Odborári chcú šesťstotridsaťpäť eur, zamestnávatelia ponúkajú maximálne päťstopäťdesiatdva. Tohtoročná výška minimálnej mzdy je päťstodvadsať eur a od roka 2014, keď bola jej výška štyristopäť eur, sa zvýšila o dvojnásobok Najnovší návrh odborárov na výšku minimálnej mzdy pre budúci rok je šesťstotridsaťpäť eur, na čo reagujú zamestnávatelia maximálnou hranicou päťstopäťdesiatdva eur. Namiesto vyššej minimálnej mzdy navrhujú zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane, proti čomu sa však zdvihla vlna odporu zo strany obecných, mestských a samosprávnych rozpočtov, ktorých príjem by klesol z dôvodu nižších daní z príjmov zamestnancov.
V tejto súvislosti si však treba povedať, že každé zvýšenie minimálnej mzdy má vplyv na jej šesť stupňov, v ktorých minimálna mzda závisí od náročnosti práce. Každé zvýšenie v tom najnižšom stupni sa premietne do zvyšovania minimálnej mzdy aj v ostatných stupňoch s následným dosahom na rast mzdových nákladov zamestnávateľov. V tejto súvislosti však treba povedať, že zákonom stanovená výška minimálnej mzdy je hrubá mzda, z ktorej sa ako napokon z každej hrubej mzdy strhávajú dane a odvody. Keďže zo zvýšenej hrubej mzdy si viac ako polovicu zoberie štát, je dôležité, aby pri uplatnení princípu solidarity sa súčasne zvyšovala aj nezdaniteľná časť základu dane a napokon sa menili aj ostatné odpočítateľné položky.
- AUTOMATICKÝ DOSAH
Doterajší mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy stanovil zákon ‒ a síce, že jej rast nemôže byť nižší, ako bol priemerný rast miezd v národnom hospodárstve, čo vláda vždy dodržala. Zamestnávatelia však navrhujú zmeniť tento mechanizmus tak, aby viac rešpektoval zmenu produktivity práce, a tiež hovoria o potrebe uskutočniť personálny audit objektívneho počtu zamestnancov štátu tak, ako sa to uskutočnilo v susednom Česku. Každé zvyšovanie minimálnej mzdy vo všetkých šiestich stupňoch bude mať vplyv na výšku príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, keďže tie sa počítajú percentom z minimálnej mzdy. Na druhej strane vyššia minimálna mzda ovplyvní nárok rodiča na daňový bonus na dieťa, na ktorý má nárok vtedy, ak jeho celoročný zárobok prekročí šesťnásobok minimálnej mzdy, čo pri jej raste môže spôsobiť, že niektorí rodičia o spomínaný bonus prídu. Tiež sa diskutuje, či o výške minimálnej mzdy sa má rozhodovať na základe vývoja domácej ekonomiky ako celok, alebo treba viac rešpektovať situáciu v malých a stredných podnikoch, ktoré zamestnávajú viac ako sedemdesiat percent pracujúcich občanov. Podľa prognóz bude slovenská ekonomika na budúci rok klesať na očakávaných 3,5 percenta oproti tohtoročnému rastu okolo štyroch percent. V porovnaní s priemerom očakávaného rastu v EÚ na úrovni 1,6 percenta a v eurozóne len 1,2 percenta, bude náš rast stále patriť k najvyšším, a preto možno ten optimizmus zo strany vlády pri rozhodovaní o konečnej výške minimálnej mzdy na budúci rok.
Na pôde európskych inštitúcií sa začalo okolo minimálnej mzdy hovoriť až po vypuknutí konfliktu medzi francúzskymi a slovenskými dopravcami, keď sa začala porovnávať ich niekoľkonásobne rozdielna výška. Vtedy prišli politici s predstavou, že v členských štátoch by sa výška minimálnej mzdy mala zjednotiť na porovnateľnú úroveň voči priemerným platom v danom štáte na úroveň šesťdesiat percent, čo sa doteraz nestalo. V rámci Únie je najvyššia minimálna mzda v Luxemburgu ‒ 2071 eur a najnižšia v Bulharsku ‒ 286 eur. Z krajín V4 je minimálna mzda v Česku 519 eur, v Maďarsku 464 eur a v Poľsku 523 eur. Čo je možno viac zaujímavé, je percentuálny podiel minimálnej mzdy na priemernom plate v národnom hospodárstve. Najvyšší percentuálny podiel má Rumunsko ‒ takmer osemdesiatsedem percent a najnižší Holandsko ‒ necelých tridsaťdeväť percent. Z krajín V4 má Slovensko podiel takmer päťdesiatdva percent, Česko takmer štyridsaťšesť percent, Maďarsko takmer päťdesiatsedem percent a Poľsko je tesne nad hranicou päťdesiatich deviatich percent.
V súvislosti s vymenovaním Nemky Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie sa podľa všetkého znovu otvorí otázka uzákonenia minimálnej percentuálnej sadzby na výpočet minimálnej mzdy k priemernej výške mzdy v ekonomike každého členského štátu v Únii. Problematika väčšej podpory chudobným vraj patrí medzi jej priority. No, nechajme prekvapiť.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK