Bojujúca krajina pred ekonomickým bankrotom
Za dva a pol roka vojna zdecimovala ukrajinskú ekonomiku. V roku 2022 získal Kyjev odklad splátok na dva roky u súkromných veriteľov. Ten uplynul na začiatku minulého mesiaca. Ukrajinský prezident bol preto nútený podpísať dekrét, ktorý počnúc 1. augustom umožňuje na dva mesiace pozastaviť platby zahraničného dlhu krajiny vo viere, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu s veriteľmi.
V júli Ukrajina oznámila predbežnú dohodu s výborom súkromných držiteľov dlhopisov na čele s americkým finančným gigantom Black Rock o reštrukturalizácii medzinárodného dlhu krajiny vo výške takmer dvadsať miliárd dolárov. Návrh špecifikoval 37-percentnú nominálnu zrážku z nesplatených medzinárodných dlhopisov krajiny, čo Kyjevu ušetrí 11,4 miliardy dolára na platbách v najbližších troch rokoch.
■ NOVÉ EUROBONDY
Ukrajina za to vydá nové eurobondy. Je však nútená siahnuť k výpredaju štátnych aktív. Okrem iného sa napríklad hovorí o odpredaji najväčšieho ukrajinského výrobcu a spracovateľa titánovej rudy − spoločnosti United Mining and Chemical Company. Kyjev je nútený zvýšiť aj daňové zaťaženie obyvateľstva, aby sa vyhol bankrotu. Americká ratingová agentúra Fitch varovala pred blížiacou sa platobnou neschopnosťou; najskôr znížila úverový rating Ukrajiny z „CC“ na „C“, čo znamená, že krajina vstúpila do platobnej neschopnosti alebo sa nachádza v procese podobnom platobnej neschopnosti. Vzápätí jej 13. augusta udelila známku RD, čo je označenie pre emitenta, ktorý má zlyhanie platieb alebo výmenu dlhu v núdzi pri dlhopise, pôžičke alebo inom materiálnom finančnom záväzku, ale ešte nevstúpil do nútenej správy či likvidácie. Ratingová agentúra Standard and Poor's rovnako 2. augusta udelila Kyjevu známku SD, čo znamená selektívny bankrot. Pred defaultom Ukrajiny varuje aj Medzinárodný menový fond. Agentúra Fitch tiež predpokladá, že štátny deficit zostane vysoký a v tomto roku dosiahne 17,1 percenta ukrajinského HDP. Upozorňuje, že výdavky na obranu dosiahnu 31,3 percenta ročného hospodárskeho výkonu krajiny. Agentúra očakáva, že v roku 2024 sa zadlženie Ukrajiny vyšplhá na alarmujúcich 92,5 percenta HDP. Tento ukazovateľ však závisí od toho, aké ďalšie škody vojna ekonomike spôsobí, a nezahŕňa územné zisky ruskej armády s ekonomickým potenciálom zabraných aktív.
■ ALARMUJÚCI DLH
Ukrajinský štátny dlh dosiahol na konci júna 152 miliárd dolárov. Za rok sa zvýšil o vyše dvadsať percent. Zahraničné pohľadávky tvoria 72,2 percenta a domáci dlh 27,8 percenta. Od mája do júna, teda za jeden mesiac, sa dlhy zvýšili o 1,2 miliardy dolára. Podľa štatistického portálu statista.com bol štátny dlh Ukrajiny na konci roka 2021 67,1 miliardy dolára a za tento rok sa odhaduje na jeho konci na 183,13 miliardy dolára, čo je takmer trojnásobný nárast za tri roky. Vojna je extrémne drahá záležitosť a ani prostriedky, ktoré v gigantických objemoch tečú na Ukrajinu zo Západu na spoločné úsilie uštedriť strategickú porážku Ruskej federácii pod vedením Vladimíra Putina, nestačia. Aj na pozadí týchto faktov treba posudzovať inváziu Ozbrojených síl Ukrajiny na územie Ruskej federácie v Kurskej oblasti. Kyjev chce dokázať, že je stále cenným aktívom a zaslúži si zvyšujúcu finančnú a vojenskú pomoc z krajín Západu.
■ POSLEDNÉ PERCENTO
Roksolana Pidlasa, šéfka rozpočtového výboru ukrajinského parlamentu oznámila, že z 56 miliárd hrivien zostáva v rezervnom fonde, ktorý je primárne určený na obranu a opevnenia v roku 2024, iba 592 miliónov − teda posledné percento. Na konci roka Ukrajina plánuje zvýšiť vojenské výdavky o ďalších 500 miliárd hrivien, z ktorých štyri a pol miliardy by mali doplniť rezervu. Kyjev rozhodol o spôsobe „zalepenia diery“ a plánuje zvýšiť vojenskú daň z jedného a pol na päť percent a zaviesť ho aj pre právnické osoby a rozšíriť na niektoré platobné transakcie. Napríklad päť percent na platby za mobilné telefóny a 15 percent na nákup nových automobilov. Kyjev je nútený zvýšiť Ukrajincom najmä DPH na potraviny, lieky, oblečenie, energie, tabak, alkohol, elektroniku a ďalšie komodity.
■ PRIBÚDA POCHYBNOSTÍ
Západ potichu začína pochybovať o tom, že kyjevský režim prežije rok 2024. Situácii môže uškodiť aj zvolenie Donalda Trumpa do čela Spojených štátov amerických. Európa, ktorá sama zápasí s ekonomickými problémami, by ostala pri podpore Kyjeva opustená. Ministerstvo financií Ukrajiny zároveň žiada západných partnerov o ďalších 12 − 15 miliárd dolárov na rok 2025, čím sa štátny dlh Ukrajiny prehupne spolu s úrokmi cez sto percent HDP. Mozaika ekonomických a vojenských faktorov, ako je nedostatok živej sily a obrovská emigrácia, vytvára pre Kyjev bezútešný obraz budúcnosti na bojovom poli, ako aj v ekonomickej oblasti. Ukrajina bude splácať vojnové dlhy celé generácie.
Radoslav ŽGRADA − Foto: archív SNN