Američania si zo života na dlh urobili pravidlo
Na prelome júla a augusta zachvátila svetové akciové trhy panika a potom aj kríza, pod ktorou rozumieme prepad akciových indexov s ich výraznou stratou. Čo nás na kríze najviac prekvapilo, boli jej dôvody − nárast nezamestnanosti na druhej strany Atlantiku z marcových 3,8 percenta na júnových 4,3 percenta − či správa, že jeden z najbohatších amerických investorov Warren Buffett sa rozhodol vymeniť najziskovejšie aktíva za najbezpečnejšie.
Nechce sa veriť, žeby len tieto dôvody boli príčinou zhoršenia stavu amerického hospodárstva. Ekonomika za morom sa dokonca zosúva do recesie s následným negatívnym dosahom na globálny finančný trh. Niečo naznačujú zhoršené výsledky amerických technologických firiem. Očakávané prínosy z umelej inteligencie na zvyšovanie produktivity práce zatiaľ nevidieť, čo investorov poriadne zneistilo.
■ HORIBILNÝ DEFICIT
V súvislosti s recesiou sa nič nehovorí o narastajúcom deficite amerického štátneho rozpočtu. Ten je tridsaťštyri biliónov amerických dolárov. Jeho splácanie stojí tamojších daňových poplatníkov miliardu dolárov ročne. Ticho je o klesajúcom záujme zahraničných investorov kupovať americké štátne dlhopisy. Tie sú kryté len ďalšími dlhmi. Neinformuje sa o znižujúcom podiele predaja ropy v petrodolároch, aj o tom, prečo klesá v devízových rezervách centrálnych bánk podiel amerických dolárov, ktoré čoraz viac nahrádza zlato. Nemožno pochybovať, že k nervozite na finančných trhoch prispelo aj júlové rozhodnutie japonskej centrálnej banky. Tá na prekvapenie väčšiny investorov zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu z 0,10 percenta na 0,25 percenta a tiež sa rozhodla znížiť objem nakupovania japonských štátnych dlhopisov. Japonský akciový index zaznamenal až takmer pätinový pokles, zatiaľ čo americký a európsky len šesťpercentný. Celkovú neistotu na globálnych finančných trhoch dokumentuje aj index VIX. Ním sa označujú spomínané „obavy“ − a ten sa zvýšil až o päťdesiat percent...
■ ŽIJÚ NA DLH
Pre menovú politiku americkej centrálnej banky FED je miera nezamestnanosti jeden z najdôležitejších faktorov zvyšovania inflácie. Preto jej rast obyčajne spája s pohybom svojej základnej úrokovej sadzby. Tentoraz však na prekvapenie nereaguje. Či je dôvodom domáca spotreba, ktorá je stále vysoká, nebudeme špekulovať. Na druhej strane treba povedať, že sú to takmer všetko nákupy na dlh. Ten je na kreditných kartách Američanov v priemere takmer sedemtisíc dolárov a neustále rastie. K rastu dlhov prispelo aj obnovenie splátok zo študentských pôžičiek, čo spolu s dlhmi na kreditných kartách už presahuje takmer osemnásť biliónov dolárov, ale priemerná miera omeškania splátok je len deväť percent. Domáca spotreba sa tak výrazne podieľa na raste amerického HDP, ten je k polovici roka 3,1 percenta. Najbližšie zasadnutie FED bude v septembri. Sme preto zvedaví, o koľko bázických bodov, a či vôbec sa základná úroková sadzba zníži. Dôvodov na pochybnosti je viacero, keďže FED zvyčajne mení úrokovú sadzbu len pri zmene inflácie, ale nie pri zmene hodnoty akciových indexov. Na ich pohyb reaguje obyčajne vtedy, keď by to ohrozovalo finančnú stabilitu, čo sa zatiaľ na americkom kontinente nestalo.
■ OTRASENÉ KRYPTOMENY
Pokles akcií na globálnom finančnom trhu negatívne zasiahol aj trh s kryptomenami. Cena bitcoinu klesla o dvadsať percent a cena ethereumu o dvadsaťpäť percent aj napriek tomu, že boli schválené bitcoinové fondy obchodovateľné na burze. Terajšie poklesy hodnoty akcií na globálnych finančných trhoch majú vplyv aj na pokles úspor v druhom dôchodkovom pilieri, keďže v rámci Predvolenej investičnej stratégie sa začali úspory postupne presúvať z menej rizikových dlhopisových fondov do ich viac rizikových, ktorých súčasťou sú akciové fondy. Z celkového objemu 13,7 miliardy eura aktív spravovaných v dôchodkových správcovských spoločnostiach predstavuje ich pokles okolo tristopäťdesiat miliónov eur.
Róbert HÖLCZ − Karikatúra: Ľubomír KOTRHA