V Dúbravke oživili matičiari tradíciu Čerešňového juniálesu

thumbnail

Májovky, srdcovky, chrupky a iné lákadlá

Matičiarom v bratislavskej Dúbravke sa podarilo oživiť tradíciu Čerešňového juniálesu. Množstvo ľudí, dobrú náladu, kvalitný program a zmysluplne strávený deň – to všetko priniesol piatok 20. júna v miestnom amfiteátri, ktorý sa stal epicentrom prvého veľkého Čerešňového juniálesu, ktorý do povedomia verejnosti pomohli dostať aj Slovenské národné noviny.

Matica slovenská má ako jednu z prvoradých úloh zachovávať a rozvíjať bohatstvo tradícií našich predkov, aby nezapadli do prachu zabudnutia. Takou je aj tradícia osláv zberu úrody čerešní v Dúbravke. V polovici 19. storočia mala táto dedinka len okolo šesťsto obyvateľov, dnes v tejto mestskej časti Bratislavy žije takmer tridsaťpäťtisíc obyvateľov.

OVOCINÁRSKY SPOLOK

Začiatky čerešňových sviatkov spadajú do roku 1936, keď bol v Dúbravke založený ovocinársky spolok, aby sa v chotári oživili čerešňové sady. Tie sa postupne rozširovali a po druhej svetovej vojne sa stali chýrnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou v celej Dúbravke.

Pestovanie čerešní zlepšovalo rozpočet mnohých rodín. Veľké čerešňové sady boli na

priestranstvách nad Dúbravkou v chotárnych častiach Krčace, Glavica, Strmý bok, Gloží, Hrubé lúky a Konopné diely. Rástli tu široko-ďaleko známe chutné májovky, kompánové, srdcovky, chrupky..., ktoré sa vyvážali aj za hranice našej vlasti do Viedne, Brna, Ostravy, Prahy, Budapešti.

Oberačky aj samotný vývoz boli vážnou spoločenskou udalosťou. Gazdinky v tom čase piekli štrúdle a nechýbala zábava, ktorá bola buď na Glavici, alebo na námestí v centre Dúbravky.

Tak sa aj sformoval zvyk uviť z bohatej úrody čerešňový strapec. Prvý urobila pani Rezníčková. Najväčší z jej vyše dvesto uviazaných strapcov bol pol metra dlhý a mal hmotnosť päťdesiatpäť kilogramov. Jej dcéra Kveta Štepánová pokračuje v tejto tradícii a na tohoročný juniáles uvila dvadsaťkilogramový strapec, ktorý bol ozdobou celej slávnosti pred miestnym domom kultúry.

ČEREŠNIČKY, ČEREŠNIČKY...

Matúš Kovár, žiak ZŠ na Nejedlého ulici, pri otvorení juniálesu zahral najprv na gajdy – staroveký hudobný nástroj – a starosta Ing. Ján Sandtner, ktorý bol gestorom a podporovateľom, podujatie otvoril s poďakovaním matičiarom, že sa na jeho organizovanie podujali. Literárno-spevácky krúžok Matice slovenskej spolu s deťmi zo ZŠ Beňovského a s ich učiteľkami vystúpili slovom i spevom v pásme, v ktorom priblížili okolnosti vzniku sviatku čerešní.

Známa ľudová pieseň Čerešničky, čerešničky, čerešne... zaplnila priestor a k chytľavému popevku sa pridávali aj hostia. Sólový spev Simonky Garanovej a ľudový tanec dievčat zo ZUŠ E. Suchoňa v podaní dievčat zo školy na Ulici Beňovského boli potešením pre oko i sluch a navodili výbornú náladu. Vyvrcholením bolo vystúpenie DFS Klnka pod umeleckým vedením Ingrid Saňkovej. Program pokračoval na priestranstve pred Domom kultúry, kde sa k slovu dostal ďalší vynikajúci súbor Čečinka, ktorý už roky vedie Dúbravčanka – učiteľka pani Čečková. Program gradoval rozdelením čerešňového strapca medzi deti a obyvateľov miestnej časti starostom, jeho manželkou a pomocníkmi. Prítomných potešilo aj vystúpenie matičiara žurnalistu a pesničkára Ing. Mirka Turčana, ktorý spevom a hudbou spestril túto vzácnu chvíľu ochutnávania nádherných plodov.

O NAJCHUTNEJŠIU ŠTRÚDĽU

Pravdaže, nechýbala súťaž o najlepšiu a najchutnejšiu štrúdľu našich materí, do ktorej sa zapojilo osem súťažiacich. Vyhrali matičiari – Anka Štefanovská, Terka Luptáková

a Marika Hargašová, ktorým za 1. miesto darovala cukráreň Tina z tejto mestskej časti čerešňovú tortu . Prínosom bola i výstava ručne vyrábaných výrobkov klubu seniorov č. 4 a ukážky činnosti

šperkárskeho krúžku pri Matici slovenskej, ktorý predvádzal, ako vyrobiť lacný šperk pre svojich blízkych. Stánky s občerstvením, čerešňové dobroty, predaj čerešní a ďalšie akcie boli spríjemnením pri živej hudbe.

Členovia MO MS v Dúbravke a tiež sponzori, čo sa podieľali na organizačnom zabezpečení sviatku čerešní, si zaslúžia poďakovanie za obnovu takmer zabudnutej tradície v tejto mestskej časti nášho hlavného mesta. Podujatie je príkladom toho, že spoločným úsilím zanietených ľudí možno urobiť radosť všetkým a pripomenúť aj mladým, že na minulosť národa sa nesmie zabúdať, ak chceme ako národ pretrvať i v budúcnosti.

Kveta SLYŠKOVÁ – Foto: Mária MELIŠOVÁ

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.