Minister životného prostredia Tomáš TARABA nielen o medveďoch a ochranároch. Máloktorý minister súčasnej vládnej koalície sa tak často dostáva do kontroverzií s politickou opozíciou aj s predstaviteľmi ochranárskych organizácií, združení a spolkov pre svoje postoje, vyjadrenia a navrhované riešenia v rezorte životného prostredia. Donedávna tu vládol a rozhodoval až nepochopiteľne ústretový prístup k zelenej agende s málo zreteľnými a ťažko merateľnými výstupmi, ale zato s nezvyčajne štedrými subvenciami a dotáciami z verejných zdrojov. O týchto problémoch sme besedovali s ministrom Tomášom TARABOM.
- Slovenská verejnosť dosť kriticky vníma často sa opakujúce útoky medveďa hnedého na ľudí. Naposledy takto tragicky zahynula zahraničná turistka v Demänovskej doline. Navyše splašený medveď zranil päť ľudí, keď vbehol do ulíc do Liptovského Mikuláša...
Občania Slovenska majú právo na slobodný, bezpečný a pokojný život v mestách a obciach a tiež v ich okolí. Odmietame teórie niektorých pseudoochranárov a liberálov, že medvede majú väčšie právo na život ako človek. Rovnako tak aj tvrdenia, že ak medveď zaútočí na človeka, musíme čakať a reagovať až dodatočne. Podobne ako pri život ohrozujúcej udalosti z Liptovského Mikuláša z marca tohto roka, kde bolo po útoku medveďa zranených päť ľudí. Nárast útokov medveďa na človeka je masívny. Kým minulý rok bolo dvanásť takýchto útokov, tento rok ich už koncom marca bolo deväť. Pripravili sme preto návrh ústavného zákona, ktorý schválil vládny kabinet a ktorý posilňuje ochranu ľudských životov pred útokmi medveďa. Ukotvenie v Ústave SR považujem za najčistejšiu a najstabilnejšiu možnosť. Na to však potrebujeme získať v parlamente aspoň deväťdesiat hlasov, a tie koalícia nemá. Medzitým KDH oznámilo, že ústavný zákon nepodporí, ale ponúka vlastný návrh cez zmenu zákona o civilnej ochrane. V tejto súvislosti som rokoval s kresťanskými demokratmi a zároveň som požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o posunutie mimoriadnej schôdze k ústavnému zákonu o ochrane pred útokmi medveďa hnedého. Prioritou najbližších dní je expertízna príprava spoločného zákona s cieľom nájsť priechodné riešenie, ktoré získa čo najširšiu podporu poslancov v parlamente a začne naozaj riešiť problém regulácie medveďov.
- Ministerstvo životného prostredia SR má chrániť prírodu – teda faunu a flóru. Kde vidíte tú tenkú hranicu pri ochrane divožijúcich zvierat, konkrétne medveďa, a možnosť na jeho reguláciu odstrelom, aby sa ľudia s medveďmi nedostávali do kritických, ľudský život ohrozujúcich situácií?
Chrániť čisto ideologicky a slepo jeden konkrétny druh – v tomto prípade medveďa, a zároveň umožniť ničenie a poškodzovanie iných chránených druhov a ekosystémov nepovažujem za skutočnú ochranu prírody. Útoky medveďov v blízkosti ľudských sídiel sú čoraz častejšie. Hlavným dôvodom je výrazná zmena prirodzeného správania medveďov a strata ich plachosti pred ľuďmi, ktoré majú za následok nebezpečné strety s človekom v husto osídlených oblastiach či katastrálnych územiach obcí, ktoré rozhodne nemožno vnímať ako oblasti prirodzeného výskytu medveďa. Práve ústavný návrh zákona umožní oprávneným subjektom vykonávať odstrely medveďov aj v zónach v blízkosti ľudských obydlí. Policajti a štátni ochranári budú oprávnení vykonať zásah v bezpečnostných zónach vo vzdialenosti do päťsto metrov od hranice zastavaného územia obce.
- Na monitoring medveďa boli zriadené tzv. zásahové tímy. Ako vnímate ako minister ich činnosť? Je dostatočná, rieši neúnosnú situáciu s premnoženými medveďmi na Slovensku?
Zásahový tím pre medveďa hnedého bol pod bývalým vedením envirorezortu neprofesionálny. Úplne absentovala komunikácia a spolupráca s užívateľmi poľovných revírov, ktorí najlepšie poznajú lokálne podmienky. Zásahový tím nezasahoval, aj keď mohol a mal identifikovaných problémových jedincov. Upozornil na to aj generálny prokurátor vo svojom proteste, ktorý povedal, že po dvoch rokoch môžeme odstreliť štyri konkrétne medvede. Na druhej strane sa pýtame, kde a ako máme tieto medvede ísť hľadať? Po dvoch rokoch sme sa síce dočkali konštatovania, že medvede sú problém, ale zároveň to je dnes de facto nevykonateľné. Vrátim sa však späť k zásahovému tímu, kde potrebujeme zlepšiť najmä jeho technické a odborné vybavenie, aby sa stal profesionálnou záchrannou zložkou. Zásahový tím bude zároveň navrhovať opatrenia na zabezpečenie manažmentu medveďa a spolupracovať s užívateľmi poľovných revírov, vlastníkmi a užívateľmi pozemkov a tiež so samosprávami.
- V odborných kruhoch ochranárov a na Ministerstve životného prostredia SR sa vedie polemika, či sú na Slovensku medvede premnožené, alebo nie. Ochranárske občianske združenia a nadácie tvrdia že nie. Odmietajú kontrolovaný a regulovaný odstrel tejto šelmy. Prečo takto bezprecedentne chránia medvede, ktoré sa stále častejšie dostávajú do kontaktu s ľuďmi?
Súčasná situácia so stavom populácie medveďa je dôsledkom nekompetentných rozhodnutí predchádzajúcich vlád a mimovládnych organizácií, ktoré ovplyvňovali rozhodnutia štátnych inštitúcií. My odmietame pokračovať v tomto trende a rovnako odmietame šírenie hoaxov, že úmyslom opatrení je vyhubiť kompletne celú populáciu medveďa na Slovensku. Presadzujeme riešenia, ktoré v prvom rade ochránia ľudské životy, zdravie, obydlia a majetok obyvateľov.
Populácia medveďa hnedého je podľa súčasného vedeckého odhadu Karlovej Univerzity 1 012 až 1 275 jedincov. Odborné odhady populácie medveďa hnedého má tiež k dispozícii Národné lesnícke centrum. To, čo urobíme, je, že zmeníme prístup pri monitoringu početnosti medveďa hnedého. Do budúcnosti chceme viac spolupracovať s vedeckými kapacitami zo Slovenska a poskytnúť vierohodné a reprezentatívne údaje. Monitoring nebude jednorazový, ale bude prebiehať kontinuálne a celoročne a každý rok. Tak ako je to napríklad aj pri iných chránených živočíchoch. Monitoring sa bude uskutočňovať na geograficky nezávisle vymedzených plochách v interakcii škôd, stretov, hlásení, dopravných kolízií a bude založený na kombinácii genetiky a priameho pozorovania. Na základe relatívnej hustoty populácie medveďa sa tak bude sledovať trend jeho populačného vývoja. Zisťovanie celkovej početnosti medveďa by pri súčasnej hustote populácie nebolo finančne efektívne. Prvý rok monitoringu bude skúšobný, aby preukázal relevantnosť použitej metodiky. Do druhého roka sa metodika zdokonalí, aby mohol byť tento monitoring systematický, kontinuálny a dlhodobý.
- Ako minister envirorezortu máte na starosti aj Národné parky SR. Vaše ministerstvo uviedlo, že mnohé národné parky vo svojom rozsahu už nespĺňajú podmienky ochrany, teda že by nemali byť vo viacerých lokalitách už chráneným územím. Viete to bližšie vysvetliť prečo? Prečo sa podľa vás územie národných parkov zmenšuje?
Za najväčší problém považujem zonácie národných parkov pripravené a politicky pretlačené počas Budajovho vedenia rezortu, ako aj úradníckej vlády, ktoré, žiaľ, ignorovali požiadavky miestneho obyvateľstva. Týchto ľudí nikto nevypočul, nikto si na nich nenašiel čas. To, čo zanedbal rezort doteraz, dobiehame teraz my. Stretávame sa so súkromnými vlastníkmi lesov či zástupcami samospráv, a to s jediným cieľom – zachovať aj to málo pracovných príležitostí na vidieku, ktoré tam dnes ešte fungujú. Drvivá väčšina ich požiadaviek pramení z ich dlhoročných skúseností, s ktorými sa stretávajú v regióne. Aktívne pracujeme na zonáciách, ktoré musia rešpektovať súžitie človeka s prírodou.
- V národných parkoch vo všeobecnosti je obmedzená ľudská činnosť. Najviac v štvrtom a piatom stupni ochrany. Ako by ste zhodnotili slovenské národné parky v porovnaní s európskymi? Nechránime ich dostatočne? Takto totiž prezentujú tému ochrany národných parkov ochranárske občianske združenia?
Národné parky na Slovensku majú jeden problém. Väčšina z nich nespĺňa základné medzinárodné kritériá definície národného parku. Podľa nich má byť polovica územia parku bezzásahová. U nás je to približne tridsaťpäť percent a tí, ktorí tu najviac rozprávajú o národných parkoch, ľudí klamú. Takzvaná zonácia národných parkov je špinavý realitný biznis, ktorý vytvorili „budajovci“. V pláne obnovy si vyčlenili, že štát vykúpi pozemky v najprísnejšie chránenej časti prírody, kde nemôžete nič robiť. Táto skupina osôb spomínané pozemky najprv lacno skúpila a následne očakávala, že štát to od nich odkúpi. Toto nepôjde, budeme presadzovať rakúsky model, resp. britský model riadenia národných parkov. Tie sú založené na dosiahnutí finančnej samostatnosti a rozvoji cestovného ruchu. Základom je efektívny prevádzkový manažment, komunikácia s verejnosťou, aktívna spolupráca s miestnym obyvateľstvom, zriaďovanie lokálnych fariem či malých podnikov a rovnako tak budovanie udržateľnej infraštruktúry. Národné parky vo Veľkej Británii či v Rakúsku ponúkajú okrem ochrany prírodného dedičstva aj kultúrne dedičstvo, historické pamiatky, ochranu pôvodných osídlení či tradičné hospodárenie. Hlavnou filozofiou týchto chránených území je však fakt, že ich neoddeliteľnou súčasťou je súžitie človeka s prírodou. A práve to je aj našou ambíciou pri nastavení efektívnych zonácií národných parkov.
- Pripravuje ministerstvo úpravu území národných parkov, zmenu zonácie?
Pracujeme na legislatívnej zmene, ktorú pripravujeme participatívnym spôsobom. To znamená, že do právnej úpravy zapracujeme aj pripomienky a požiadavky ľudí žijúcich v národných parkoch, samospráv, súkromných vlastníkov lesov či pôdy, poľnohospodárov aj farmárov.
- Zverejnili ste viaceré poznatky o neekonomickom a neefektívnom nakladaní so štátnymi zdrojmi vašimi predchodcami. Ide o milióny eur. Podali ste na bývalé vedenie ministerstva podnet orgánom činným v trestnom konaní, ktoré podnet prijali? Na koho ste trestné oznámenie podali a začo konkrétne?
Na predošlé vedenie ministerstva sme podali trestné oznámenie v súvislosti so škodou za takmer 600-tisíc eur. Škoda vznikla rezortu za neskoré uhradenie faktúr počas pôsobenia bývalého ministra Budaja na envirorezorte. Ide o prevzatie softvérového diela v rámci Informačného systému odpadového hospodárstva. Ministerstvo podpísalo riadne preberacie protokoly, pričom nenamietalo jeho kvalitu. Niekoľko mesiacov ho však neuhrádzalo. Po dvoch rokoch a prehratom súdnom spore na Okresnom súde Bratislava I. nakoniec ministerstvo pristúpilo na úhradu faktúr. Spolu s nimi však muselo uhradiť státisíce eur navyše pre úroky z omeškania. Tým vznikla škoda veľkého rozsahu, na ktorú sa museli poskladať všetci občania Slovenska.
- Objavila sa informácia, že desiatky miliónov eur smerovali z ministerstva na ochranu konkrétnych živočíchov. Otázka znie, kto tú ochranu realizoval? Boli do toho zapojené aj súkromné ochranárske združenia? Ako si plnili tieto úlohy?
Rôzne mimovládne organizácie, ktoré brali desiatky miliónov ročne zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, nemôžu diktovať jediný správny koncept ochrany životného prostredia. My necháme dobehnúť už schválené a podpísané tzv. LIFE projekty. Pri ďalších projektoch bude ministerstvo dôsledne vyhodnocovať ich opodstatnenosť a účelovosť, aby z nich neprofitovala iba úzka skupina občianskych aktivistov. V tejto súvislosti envirorezort bude presadzovať spravodlivé prerozdelenie financií aj pre ďalšie inštitúcie, ktoré participujú na projektoch LIFE.
- Je o vás známe, že ste národne orientovaný politik. Ako poslanec ste úzko spolupracovali s Maticou slovenskou. Pokračujete v tejto spolupráci aj ako podpredseda vlády a minister?
Osobne považujem za dôležité podporovať vzťah k tradíciám a hodnotám, ktoré sa po stáročia zachovávajú a posúvajú z pokolenia na pokolenie. Neodmysliteľne sem patrí aj podpora Matice slovenskej. Sám som Modran a práve štúrovská tradícia je odrazom môjho úsilia o štátnosť a verím, že dnešná vláda, ktorej som súčasťou, Slovensko zbaví chaosu, neistoty a nastolí napriek všetkým prekážkam vládu odbornosti a aj odvahy robiť veľké veci. V programovom vyhlásení vlády sa hlásime k tomu, že pripravíme legislatívne prostredie, aby sa realizovala inštitucionálna reforma Matice slovenskej ako verejnoprávnej, národnej a kultúrnej inštitúcie, ktorej budúcnosť vidíme v realizácii viacerých sektorových politík vo verejnom záujme.
Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: archív SNN, napalete.sk