Po dlhoročnom žalárovaní sa V. Šešelj vrátil z Haagu bez rozsudku. Napoludnie 12. novembra 2014 pristálo na belehradskom letisku Nikolu Teslu lietadlo s prominentným pasažierom na palube. Nebol ním nikto iný než jeden z najkontroverznejších srbských politikov, vodca Srbskej radikálnej strany JUDr. Vojislav Šešelj, ktorý koncom februára 2003 dobrovoľne odcestoval do Haagu, aby sa podrobil súdnemu procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Po vyše jedenásťročnom žalárovaní V. Šešelja prepustili bez rozsudku!
Haagsky tribunál V. Šešelja obžaloval z vojnových zločinov na území Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Vojvodiny v rokoch 1991 ‒ 1993. Žalobcovia mu okrem iného kládli za vinu, že ako politik šíril nenávisť voči nesrbskému obyvateľstvu, vyzýval na prenasledovanie a vyháňanie nesrbského obyvateľstva, šíril ideu veľkého Srbska a počas občianskej vojny organizoval dobrovoľnícke jednotky.
■ VÄZENSKÁ STAROSTLIVOSŤ
Po neuveriteľnom jedenásť a polročnom pobyte vo vyšetrovacej väzbe sa vodca srbských nacionalistov vrátil do vlasti bez rozsudku. Stalo sa tak neočakávane. Oficiálne ho prepustili „dočasne“, vraj z humanitných dôvodov, keď mu lekári objavili metastázy na pečeni po odstránení nádoru na hrubom čreve.
Profesor Milovan Bojić, člen lekárskeho konzília zo Srbska, ktoré prehliadlo V. Šešelja pred jeho prepustením, pre srbský denník Politika o jeho zdravotnom stave povedal, že haagski sudcovia evidentne zanedbali viaceré aspekty. Uviedol, že zlyhanie lekárov v Haagu išlo tak ďaleko, že na prvé vyšetrenie hrubého čreva aj napriek krvácaniu a bolesti v brušnej dutine musel Šešelj čakať rok. Po operácii karcinómu dostal namiesto dvanástich iba jednu dávku chemoterapie. Pravidelnosť kontrol namiesto štandardných troch mesiacov bola stanovená na deväť mesiacov a medzitým sa u neho objavili metastázy. Keď sa sťažoval na neklesajúce teploty v rozmedzí 37,5 až 38 stupňov, lekári V. Šešeljovi odpovedali, že v Holandsku je to normálna teplota. Stratu dvadsiatich siedmich kilogramov hmotnosti holandskí lekári zasa interpretovali ako účinok diéty. Vrcholom „väzenskej zdravotnej starostlivosti“ boli informácie o legálnosti eutanázie v Holandsku, ktorými pacienta zahŕňali miestni lekári.
■ KRITIKA RENEGÁTOV
Nehľadiac na ťažkú chorobu sa vodca radikálov okamžite po návrate s vervou pustil do politického zápasu. Prvými vyhláseniami potvrdil, že svojich domácich ani zahraničných protivníkov nebude ani trochu šetriť. Už na letisku ho čakali stovky nadšených prívržencov a stranícki kolegovia v súčasnosti už mimoparlamentnej strany, ktorá do svojho vodcu vkladá nádeje na svoje znovuoživenie. Svoj triumf si V. Šešelj naplno vychutnal v sobotu 15. novembra na veľkom mítingu pod názvom Pozdravme víťaza na belehradskom Námestí republiky, na ktorom sa zúčastnilo vyše desaťtisíc prívržencov Srbskej radikálnej strany (SRS).V. Šešelj na zhromaždení predniesol svoj najbližší program, v ktorom je prvoradé odstránenie súčasnej vlády Srbskej pokrokovej strany vedenej Alexandrom Vučićom. Ten je spolu so súčasným prezidentom Tomislavom Nikolićom odídencom z Šešeljovej SRS. V prejave zdôraznil, že splnil sľub spred necelých dvanástich rokov a „rozbil“ haagsky tribunál. Okrem iného v jeho vystúpení odznelo: „My sa musíme rozhodnúť, či chceme na Západ alebo na Východ. Na Západe sú tí, ktorí nás viac ráz bombardovali, zabíjali, páchali genocídu na našom národe. A na Východe sú tí, ktorí nám len pomáhali, podporovali a svoju krv prelievali za našu slobodu. Preto si Srbská radikálna strana želá čo najužšiu integráciu s Ruskom. ... A nechceme do Európskej únie, ale nechceme ani konflikt s Európskou úniou ... chceme ekonomickú spoluprácu..., ale na rovnoprávnom základe. Nechceme, aby nás ďalej ponižovali a okrádali.“
- Šešelj hovoril aj o konsolidácii SRS, pričom veľkú príležitosť pre stranu vidí v tom, že v Srbsku je stále vyše polovica populácie proti členstvu v EÚ; o ich hlasy sa bude uchádzať. Tieto slová dav podporil skandovaním hesla: „Srbija, Rusija ne treba nam Unija“.
■ BEZRADNOSŤ TRIBUNÁLU
Náhly návrat lídra SRS po toľkých rokoch bez vynesenia rozsudku vzbudil veľký záujem médií, analytikov i verejnosti. Už dávnejšie sa v tejto súvislosti hovorí o bezradnosti tribunálu v Šešeljovom procese. Svedčí o tom samotný priebeh procesu, počas ktorého sa tri razy zmenilo znenie obžaloby. Líder SRS počas procesu preukázal obdivuhodnú psychickú odolnosť, vytrvalosť, odhodlanie a naplno zužitkoval svoj nadpriemerný intelektuálny potenciál a odbornú zdatnosť v právnej oblasti. Využil všetky možnosti na znemožňovanie štandardného chodu tribunálu, ktorý nikdy neuznal, a bol ochotný ísť do krajnosti, o čom svedčia aj tresty, ktoré mu uložili za pohŕdanie súdom. Nenechal si tiež tribunálom nanútiť obhajcu, ale na úkor svojho zdravia si hladovkou vyvzdoroval možnosť, aby sa pred súdom obhajoval sám. Podľa jeho vlastného vyjadrenia pre srbské médiá mu v tom pomohla intervencia ruského ministerstva zahraničia. Počas procesu sa mu podarilo poukázať na mnohé nezrovnalosti v tvrdeniach obžaloby, pričom dokázal spochybniť jej odborných znalcov a v rámci krížových výsluchov odhaliť mnohých falošných či nepravdivo svedčiacich svedkov obžaloby. Počas procesu pritom dával najavo svoju duchovnú a mentálnu presilu a sebe vlastným spôsobom často vulgárne napádal a urážal svojich oponentov. O problémoch tribunálu však najlepšie svedčí skutočnosť, že od ukončenia procesu v marci 2012 nebol schopný vyniesť rozsudok. Preto neprekvapuje, že v srbských médiách sa objavuje názor, že choroba V. Šešelja predstavuje pre tribunál vlastne vhodnú zámienku, ako pustiť lídra SRS a zachovať si pri tom tvár po zbabranom procese.
■ STARÉ A NOVÉ RANY
Napriek istým sympatiám, ktoré vyvoláva odhodlaný postoj V. Šešelja pred haagskymi sudcami, treba povedať, že zo slovenského uhla pohľadu je to príliš kontroverzná osobnosť, aby sa s ním bolo možné stotožňovať. Dodnes je pre Chorvátov či Bosniakov jednou z najnenávidenejších osôb. Sympatie nemá isto ani medzi vojvodinskými Slovákmi pre aktivity SRS vo Vojvodine začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Svojou politikou predstavuje prekážku v srbsko-chorvátskom zmierení, o aké sa napríklad usiluje (na podklade politických záujmov) Milorad Dodik s Draganom Čovićom v Bosne a Hercegovine. Taktiež však treba povedať, že tomuto zmiereniu neprispel ani haagsky tribunál, ktorý naopak doteraz svojím pôsobením a kontroverznými rozhodnutiami skôr jatril staré rany na Balkáne. Aký bude ďalší osud Vojislava Šešelja, je nateraz nepredvídateľné. Analytici sa rozchádzajú v hodnotení jeho možností a šancí na úspech na srbskej politickej scéne a najväčšou otázkou zostáva, či sa „víťazovi nad Haagom“ podarí zvíťaziť aj vo svojom najťažšom boji, a to v boji o svoj život s ťažkou chorobou.
Od nášho stáleho balkánskeho spolupracovníka Martina JARINKOVIČA