Vyšehrad k jubileu slovenského katolíckeho vzdelanca
Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti pri príležitosti 150. výročia úmrtia katolíckeho vzdelanca a kňaza Jozefa Karola Viktorina zorganizovala 20. júla tohto roka púť do Vyšehradu. Na úvod podujatia sa účastníci spomienkovej slávnosti stretli pri hrobe tohto národovca, kde sa uskutočnil akt kladenia vencov.
Význam pôsobenia Jozefa Karola Viktorina v príhovoroch pripomenuli Péter Gróf z vyšehradského Múzea Kráľa Mateja a Helena Rusnáková, autorka monografie Od Zavaru po Visegrád a publikácie Búrlivý život J. K. Viktorina.
Účastníci spomienky sa potom presunuli na nádvorie vyšehradskej Základnej školy Lajosa Ápryliho, kde pred pamätnou tabuľou Jozefa Karola Viktorina sa k prítomným prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová. Po nej sa zhromaždeniu prihovorili hostia – Kazimír Kápolnai za slovenskú samosprávu VIII. Budapeštianskeho obvodu a Jozef Schwarz z Bratislavy za vedenie Matice slovenskej. Počas slávnosti vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a Vyšehradský nemecký spevokol. Aj tu boli položené vence vďaky významnej osobnosti slovenského národa a v miestnom katolíckom kostole sa konala slovenská svätá omša. Spomienková slávnosť pokračovala v Kultúrnom dome a mestskej knižnici kráľa Mateja príhovorom Pétera Grófa. Úryvok z diela L. Ápriliho Vyšehradské výjavy prečíta Ilona Kálazyová.
Ako na slávnosti odznelo, Jozef Karol Viktorin patril ku skupine katolíckych vzdelancov, kňazov, ktorí súbežne so štúrovcami tvorili predpoklady budúceho, široko rozvetveného národného života v matičných rokoch. Jeho cesta životom bola plná prekážok. Už od mladosti sa stretával s nedostatkom, neskôr s prenasledovaním a utrpením. Veľkú úlohu v jeho živote zohrávala túžba po vzdelaní. Jeho najlepším priateľom už od študentských čias v kňazskom seminári bol Ján Palárik. Oboch tu neraz perzekvovali za pronárodné postoje, za štúdium slovenskej a slovanskej literatúry, za čo im hrozilo aj vylúčenie zo štúdia.
K. Viktorin časť života prežil mimo slovenského prostredia v Budíne a vo Vyšehrade. Napriek tomu významne prispel k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa aktívne zúčastňoval na všetkých významných národných akciách, akými boli založenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií, Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval aj so Slovanmi okolitých krajín. Veľkú stopu v živote zadunajských Slovákov nechal jeho pobyt vo Vyšehrade, kde trávil posledné obdobie svojho života.
Text a foto: Helena RUSNÁKOVÁ