vlastenectva.
- Pôvodným vzdelaním ste pedagóg, ale okrem iného sa špecializujete aj na národné a kresťanské dejiny. Zdá sa však, že na Slovensku sa ešte stále nevieme vyrovnať s úlohou kresťanstva a vôbec náboženstva v našich dejinách. Učebnica strieda učebnicu a žiaci majú často nedostatočné vedomosti o dejinách vlastného národa. Čo by, podľa vás, pomohlo v tomto takpovediac zmätočnom výklade dejín na školách?
Jednoznačne treba, aby si za spoločný stôl sadli odborníci rozhodujúcich spoločenskovedných disciplín zaoberajúcich sa národnými, kresťanskými, kultúrnymi dejinami Slovákov, ale aj dejinami našej štátnosti. Vedci, pedagógovia, teológovia a ďalší odborníci, kde by nemal chýbať vedecký potenciál Matice slovenskej, by vo vzájomnej profesijnej úcte a rešpekte k histórii položili základy moderného jednoznačného výkladu našich dejín. A výstupy z tohto vedeckého konsenzu by sa mali pretaviť do fundamentálnych vedeckých diel, ktoré by tvorili pramene pre prípravu moderných učebníc, rešpektujúcich potreby jednotlivých typov, druhov a stupňov škôl. Učebnice, ktoré by pri formovaní historizmu, vlastenectva, národovectva atď. pomáhali pedagógom v ich edukačnom pôsobení a povinnostiach a pre žiakov by boli zdrojom prirodzeného záujmu, vysloveného v úvode tejto vety...
- Aké sú vaše plány na tento rok v rámci Spoločnosti sv. Gorazda?
Pokračovať v napĺňaní jej poslania, zakotveného okrem stanov v realizácii jej zámerov a posolstiev z trebišovskej výzvy organizátorov Svätogorazdovských dní na Slovensku k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a ku Konferencii biskupov Slovenska z roku 1995. Z jej posolstiev vyberáme: do učebníc dejepisu sa zaradí látka o živote a diele sv. Gorazda; meno Gorazda sa zaradí popri cirkevnom aj do občianskeho kalendára; novelizáciou zákona NR SR z 20. októbra 1994 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 27. júl zaradí (sv. Gorazd v liturgickom kalendári) aspoň medzi pamätné dni Slovenskej republiky; v liturgickom slávení povinná spomienka na sv. Gorazda sa povýši na sviatok sv. Gorazda; sv. Gorazd sa vyhlási za spolupatróna Slovenska, aby spolu s našou hlavnou patrónkou Sedembolestnou Pannou Máriou tvorili plný nebeský patronát nášho národa. K napĺňaniu týchto posolstiev vyzývame tiež vedcov a umelcov, aby sa tvorivými výstupmi svojej bádateľskej a umeleckej činnosti pričinili o naplnenie vyššie uvedených cieľov. Napĺňanie dlhodobého programu výzvy môže výrazne prispieť k prehlbovaniu tejto posvätnej tradície, integrálnej súčasti kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov a národností žijúcich s nimi v jednej vlasti – Slovenskej republike.
Zhováral sa Maroš M. BANČEJ – Foto: autor