Agresivita a nenávisť budú svet zaplavovať aj najbližšie roky. Voľby do dvoch komôr amerického parlamentu, Snemovne reprezentantov a Senátu Kongresu Spojených štátov amerických dva roky pred voľbami prezidenta USA, ktoré budú v roku 2020, nám do bodky ukázali, aký nevyberavý bude politický zápas, ako nemilosrdne je rozdelená americká spoločnosť a aký veľký je potenciál ústavných kríz v spore dvoch najväčších strán ‒ opozičných demokratov a vládnych prezidentských republikánov.
Málokedy priťahujú americké voľby v polčase, midterm elections, teda voľby dva roky po prezidentských voľbách a dva roky pred novými voľbami prezidenta, toľko pozornosti ako teraz. Málokedy bola totiž americká spoločnosť taká rozdelená a azda ešte nikdy sa neviedla taká agresívna a nevyberavá kampaň ako teraz.
■ ŠPONOVANIE EMÓCIÍ
Prezident Trump bičoval emócie najmä tým, že voľby označoval za referendum o svojej politike. Nenávistné obviňovane, ktorým opoziční demokrati vracali Trumpovi agresívnosť jeho kampane, ktorou porazil v prezidentských voľbách pred dvoma rokmi Hillary Clintonovú, sa stalo súčasťou atmosféry. Takej, ako keby hrozilo, že USA stratia v akejkoľvek zahraničnej či ekonomickej kríze svoju akcieschopnosť. Podľa znalcov útrob americkej politiky v úrade prezidenta USA ‒ v Bielom dome, vládne chaos. Nikto ani zo samotnej vlády nevie, čo si prezident Trump skutočne myslí a čo urobí. Pre zahraničných diplomatov nemá nijaký zmysel rokovať dokonca ani s vysoko postavenými členmi vlády a s potentátmi z prezidentovho okolia, najsilnejšia ekonomika sveta stráca najmä schopnosť riešiť krízy ‒ ak by teraz prišla taká finančná kríza, aká bola v roku 2015, podľa názoru domácich znalcov USA by ju údajne nezvládli, ba neprežili!
■ ZMENA V KOMORÁCH
Čitateľ vie, že v týchto voľbách sa volila celá Snemovňa reprezentantov, teda 435 poslancov a 35 zo sto senátorov. Obe komory doteraz ovládali republikáni, teda strana prezidenta Trumpa. Išlo o to, aby opoziční demokrati získali väčšinu a mohli tak účinne vyvažovať prezidenta. Väčšina je 218 kresiel, demokrati získali 222. Je to zmena. A keby išlo len o „vyvažovanie prezidenta“, demokrati chcú mu čo najviac sťažiť presadzovanie jeho politiky, napríklad aj rozhodnutie zrušiť možnosť získať americké občianstvo tým, ktorí sa narodili v USA. Toto ústavné právo platí v USA od roka 1945 a demokrati to môžu spochybniť žalobou na najvyšší súd, a ak by tam uspeli, vynorila by sa závažná ústavná kríza. Môžu bičovať televízne debaty o majetku rodiny Trumpa či o „ruskej spojke“ a pod. To všetko sa bude stupňovať tak, ako sa budú blížiť prezidentské voľby 2020. Demokratom v nich pôjde o to, aby Trump nezískal pre seba druhé volebné obdobie.
■ ROZPOLTENOSŤ KONGRESU
Dnes vieme, že kongres je rozpoltený, v senáte si posilnili pozície republikáni, ale v Snemovni reprezentantov opoziční demokrati, ktorým vzápätí aj prezident blahoželal. Kampaň sa viedla s nebývalým nasadením prezidenta a vysoko vyhrali všetci kandidáti, ktorých on priamo podporil. Vo voľbách bola aj rekordne vysoká účasť, čo svedčí tiež o rozpoltenosti obyvateľstva. Republikáni získali najmä na vidieku, v okrajových štvrtiach miest a všade tam, kde sa rozširujú rady schudobnenej belošskej strednej vrstvy. Teda u konzervatívneho obyvateľstva, ktoré nepokryte nazýva Trumpa najlepším človekom na zemeguli. Bieli príslušníci robotníckych povolaní sú vytrvalými podporovateľmi Trumpa a demokrati v tejto vrstve nemajú šance.
Celá kampaň republikánov za účasti prezidenta Trumpa sa odohrávala najmä tam, kde vysoko v roku 2016 vyhral, a tam, kde je mnoho nerozhodnutých voličov. Na tých pôsobil predovšetkým prehnaným zdôrazňovaním nebezpečenstva migrácie, to zabralo na nerozhodnutých či neorientovaných, alebo dezorientovaných najmä preto, že denne boli v televízii zábery na karavánu utečencov blížiacich sa k južným hraniciam USA. A Trump tam vyslal takú armádnu posilu, že s tým, čo už na hranici je, to bolo toľko vojakov, ako majú USA v Afganistane. To svedčí výrazne o tom, že to nie je prezident, ktorý spája, ale naopak rozdeľuje. Nešlo teda len o kampaň vo voľbách do Kongresu ‒ takto bude vyzerať aj o štyridsaťosem mesiacov, ktoré nás delia od prezidentských volieb. A je to terajší prezident Trump, ktorý vybral tento štýl boja, tento druh zbrane a tento priestor, na ktorom sa kampaň bude odohrávať. Je to priestor bičovania nedôvery a podozrievania, priestor nevyberavej konfrontácie, obviňovania a mediálnych kampaní a kampane proti médiám. Už teraz Trump hovorí o veľkom víťazstve napriek kampani odporujúcich a nepriateľských médií. Nedôvera voči médiám bola a bude preňho prvoradou zbraňou až do volieb v roku 2020. V taktom priestore sa demokracii nedarí. Bez dôvery niet demokracie ani v USA.
■ POSTOJ EURÓPY
Ako sa stavať k voľbám za morom? Európska únia, nič jej zrejme iné nezostane, bude musieť hľadať odpoveď na heslo America first. Podľa všetkého Europe united bude riešením len jednotná Európa s rozumnou platformou úniovej politiky voči USA. Voľby rozdelili aj europoslancov. Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov v Európskom parlamente napríklad označilo deň volieb ako dobrý deň nielen pre USA, ale aj pre Európu, lebo demonštrovali nespokojnosť, nesúhlas amerického voliča s Trumpovým naivným protekcionizmom a agresívnym populizmom. Preto táto skupina poslancov posilní transatlantický dialóg a ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu usporiada stretnutie s členmi Kongresu USA. Cieľ ‒ zdôrazniť dôležitosť globálnej spolupráce a dôraz na medzinárodný poriadok založený na práve, na multilateralizme a slobodnom, spravodlivom a udržateľnom medzinárodnom obchode.
Dušan D. KERNÝ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA