Slovenskí vinohradníci môžu ročne obnoviť len jedno percento viníc. Až do roka 2030 bude platiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorým sa vytvorila spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Výsledkom je prijatie novely zákona o vinárstve na povoľovacom princípe, ktoré drasticky obmedzuje novú výsadbu viniča. Slovensko eviduje asi desaťtisíc hektárov rodiacich vinohradov, a toto číslo každoročne klesá. Aj keby vinohradníci akokoľvek chceli, diktát EÚ je jasný. Ročne môžeme vysadiť len jedno percento z celkovej plochy vysadenej viničom v Slovenskej republike vymeranej k 31. júlu predchádzajúceho roka.
- BOHATÁ HISTÓRIA
Na Slovensku sa vinič začal pestovať za vlády cisára Marca Aurélia Próba, teda v treťom storočí nášho letopočtu. Po páde Rímskej ríše sa o rozšírenie pestovania viniča starala cirkev. Prvé písomné zmienky sú zo začiatku 9. storočia z Nitrianskej stolice. O význame pestovania viniča v stredoveku svedčí aj povyšovanie vinohradníckych mestečiek, ako boli Modra, Pezinok alebo Jur pri Bratislave, na slobodné kráľovské mestá. Počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. nastal vrchol pestovania vínnej révy. Na území dnešného Slovenska v roku 1720 bolo približne 57-tisíc hektárov vinohradov. Ešte v prvej polovici 19. storočia bolo Slovensko vinohradníckou veľmocou. Vinár Waltz mal v Trnave najväčší vínny sud v strednej Európe s objemom 114-tisíc litrov. Obchodník Palugyay predával svoje vína do celého sveta, pričom jeho vína sa nachádzali aj na palube Titanicu. Znárodnenie po roku 1948 tento trend zastavilo.
- DIKTÁT ÚRADNÍKOV
Po roku 1989 sa vrátili vinohrady bývalým majiteľov alebo ich potomkom. Nie všetci síce v pestovaní vytrvali, ale slovenské vína si v súčasnosti odnášajú zo svetových súťaží mnohé ocenenia. Vstupom do Európskej únie však pribudli byrokratické prekážky, obmedzenia, kvóty. Napokon, ako na všetko. Pri podpise prístupovej dohody sa Európska únia zaviazala dorovnať novoprijatým štátom platby na sto percent priemeru EÚ. Už sa na to dávno zabudlo, a naše vlády tento záväzok zabúdajú aspoň diplomaticky predstaviteľom Únie pripomínať. O prílišnom zasahovaní bruselských úradníkov do zákonodarstva členských štátov svedčí príklad s terasami vo vinohradoch. Tie majú aj mimoriadnu schopnosť zabrániť erózii pôdy a zároveň majú významnú vodozádržnú funkciu v súvislosti so súčasnými klimatickými zmenami. Dotácie na takéto vinohrady však môžu žiadať iba vinohradníci a vinári, ktorí pestujú vinič na terase väčšej ako 0,3 hektára.
Vinohradník musí o povolenie vysadiť vinič na svojom pozemku požiadať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do 30. apríla kalendárneho roka. Povolenie je síce bezplatné, ale nie je nárokovateľné. Je platné tri roky od dátumu udelenia, ale ak sa tak nestane, vinohradníkovi hrozia sankcie. Ak vinohradník chce vyklčovať nerodiaci vinohrad a vysadiť nový, musí o tom informovať Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a k žiadosti o výsadbu doložiť aj leteckú ortofotomapu s vyznačením predmetnej plochy a kópiu katastrálnej mapy. Všetko na náklady žiadateľa.
- VLÁDA NEPOMÁHA
Natíska sa otázka, prečo vzniklo toto nariadenie, ktoré ide proti záujmom nielen Slovenska, ale aj iných štátov Európskej únie. Lobistické skupiny vinársky silných štátov okolo Rady EÚ si toto nariadenie presadili preto, aby chránili najmä svoje záujmy a obmedzili konkurenciu. Ďalej chcú potlačiť domáce odrody. V novele zákona je aj zmienka o tom, že ak chce vinohradník vyrobiť vína bez zemepisného označenia, bude musieť použiť len sadenice registrovaných odrôd uznaných v EÚ.
Vláda občas sľubuje, ale máločo reálne robí. Vinohradníci volajú aj po novom zákone o vinohradníctve a vinárstve. Ten im sľuboval už minister Ján Mičovský v roku 2020. Rovnako sa rozplynuli aj sľuby, že by sa štátna pomoc zvýšila na úroveň okolitých krajín, ako je Maďarsko alebo Rakúsko. Výška alokovaných prostriedkov na program reštrukturalizácie vinohradov nestačí na počet žiadostí. Poľnohospodárska platobná agentúra pristúpila ku kráteniu prostriedkov o tretinu. Pre mnohých vinohradníkov je však nutnosť dofinancovať obnovu vinohradov komerčným bankovým úverom likvidačná.
Pritom Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 až 2024 hovorí o zvýšení potravinovej sebestačnosti a nastavení spravodlivého systému podpôr v poľnohospodárstve. V treťom roku vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera zostalo všetko po starom.
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: autor