Prípad útoku amerických tomahawkov na sýrsku leteckú základňu Šajrát sa pomaly vytráca z primárnej pozornosti svetových médií. Napriek tomu čoraz viac zaznievajú realistické hlasy, ktoré tento úder, viac symbolický ako vojensky významný, považujú za akt porušenia medzinárodného práva. Pri pohľade z časového odstupu sa nestalo nič také dramatické, ako to nasvedčovali prvé dni po americkej agresii. Ani nadšenie Západu a niektorých našich denníkov, ktoré považovali útok na Asada za signál, že žezlo moci nad sýrskym konfliktom preberajú Spojené štáty, nebolo opodstatnené. Trumpov raketový výstrel nemal byť ponížením Rusov ani trestom za údajné použitie chemických zbraní sýrskou armádou v meste pod kontrolou povstalcov a teroristov Fronty an-Nusrá. Použitie sarínu v Chán Šajchúne poslúžilo len ako formálna zámienka, s ktorou počíta každá príprava vojenského útoku, ako sa o tom píše v análoch vojen
Trump potreboval ako soľ napraviť svoj imidž šaša, ktorý mu vytvorili médiá, upokojiť opozíciu z radov amerických jastrabov i CIA, ukázať svoju rozhodnosť a demonštrovať silu USA v konfrontácii s Ruskom. Svoje predvolebné sľuby otočil o 180 stupňov a Západ, Saudská Arábia, Turecko a Izrael mu svorne zatlieskali. Rusi, ktorí boli o raketovom útoku vopred Američanmi informovaní, pochopili rozhodnutie zaútočiť na Asada ako čin amerického prezidenta zatlačeného na vnútropolitickej scéne do kúta, preto svoje systémy protiraketovej obrany v Sýrii neuviedli do bojovej pohotovosti a informovali o všetkom sýrsku stranu. Aj preto neboli škody na základni Šajrát likvidačné. Novinár Thabit Salim povedal v televízii BBC, že Američania zničili asi štrnásť lietadiel, ale podľa ruského reportéra Jevgenija Poddubného z televízie Rossija 24, ktorý bol na základni očitým svedkom, nebola zničená celá letka iba deväť starších strojov.
Údaje o tom, koľko rakiet dopadlo do priestoru základne, či ich bolo päťdesiatosem, ako uvádza americká strana, alebo dvadsaťtri ako uviedli Rusi, nie sú dôležité, skôr je zaujímavé zdôvodnenie americkej agresie ako odpovede na sýrsky útok sarínom, pri ktorom prišlo o život okolo deväťdesiat ľudí. Tvrdenie, že pilot, ktorý zhodil bombu so zakázanou chemickou látkou na Chán Šajchún, bol sýrsky generál Muhammad Hasúrí, bolo skutočne úsmevné a nelogické ako celá údajná akcia Bašára Asada. Potrebovalo vedenie sýrskej armády použiť sarín v čase, keď jeho ofenzíva proti povstalcom a ISIS slávila úspechy? Chemické zbrane používa bojujúca strana ako východisko z núdze vtedy, keď prehráva. Asadovi možno vyčítať všeličo, ale nie hlúposť. Prečo by riskoval medzinárodné odsúdenie a stratu prestíže na bojovom poli použitím sarínu? Okrem toho Sýria sa aj na zásah Ruska zbavila pod dohľadom OSN všetkých bojových chemických látok. Naopak, podľa memoranda americkej armádnej rozviedky Defence Intelligence Agency sarínom disponuje teroristická organizácia Front an-Nusrá a ingrediencie na jeho výrobu nakupuje vo veľkom v Saudskej Arábii a Turecku.
Na celom prípade vyhlasovaného chemického útoku sýrskou armádou zo 4. apríla 2017 je čudné, že na postihnuté miesto neprišli nijakí inšpektori kompetentnej medzinárodnej organizácie. A zdá sa, že k rozuzleniu, kto zabíjal sarínom v Sýrii, ani tak skoro nedôjde, lebo to nie je v záujme amerických tajných služieb, ktoré rozhodujú o vojnových konfliktoch vedených USA, tak ako rozhodli o agresii proti Iraku pod falošnou zámienkou, že Saddám Husajn ukrýva zbrane hromadného ničenia.
Ľudovít ŠTEVKO - Foto: internet