Nobelova cena mieru opäť presviedča o pokrytectve Západu. V októbri nórsky Nobelov výbor ohlásil nových laureátov Nobelovej ceny mieru za rok 2021. Získali ju dvaja novinári: filipínska žurnalistka Maria Ressová a novinár z Ruska Dmitrij Muratov. Ocenenie mieru je jednou z piatich Nobelových cien a udeľuje sa osobe alebo organizácii. Tento rok sa výber tematicky zameral na žurnalistiku. Nobelov výbor udelil cenu laureátom „... za svoje úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier“.
Samozrejme, ocenenie bez akýchkoľvek prekvapení bolo opäť bez Juliana Assangea, najznámejšieho politického väzňa Západu. Maria Ressová je americko-filipínska novinárka, ktorá dve desaťročia pracovala pre americký mainstream, najmä pre CNN. V tejto spoločnosti pôsobila aj v čase, keď táto televízia propagovala vojny v Afganistane a Iraku. V poslednom desaťročí viedla médium Rappler, ktoré kritizovalo najmä súčasného filipínskeho prezidenta Rodriga Duarteho.
■ ZABUDNUTÝ ASSANGE
V nemilosti Spojených štátov amerických je po tom, čo sa odmietol pripojiť k protičínskym aktivitám v Juhočínskom mori a vyzýval USA, aby opustili základne, ktoré si vybudovali v krajine. Mariu Ressovú v júni 2020 odsúdili za kybernetické ohováranie, čo je určite dôvodom na kritiku Filipín. Hrozí jej až šesť rokov za mrežami. Nemá však ako novinárka vyšší morálny kredit než Julian Assange, ktorý strávil sedem rokov v azyle na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, kde sa ukrýval a odkiaľ ho v roku 2019 vyvliekli a umiestnili do britskej väzby v očakávaní, že ho podlomené zdravie pripraví o život. Vzniká tiež otázka, či by Maria Ressová cenu dostala aj v prípade, keby prezident Duarte zostal verným spojencom USA.
■ GAZETA NA VÝSLNÍ
Dmitrij Muratov sa v roku 1993 podieľal na založení ruských novín Novaja gazeta, ktoré profiloval spolu s niekoľkými odídencami z ruského denníka Kommersant, podľa Nobelovho výboru ako inak „v súčasnosti najnezávislejšími novinami v Rusku“. Ich dlhoročný šéfredaktor Muratov podľa výboru celé desaťročia „obraňoval slobodu prejavu v Rusku za podmienok, ktoré sú stále náročnejšie“. Pod jeho vedením sa tieto noviny zaoberali napríklad vojnou v Čečensku, korupciou ‒ nielen v Rusku, ale aj vo svete –, ako aj porušovaním ľudských práv. Novinári píšuci pre tieto noviny boli vyznamenaní vyše šesťdesiatimi oceneniami vrátane prestížnej Pulitzerovej ceny. Dmitrij Muratov je napriek častým sporom s ruskou vládou na slobode a roky vo funkcii šéfredaktora Novej Gazety strávil komfortnejšie, ako povedzme Julian Assange. Ten bol na Nobelovu cenu mieru nominovaný opakovane, ale nórsky Nobelov výbor si ho nikdy „nevšimol“. Jeho zásluhy o slobodu prejavu a poukazovaním na vojnové zločiny o mier sú pritom nemerateľné. Ide o globálne najznámejšieho bojovníka za slobodu prejavu, ktorý odhalil množstvo zločinov USA a ich spojencov. Osud Juliana Assangea zostáva príkladom veľkej odvahy zoči-voči mohutnému komplexu politickej a mediálnej moci a aj jeho perzekúcia je väčšia než v prípade oboch posledných držiteľov Nobelovej ceny.
Radoslav ŽGRADA - Foto: internet
1 Komentár
Poriadne zdegradovali toto ocenenie v tejto oblasti. Čiastočne sa to môže dotknúť aj iných oblastí. Možno neskôr sa dočkáme aj ocenení, podobne ako u nás za socializmu. Nie všetci si zaslúžili ocenenia,ale ak boli v kss, tak sa im to dostalo.