Temné mraky aj nad nami

BESEDNICA

Konflikt v Ukrajine sa stal najaktuálnejšou a najrozpornejšou témou v Európe. Mrak nami nepoznaného strachu z vojny, ktorý tu bol v minulom storočí, zatiahol nebo aj nad nami. Sociálne procesy, ktoré konflikt spustili, sú úzko zviazané aj s pohybmi, ktoré vyháňajú mladých Slovákov za prácou do zahraničia, čo postihlo aj mňa. V pracovnom kolektíve, kde sú mladí ľudia z Poľska, zo Slovenska, ale aj z Ukrajiny, mal som možnosť vidieť pozoruhodný názorový vývoj spolupracovníkov z Ukrajiny. V jeseni minulého roka boli ich postoje silne protiruské. Keď som nadniesol nejakú informáciu z našich médií, ktoré  – ako vieme – neprekypujú objektivitou, zistil som, že moji kolegovia nemajú ani tieto už aj tak „prefiltrované“ správy. Až po čase som sa od známeho, ktorý prechádzal kamiónom cez Ukrajinu, dozvedel, že u našich susedov je zablokovaný internet pri správach zo zahraničných zdrojov. Dokonca aj pri obyčajnej facebookovskej komunikácii, keď hovoril s rodinou o vojne, mu „automat“ zablokoval po zadaní „istých vygenerovaných slov“ prístup na facebook na celé tri dni. Keď sme spoločne pozerali videá z ich domova na internete, prekvapilo ma, ako vedeli ignorovať zjavne viditeľné fakty. Vôbec sa nechceli zaoberať alternatívou, že na východe ich krajiny je klasická občianska vojna, v ktorej umierajú najmä obyčajní civilisti, ktorí sa líšia navzájom iba rozdielnosťou názorov na vládu alebo hovoria iným dialektom. Podľa nich bolo všetko jasné – na východe bojujú „narkomani a väzni z Ruska“ a straty ukrajinských vojakov boli podľa nich minimálne. Na otázku, že akísi neofašisti uverejňujú na youtube snímky z fakľových sprievodov v Kyjeve i v iných mestách a pochodujú nesúc symboly, ktoré naposledy viali počas nemeckej okupácie, si len zaťukali na čelo, že na Ukrajine nič také nie je. Keď sme na tieto videá narazili, len neveriacky krútili hlavami a rýchlo zmenili tému. Zrejme im to bolo veľmi nepríjemné a ani sa im nečudujem. Z môjho pohľadu len verili v lepšiu budúcnosť a živili nádej za každú cenu dostať sa z chudoby, v ktorej je dlhodobo Ukrajinská republika.

Potom jeden z nich dostal akýsi „mobilizačný rozkaz“ a ja som pobadal medzi ukrajinskými spolupracovníkmi znepokojenie.  Začali priznávať, že ak médiá informujú o smrti piatich vojakov, v skutočnosti ich zomrelo päťdesiat..., prví známi môjho ukrajinského kolegu, ktorí boli zmobilizovaní, sa nevrátili domov živí. Potom priznali, že valuty už nie sú a začína to vrieť. Elektrina je nepravidelne a bez ohlásenia vypínaná aj na niekoľko hodín, teplá voda tak isto. Niektorí svoje výplaty nevideli už tri mesiace. Nová vláda za rok v krajine nič nezlepšila a ku rovnakej korupcii sa pridala ako bonus vojna. Všetko je drahšie a ľuďom sa žije zle. Málo ľudí v Ukrajine má odvahu povedať to na plné ústa, lebo ak niekto otvorene kritizuje nových pánov, hneď ho zatknú s tým, že ho „platia Rusi“, zavrú do basy a zhabú mu majetok. Prvýkrát pripustili, že silové zložky sa správajú skutočne brutálne. Začul som aj názor, že boli oklamaní a ľudia na východe zbytočne umierajú v bratovražednej vojne. „Bolo potrebné poslať na východ armádu, letectvo a rakety a nerokovalo sa o nejakej dohode?“ Odrazu pripustili: „... aj keď boli veľké chyby, to čo sa deje teraz, nemá obdobu. A že niektorí ich súčasní politici „hrdinsky bojujú od písacieho stola“  a  v Ruskej federácii stále vlastnia fabriky, ktoré kedysi verejne sľubovali predať...

Keď som raz odviezol autom na železničnú stanicu kolegu na vlak, prefrčal mi pred nosom dlhý vlak naložený vojenskou technikou.

 Stanislav OROČNÝ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.