Tridsaťročná vojna o štát stále pokračuje

thumbnail

Nezávislé združenie slovenských ekonómov si pripomenulo tri desaťročia pôsobenia. Kým sa členovia Slovenskej ekonomickej spoločnosti ‒ Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (SES ‒ NEZES) usilovali o čo najkvalitnejší spôsob transformácie Slovenska po roku 1989,  politické reprezentácie sa prejavili skôr voluntaristicky. Jeden z ponovembrových premiérov dokonca napísal knižku pod názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Vôľa je síce dôležitá pri riadení štátu, ale nie všemocná,  konštatovali účastníci konferencie, ktorá sa uskutočnila v Bratislave 29. januára v deň tridsiateho výročia vzniku spoločnosti.  Podobné podujatie by nezaškodilo usporiadať pre predstaviteľov všetkých politických subjektov, kandidujúcich vo voľbách, aby si od renomovaných odborníkov vypočuli, v akom stave sa štát nachádza a čo je nevyhnutné urobiť na jeho záchranu. Lenže to by museli mať záujem chrániť národnoštátne záujmy, čo sa v prípade progresívnych liberálov nedá očakávať.

BILANCIA ČINNOSTI

Konferenciu otvoril  predseda rady SES-NEZES Ing. Ladislav Lysák, DrSc. Pripomenul prekážky, aké bolo nevyhnutné prekonávať pri zakladaní štátu, na čom mali významný podiel aj členovia spoločnosti. Čomu sa SES-NEZES venovala? Vzdelávaniu, vede, výskumu,  štruktúre hospodárstva. No aj pokračovaniu industrializácie Slovenska. Poľnohospodárstvu, keď štátne majetky a JRD boli degradované a z tristošesťdesiattisíc zamestnancov  po roku 1989 zostalo v agrorezorte pracovať len desať percent. SES-NEZES participovala na tvorbe viacerých zákonov. V roku 2012 dosiahla zmenu zákona o ochrane pôdy, ibaže kontrola dodržiavania tohto zákona, aby nám neunikala pôda spod nôh,  nejestvuje. V ostatnom čase  venuje pozornosť aj demografickým otázkam. „Slovensko bolo vždy zásobárňou ľudských zdrojov,“ povedal poslanec NR SR Anton Hrnko, „čo sa o súčasnosti nedá povedať.  Slovensko bolo tiež vždy bohatou krajinou,“ uviedol, „koridorom obchodných ciest a ten, kto ovládal bratislavský kopec, ovládal krajinu.“ Vystríhal pred úvahami, urobiť hlavným mestom Slovenska iné mesto.

NEDOBRÉ REFORMY

Profesor Štefan Luby, DrSc., konštatoval, že vývoj vo vede sa po roku 1989 pribrzdil a vyostril vzťahy. Dodnes sme sa nevyrovnali Západu, aj keď niektorí predpovedali, že sa tak stane o tri až desať rokov. Prispeli k tomu  problematické reformy, nezvládnutá privatizácia i pád HTech odvetvia. To je dnes v rukách zahraničných investorov a rozhodne domácu vedu a vývoj nepodporuje. Navyše Európska únia nemá záväznú legislatívu pre vedu a vývoj.  Š. Luby sa kriticky vyjadril aj o diplomacii, ktorá nepomáha lepšiemu imidžu Slovenska.

MÍNUSY ODVETVÍ

Ing. Tibor Mikuš, PhD., sa venoval energetike, ktorá  podmieňuje funkčnosť štátu. V roku 1942 boli založené Slovenské elektrárne, v roku 1949  prijatý zákon o Slovenskej energetike, od 1. apríla 1994 malo Slovensko samostatnú elektrizačnú sústavu a v roku 1998 sme dosiahli energetickú sebestačnosť. O desať rokov neskôr sme ju stratili. Podľa Mikuša je nevyhnutné dostavať Mochovce, nový zdroj v Bohuniciach a prečerpávaciu elektráreň na Ipli.

Vidieku a pôde sa venovali profesor Juraj Hraško, DrSc., a Ing. Viliam Oberhauser, CSc. Zdôrazňovali potrebu  potravinovej sebestačnosti aj skutočnosť, že pôda nie je tovar. Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo  poskytovali tovar pre spracovateľské odvetvia. Liberálny koncept zničil spracovateľov a vidiek zostal bez pracovných príležitostí. Obaja vyzvali, aby sa takýto nekoncepčný prístup k spravovaniu štátu stal minulosťou.

Účastníkov rokovania pozdravil aj predseda MS Marián Gešper , ktorý sa okrem iného poďakoval SES-NEZES za pomoc pri zriadení národohospodárskeho odboru Matice slovenskej.

 

Text a foto: Eva ZELENAYOVÁ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.