V politickom súperení menia dieťa na tovar
Už je to dávnejšie, čo sa na internete objavil blog, v ktorom autor o európskej politickej praxi okrem iného napísal: „... a značne sa stíšil hlas kresťanských politikov, ktorí obhajujú tradičné kresťanské hodnoty našej civilizácie a čoraz viac zaznievajú hlasy politikov, ktorí presadzujú čudné bruselské novosti bez zdravých základov.“ Konštatovanie dnes už europoslanca Branislava Škripeka je nielen pravdivé, ale aj varovné.
Európsky liberalizmus totiž mimoriadne nebezpečne inšpiruje najmä tie pseudoliberálne prostredia, ktoré si zamieňajú demokraciu s anarchiou a voluntarizmom. „Múdrosť a zodpovednosť vyrastajúca zo slobody prináša chutné ovocie. Prináša aj odvahu hovoriť veci, ktoré sa nepočúvajú ľahko, ale je nutné o nich hovoriť,“ pripomína europoslanec B. Škripek. A tvrdí: „V posledných mesiacoch ma vystrašili čudné správy (Estrela, Lunaček a pod.), ktoré prichádzali z EÚ. Zdá sa, že nám Brusel bude určovať, ako máme vychovávať vlastné deti a čo im máme hovoriť! Už sme to raz zažívali, keď nám štát a úradníci diktovali, čo máme a čo nemáme hovoriť vlastným deťom.“
EGOIZMUS AKO PRINCÍP
Mnohým pripadajú nové bruselské smernice ako pustá demagógia. Ide najmä o umelo a politicky vyprodukované „ľudské práva“, najmä s mimoriadne pochybným a spoločensky nebezpečným právom na dieťa. Akoby zrazu každý slobodný občan Európy bez ohľadu na to, či je muž alebo žena, bez ohľadu na to, či je slobodný alebo žije v manželstve či v homosexuálnom zväzku, mal mať Bruselom zaručené právo na dieťa. Tak ako máme zaručené právo na bezplatnú starostlivosť či voľný pohyb osôb a tovaru. Právo na dieťa iba ako jedno z ďalších práv. Právo na dieťa ako na tovar... Tu niekde to začína zaváňať bezbrehým egoizmom, podporovaným dokonca aj viacerými poslancami ľudovej, teda zväčša kresťanskej platformy v Európskom parlamente. A žiaľ, nikde v materiáloch z Bruselu sa nevraví aj o „ľudských povinnostiach“. To by asi bolo nedemokratické. Len ozajstní demokrati však vedia, koľko povinností treba zvládnuť, aby sloboda zostala slobodou v jej pôvodnom význame slova. Ako píše Branislav Škripek – je zle, ak si „človek zo samého seba vytvoril najvyšší zmysel života“.
PANDORINA SKRINKA
So zaujímavým názorom prišiel Paul Herzog von Oldenburg, vedúci kancelárie „Federácie Pro Europa Christiana“ (FPEC) v Bruseli, čo je asociácia rôznych kresťansky orientovaných organizácií z celej Európy: „Najväčší odpor zvyčajne prichádza od euroskeptikov, pretože tí v skutočnosti chcú, aby Európsky parlament neexistoval. Občianski politici, ako tí z Európskej ľudovej strany, napríklad ľudovci /kresťanskí demokrati, často nerozpoznajú zámery ľavičiarov a nechávajú sa vodiť za nos. Pre ľavicu je Európsky parlament predovšetkým laboratóriom pre ľavicovo-utopistické experimenty. To je dôvod, prečo Parlament normálnym ľuďom pripadá ako Pandorina skrinka nezrozumiteľných a groteskných politických projektov. Ale presne to ľavičiari chcú, aby to prostí občania často nerozpoznali a proti tomu nereagovali zodpovedajúcim spôsobom. V niektorých katastrofických uzneseniach stačilo pár rozumných viet, aby sa zlomil ich odpor.“
Aj preto je mimoriadne pozitívne, že aj slovenskí kresťania chcú pridať svojich pár rozumných viet k nateraz často až príliš voľne plynúcim diskusiám v Bruseli. Liberalizmus s črtami ľavicového extrémizmu je totiž pre Európu väčším nebezpečenstvom ako nejaká ropná či plynová kríza, ktorej sa venujú všetci, stále a všade. A najmä zbytočne.
Text a foto: Ivan BROŽÍK