V historických análoch niet nezaujímavých kapitol

thumbnail

Libor BERNÁT: Pri cirkevných dejinách vzniká obrovský myšlienkový potenciál. Historik Libor BERNÁT sa vedeckými prácami venuje najmä obdobiu 16. a 17. storočia. Je absolvent Filozofickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne, FF UK v Prahe a ETF v Prahe. Publikuje vo viacerých vedeckých časopisoch. V súčasnosti je zamestnanec Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

  • Ako historik máte za sebou množstvo publikácií a vedeckých prác najmä z cirkevnej histórie. Prečo ste sa rozhodli venovať práve tomuto odboru?

Okrem cirkevných dejín sa zaoberám aj dejinami školstva, kultúry a politickými dejinami. Na otázku prečo práve tomuto odboru existuje len jedna odpoveď ‒ neviem. Buď vás história osloví, alebo sa stane pre vás nezaujímavá. V dejinách neexistuje niečo, čo je nezaujímavé. Existuje iba obmedzený subjekt historika. Cirkevné dejiny ma najviac oslovili, pretože pri nich vzniká obrovský myšlienkový potenciál. Keď si napríklad zoberiete stredoveké dejiny a začnete ich dešifrovať, tak zistíte, že teologické spory boli de facto vedeckými alebo odbornými. Škótsky františkánsky mních Ján  Duns Scotus povedal: „Čo má primát: vôľa alebo rozum?“ Spory, ktoré nastolila filozofia a teológia v stredoveku, sa „ťahajú do súčasnosti“. Aj preto sú cirkevné dejiny podľa mňa také významné.

  • V súčasnosti sa objavujú názory, že cyrilo-metodská tradícia je obyčajný mýtus, pretože po zániku Veľkej Moravy novovzniknuté Uhorské kráľovstvo nepoužívalo byzantskú liturgiu. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Pojem mýtus pre toto obdobie nie je najvhodnejší. Pochádza zo starogréčtiny a týka sa, zjednodušene povedané, vysvetľovania skutkov bohov, prírodných javov atď. Pokiaľ ide o byzantskú liturgiu, domnievam sa, že pokračovala aj po zániku Veľkej Moravy ešte niekoľko desaťročí. Vtedajší kňazi boli v nej vychovávaní. To znamená, že oni museli dostávať určité inštrukcie, ako ju majú meniť. Keď si zoberieme analogicky dejiny reformácie v Uhorsku, tak ešte po Žilinskej synode u luteránov prežívalo mnoho katolíckych rituálov. To znamená, že pádom Veľkej Moravy byzantská liturgia nebola okamžite nahradená latinskou.

● V 17. storočí sa Uhorsko stalo útočiskom českých exulantov, ktorí z náboženských dôvodov museli opustiť České kráľovstvo. Do akej miery ovplyvnili naše dejiny?

Téma českí exulanti v Uhorsku nie je dodnes úplne archívne prebádaná. Z pohľadu česko-slovenských dejín bola príliš zvýrazňovaná. Treba však povedať, že k nám prichádzalo množstvo vynikajúcich ľudí, ktorí tu majú dodnes veľmi významných  potomkov. Ale opäť to nemôžeme preceňovať. Keď to zoberieme z pohľadu cirkevných dejín, tak sa títo českí evanjelici nijako výraznejšie nepresadili na vysokých cirkevných a svetských miestach. Skôr by som obrátil pozornosť na Slovákov, ktorí prichádzali do Čiech, ako napríklad Ján Jesenius.

  • Vo vašej knihe o trenčianskom jezuitskom gymnáziu opisujete dejiny jezuitov v Uhorsku v 17. a 18. storočí. Ktorí známi absolventi formovali slovenské povedomie v Uhorsku?

V Uhorsku sa uplatňoval krajinský princíp. To znamená, ak niekto pochádzal  práve z Uhorska a seba identifikoval ako Ungarus alebo Pannonus, nebolo pravidlom, že vždy ovládal maďarčinu.  V tomto období sa takto vedeli identifikovať aj Slováci. Jezuiti vstupujúci do rádu prichádzali pred komisiu, ktorá zisťovala tiež ich jazykové znalosti. Mnoho rehoľníkov sa identifikovalo ako Ungarus ovládajúcich slovenský a latinsky jazyk bez akejkoľvek znalosti maďarského jazyka. Jezuitský profesor Samuel Timon, pôvodom z Trenčianskej Turnej, istý čas študoval na trenčianskom jezuitskom gymnáziu a neskôr v Trnave vstúpil do rehole. Uvedomoval si svoje slovenské korene a jeho spolubratia o ňom hovorili, že aj slovanského boha Perúna považoval za Slováka.

  • Venujete sa slovenským študentom, ktorí v čase medzivojnovej Česko-Slovenskej republiky študovali na Českej vysokej škole technickej v Brne. Aké podmienky, postavenie a možnosti mali ako Slováci?

V Brne a Prahe popri českých školách paralelne existovali aj nemecké vysoké školy. V určitom období študovalo zo Slovenska viacej študentov na nemeckých vysokých školách. Dôvod je pomerne jednoduchý. Títo študenti boli nemeckého, maďarského a židovského pôvodu. Ich počet sa zvýšil po roku 1922, keď v Budapeštianskej technickej univerzite došlo k obmedzeniam pre študentov židovského pôvodu. Čo sa týka študentov zo Slovenska, z  náboženského pohľadu dominovala židovská konfesia. Slováci viac študovali na českých vysokých školách technických, kde existovala slovanská vzájomnosť medzi Čechmi a Slovákmi. Okrem toho niekoľko profesorov bolo i slovenského pôvodu. Patril k nim povedzme  aj Michal Ursíny.

● Ste autor knihy, v ktorej je spracovaná korešpondencia známeho dolnozemského Slováka profesora Jána Kvačalu so správcom Matice slovenskej Jozefom Škultétym. Čo nové sa môžeme dozvedieť o týchto dvoch velikánoch?

Ján Kvačala bol výnimočný už len tým, že prednášal v Rusku. V súčasnosti je nedocenený, čo je v istom zmysle aj pochopiteľné, pretože to bol konfliktný typ. Ale faktom je, že bez neho by všetky spisy Jána Amosa Komenského neboli vydávané v takom rozsahu a kvalite. Škultéty mu pomohol dostať sa na miesto univerzitného profesora v Rusku. Ich vzťah však bol veľmi turbulentný.Vymieňali si spolu názory  aj v otázke Slovanstva. Kvačala informoval Škultétyho o ruskom prostredí a ako konzervatívci si veľmi dobre rozumeli. Veľmi dôležité je aj to, že Kvačala písal pre Slovenské pohľady, Národnie noviny a zároveň mu  Škultéty pomáhal vydávať niektoré jeho diela na Slovensku. Vďaka tomu sa slovenský kultúrny život rozširoval. Okrem toho mu vybavil miesto riaditeľa múzea Matice slovenskej. Neskôr  stál aj pri tom, keď bol vyhodený, pretože si neplnil svoje povinnosti. Škultéty sa vtedy zachoval dosť korektne, takže sa nepretrhali vzťahy Kvačalu s Maticou slovenskou. Tá korešpondencia bola zaujímavá aj z toho dôvodu, že aj keď sa poznali dlhé desaťročia, nikdy si nepotykali.

Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.