Ukrajinci veria v historický zvrat

thumbnail

Jednota Ukrajiny nemôže byť budovaná lámaním cez koleno. Dvadsiateho druhého januára tohto roku si Ukrajina pripomenula už sto druhé výročie aktu zlúčenia Ukrajinskej ľudovej republiky so Západoukrajinskou ľudovou republikou. Tento sviatok ‒ Deň Jednoty Ukrajiny ‒ je pripomenutím nielen emancipačných snáh o vlastnú štátnosť, ale aj demonštráciou úsilia o duchovné zjednotenie krajiny. Práve jednota, resp. jej nedostatok,  je totiž kľúčovým problémom dnešnej Ukrajiny. Bez dosiahnutia vnútroštátnej zhody totiž hlboko rozdelená Ukrajina ako štát nemôže prežiť. Hlbokú priepasť, ktorá ako následok pohnutej histórie oddeľuje od seba dve Ukrajiny ako dva odlišné, vzájomne sa nechápajúce svety, sa nepodarilo ani za tridsať rokov samostatnosti zasypať. Rôzne pokusy smerujúce k dosiahnutiu tohto cieľa vychádzali presne naopak, čo  potvrdili aj majdanské udalosti, ktoré odštartovali proces dezintegrácie štátu. Ukrajinci veria v historický zvrat. Nečakajú však celkom pasívne. Okrem iného sa snažia o unitarizáciu krajiny, ktorá by ju zhomogenizovala. Paradoxne, opakujú pritom omyly, ktoré už v minulosti priniesli veľa nešťastia. Prispela k tomu aj politická situácia. Zelenského „komando“, ktoré k moci prišlo na heslách volajúcich po národnej zhode a na odmietnutí skompromitovaných Porošenkových pseudo-vlasteneckých fráz, dnes v zúfalstve z nakopených problémov vidí únik práve v chodníčkoch vyšliapaných Porošenkom. Topiaci sa Zelenskyj sa chytá aj Porošenkovej britvy.

  • ODPÚTANIE POZORNOSTI

Na Ukrajine tak po takmer dvojročných prieťahoch od 16. januára tohto roka začali platiť ustanovenia Porošenkovho jazykového zákona, týkajúce sa sektora služieb. Týmto zákonom sa „garantuje“ každému Ukrajincovi, že bude obslúžený v ukrajinskom jazyku na celom území štátu v akomkoľvek podniku v oblasti služieb. Očakávaný rozruch okolo zákona obmedzujúceho užívanie ruštiny mal zrejme okrem iného za cieľ aj odpútať pozornosť od celospoločenského rozhorčenia nad opätovným zvýšením cien za energie a komunálne služby, ktoré paradoxne zjednotili krajinu v odpore proti vláde. Zelenského ťah so zákonom tak má rozbiť tento hroziaci jednotný front a zomknúť pod vládnou štandardou vlastenecky orientovaný tábor. Zelenskyj, kedysi odmietajúci Porošenkove snahy o profitovanie na rozkole spoločnosti, dnes paradoxne opakuje jeho recept na neúspech.

  • SLEPÁ ULIČKA

Zelenskyj novým otvorením diskusie o jazykových otázkach fúkol nový vietor do plachát nielen porošenkovcom, ale aj banderovským radikálom z Haliče, ktorí sa radi s vervou pustili do oživenia spoločenskej diskusie na tému im najbližšiu. V rámci nej sa svojsky vyníma nezávislá stanica NTA vysielajúca „priamu reč z Ľvova“, teda záujmy haličského kapitálu, výlučne v ukrajinčine. Do povedomia verejnosti sa dostala najmä reláciou Hovorí veľký Ľvov. V štúdiu sa predstavitelia haličskej radikálnej scény predháňajú v čo najradikálnejších vyhláseniach. Pravidelnými hviezdami sú lídri strany Sloboda Oleh Ťahnybok, Ruslan Košulynskyj, ale aj šialená Irina Farionová či spisovateľka  Larysa Nicojová. Obe okrem fanatizmu spája zvláštny charakteristický verbálny prejav, vyznačujúci sa prechodom do hysterického piskotu. Ich hlavnou témou je boj za silnú ukrajinskú Ukrajinu proti „agresorovi“, ku ktorému pripočítavajú aj celú rusko-jazyčnú populáciu. Ich recept je jednoduchý: „derusifikácia“. Podľa Ostapa Drozdova sa má realizovať „agresívnym, nekompromisným, ultimatívnym a diskriminačným spôsobom“. Ako ho doplnila Farionová: „Ak by sme takto postupovali proti týmto degenerátom (myslí rusko-jazyčné obyvateľstvo), oni by si dnes neotvárali papule.“ Strašidelnosť týchto a podobných výpovedí len zdôrazňuje bizarnosť scénografie štúdia ladeného v banderovských červeno-čiernych farbách s dominantným prvkom výzdoby v podobe „stĺpa hanby“. Na tejto šibenici umiestňujú  podobizne aktuálnych „nepriateľov“ Ukrajiny. Zvlášť bizarne tento výjav vyznel počas Vianoc, kde v jednom rohu bola spomínaná šibenica a v druhom vianočný stromček. Priam idylické banderovské Vianoce. Hrôza.

  • ŠOVINIZMUS

Relácia je odrazom prechodu obranného nacionalizmu na agresívny, útočný šovinizmus. Na jednej strane nemožno Ukrajincom uprieť právo na dokonštituovanie národnej emancipácie ani na podporu svojho jazyka. Nie však bičom ani lámaním cez koleno. Radikáli by chceli ihneď zmeniť výsledky stáročného historického vývoja. Pravda je však taká, že boj s rusko-jazyčnou Ukrajinou je nielen ignoranciou historického dedičstva, ale aj bojom proti jednote štátu. História priniesla Ukrajine dar v podobe jazykovej rôznosti, ktorá by mohla byť požehnaním, veď v bohatosti jazykov je bohatosť spoločenstva. Nehovoriac o tom, že umelé odstrihávanie od ruštiny predstavuje odstrihávanie od jedného z okien do sveta. Jednotu Ukrajiny bez zhody s jej východnou polovicou budovať nemožno. Kým to nepochopia aj haličskí radikáli, zo sna o jednotnej Ukrajine nebude nič.

Martin JARINKOVIČ – Foto: ukrajinská tlač

 

Foto: zdroj internet.  Ukrajinci si každoročne pripomínajú Deň jednoty Ukrajiny. Skutočnú celonárodnú zhodu sa im však dosiaľ dosiahnuť nepodarilo.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.