Slovenské pohľady odovzdávali výročné ceny za rok 2019. Už tradične na Mikuláša sa aj tento rok odovzdávali výročné ceny Slovenských pohľadov. Slávnostný akt sa uskutočnil za účasti slovenskej literárnej a umeleckej obce v Zičiho paláci v Bratislave. Na úvod slávnostného podujatia vystúpil s príhovorom správca Matice slovenskej Maroš Smolec, ktorý vyzdvihol historickú úlohu Slovenských pohľadov v dejinách písaného slovenského slova ale aj zápasu za svojbytnosť. „Mohli by sme pokojne povedať, že dlhé desaťročia sa na v Slovenských pohľadoch stretávala kvalitná slovenská literatúra a boj za kultúrnu identitu a národnú slobodu slovenského ľudu. Garantom tejto symbiózy boli také významné mená v histórii národa ako Jozef Hurban, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Štefan Krčméry, Andrej Mráz ako aj súčasné vedenie redakcie pod záštitou Matice slovenskej, ktorá vydáva SP od roku 1993. Žiaľ – žijeme v dobe, kedy obom spomínaným fenoménom – kvalitnej tvorbe a boju za národnú identitu – nie je na ružiach ustlané. Kniha roka s najvyššou predajnosťou nie sú kvalitné literárne či publicistické diela – ale komerčný brak. Desaťtisíce eur zo zisku majú vydavateľstvá, ktoré chŕlia bulvárne tituly o slovenských celebritách, mafii, politikoch a podobne. Tieto diela plávajú len na hladine slovenských problémov, nedokážu vniknúť do ich hĺbky. Kvalitná literatúra, hlavne pôvodná slovenská tvorba – o poézii ANI NEHOVORIAC – ostáva na pultoch kníhkupectiev. Rovnako druhý rozmer – ochrana slovenskej kultúrnej a národnej identity je dnes spoločenským tabu,“ uviedol Maroš Smolec a pripomenul podiel Matice slovenskej na vydávaní tohto titulu.
Program pokračoval samotným odovzdávaním cien z rúk šéfredaktora periodika Bystríka Šikulu. Tohtoročných laureátov určila redakčná rada, ktorá okrem iných závažných otázok fungovania a koncepcie periodika rozhodla aj o menách ocenených na rok 2019. Redakcia dlhodobo oceňuje v kategóriách poézia, próza, esej a publicistika, literárna kritika a história, preklad a príležitostne, ako to bolo aj tento rok, udelia i cenu za celoživotný prínos a dielo.
■ POÉZIA ‒ J. ŠVANTNER
Ján Švantner bol v roku 2019 v Slovenských pohľadoch prítomný svojím výberom zo slovenskej a svetovej poézie, básní, ktoré nám aj vďaka jeho prekladom z francúzskej poézie už niekoľko rokov pripomínajú stále hodnoty. Autorsky sa našim čitateľom predstavil staršou básňou Jastrab v septembrovom čísle pri príležitosti svojho životného jubilea, v decembrovom ‒ vianočnom ‒ čísle veršami zo svojej ostatnej tvorby. Tridsiatimi troma tankami pod názvom Bezvetrie, toľkými ako časový oblúk medzi Kristovým narodením a umučením, v zovretom a úspornom tvare prináša sled obrazov a myšlienok týkajúcich sa osobných i ľudských drám ‒ života a jeho premien medzi detstvom a starobou, láskou a smrťou. Autor, lyrik uvažujúci o základných veciach človeka, je zničujúco kritický v otázkach pomýlených, ba zvrátených hodnôt, úpadku súčasnej morálky, presný v pomenovaní príčin a následkov, stály svojimi východiskami. Jeho verše sú charakteristické silným sociálnym cítením, hĺbkou prieniku pod povrch vecí a šírkou záberu, spaľujúce svojím zanietením a mrazivé svojou desivokrásnou obraznosťou. Básnikovo„kvílenie zeme“ na pokraji zániku je aj kvílením ľudskej duše a naopak.
■ PRÓZA ‒ A. HALVONÍK
S menom Alexandra Halvoníka sa čitatelia Slovenských pohľadov stretávajú najčastejšie pod jeho prekladmi z francúzskej literatúry a recenziami pôvodnej slovenskej prózy. V roku 2019 prispel do časopisu úvodníkom Literatúra, spoločnosť, politika v októbrovom čísle a poviedkou Per amore v decembrovom čísle. Ak Halvoník v úvodníku okrem iného hovorí o chorej slovenskej spoločnosti v globálnych súvislostiach a o inflácii umeleckého slova vysoteného z aktuálneho času, poviedka svojou cielenosťou, uchopením témy a prozaickými konotáciami, ktorými sú nenávratné straty v citovom živote ako dôsledku pachtenia sa za bohatstvom a pohodlným životom diktovaného dobou konzumu a ľudskej chamtivosti, obžerstva a plytvania, účinkuje terapeuticky a je kultiváciou slova. Jeho presnosti a plnovýznamovosti, schopnosti vykresliť sugestívny obraz, pomenovať problém a naznačiť východiská. Prihovoriť sa čitateľovi skúsenosťou presahujúcou osobnú skúsenosť. V Halvoníkovej poviedke je gurmánstvo a ochutnávka vína za zavretými dverami, do ktorých vchádza láska, v príkrom protiklade s lukulskými hodmi zbohatlíkov v čase adventu, lebo je súčasťou očarenia zmyslov, farieb, chutí a vôní, ktoré sa spolu s rozpačitou výrečnosťou menia na skrytú zmyselnosť a mlčanlivosť, ticho, v ktorom láska pochopí aj to, čo človek nevypovie. Najmä to. Raky u Halvoníka stále žijú v čistých vodách a ich pomyselný pohyb dozadu je časom návratov, prehodnocovaním. Objatie prináša utíšenie a je viac ako briliantový prsteň vypustený z ruky. Plynúci čas a blížiaci sa odchod, naznačuje Halvoník, sú najprísnejšími a najpresnejšími váhami, čo má v našom živote skutočnú cenu, a šťastný je ten, kto na to príde prv, než bude neskoro. Stačí milovať.
■ PREKLAD ‒ J. KUNIAK
Básnik a prekladateľ Juraj Kuniak sprístupnil v októbrovom čísle Slovenských pohľadov našim čitateľom báseň amerického básnika a literárneho vedca Roberta Hassa Správa o stave planéty, o ktorej hovorí, že by sme ju mohli pokladať za moderný epos. Báseň profesora univerzity v Berkeley, nositeľa viacerých amerických literárnych cien, okrem iných aj prestížnej Pulitzerovej ceny, už svojím prediktabilným názvom naznačuje, že v nej pôjde o prepojenie intímnej sféry so sférou spoločenskou, ľudskou, svetovou. Veľkosť básnika pritom nie je merateľná témou, ale jej osvojením, autentickosťou, s akou sa jej Hass zmocňuje na oblúku ľudskej evolúcie. „Triezvym štýlom“, a jednako výkrikom, lebo je desivé, čo všetko o našej planéte vieme,čomu sa bezmocne prizeráme, čomu sa odovzdane podrobujeme. Nedorátali by sme sa ‒ ako sa každodenne prerátavame.
„Čo treba urobiť s naším druhom?“ pýta sa básnik, ktorý vie, že „je ľahké mať pocit, že život je sen“ a „rozprávať príbeh od konca, pretože Zem potrebuje sen obnovy“. Ináč: „Poézia by mala byť schopná porozumieť Zemi.“ Preklad Juraja Kuniaka potvrdzuje, že väčšmi ako jazyk originálu treba poznať svoj rodný jazyk a jeho verše vo februárovom čísle Pohľadov podčiarkujú kompetenciu.
■ LITERÁRNA KRITIKA A HISTÓRIA ‒ J. ČOMAJ
Ján Čomaj sa čitateľom Slovenských pohľadov pripomenul dvoma reportážami (aprílové číslo, dvojčíslo júl ‒ august), spomienkou v novembrovom čísle a úvodníkom v májovom čísle. Príspevkami s príznačnými názvami (Nepotrestaná smrť, Zaťatý, Bájni Zvolenčania). Spomienka patrila gymnaziálnym rokom vo Zvolene a generálovi Šnejdárkovi, reportáže boli ukážkami z pripravovanej knihy Zločin po slovensky, úvodník pod názvom Chamtivosť ‒ matka zločinu zamyslením na tú istú tému. Čomaj je však aj pozorný čitateľ, a keď sa mu nazbiera do rubriky Sedem viet o siedmich knihách, rád o nich napíše (marcové a septembrové číslo). Zmyslom rubriky je skratka, heslovitosť, výstižnosť. Kumšt povedať o knihe to podstatné, najdôležitejšie. A Čomaj to vie. Siedmimi stručnými vetami predstaví a zaradí autora, zhodnotí jeho výkon a porozmýšľa o žánri. Nezabudne ani na výtvarníka a grafickú úpravu, prácu vydavateľa a svoje postrehy podčiarkne kľúčovým citátom od autora knihy alebo iného recenzenta, spisovateľského kolegu. Čo interpretácia, to poctivý výkon.
■ ESEJ A PUBLICISTIKA ‒ Ľ. ŠAJDOVÁ
Ľuba Šajdová pripravuje do Slovenských pohľadov seriál rozhovorov so žijúcimi i nežijúcimi významnými ľuďmi, s ktorými spolupracovala ako rozhlasová redaktorka. Ich slovo by sa stratilo v éteri, keby ho autorka nezachytila v písomnej podobe na stránkach nášho časopisu. A tak sú stále medzi nami, pripomínajú sa nám, oslovujú nás. Svojimi myšlienkami, životom, dielom. Šajdovej rozhovory nie sú prepisom záznamu. Pristupuje k nim tvorivo ako k novému tvaru v úsilí sprístupniť čitateľovi to podstatné, čo respondenta charakterizuje. Pritom je na malej ploche obsažná. Vďaka tomu, že je na rozhovory pripravená a zorientovaná v kontexte, že so svojimi respondentmi komunikuje, skôr ako ich osloví v štúdiu. Je vzdelaná a erudovaná, a aj keď sa taktne drží v úzadí, vystupuje sebavedome a partnersky. Jej otázky nekĺžu po povrchu, ale idú do hĺbky, prenikajú do uzavretých svetov a odkrývajú nám ich hodnoty.
■ CENA ZA CELOŽIVOTNÉ DIELO ‒ A. HYKISCH
Ak do vášho časopisu prispieva žijúci klasik, spisovateľ, ktorý pozná váhu slova a potvrdzuje ho svojou celoživotnou tvorbou, viac ako tridsiatkou kníh, viete nielen to, na čom práve pracuje, z čoho požiadať o ukážku, ale aj to, koho osloviť do ankiet týkajúcich sa významných výročí, jubileí, úvodníkov. Hovorím o Antonovi Hykischovi, o tom, že práve Slovenské pohľady uverejnili v ostatných rokoch ukážky z jeho pripravovaných románov Spomeň si na cára, Verte cisárovi a Rozkoše dávnych čias ‒ kľúčové z hľadiska slovenských reálií a dejín. Pohľady uverejnili aj jeho príspevky súvisiace s dvadsaťročným výročím vzniku Slovenskej republiky, nedožitej osemdesiatky Vincenta Šikulu a osemdesiatky Petra Jaroša, ktorú pripravujeme v budúcoročnom januárovom čísle. Hykischove úvodníky v tohoročnom aprílovom, veľkonočnom čísle a decembrovom, vianočnom čísle pokladám za zásadné, lebo aj keď boli napísané na objednávku, ako slovo spisovateľa k najväčším kresťanským sviatkom v roku, autor je v nich hlboko ukotvený v problémoch dneška a súčasného sveta, a čo je podstatné, keď hovorí o tom, čo človeka pechoriaceho za novými objavmi a poznaním presahuje, doteraz nedostupné tajomstvá a záhady jeho existencie, vracia mu nádej. Poukazovaním na silu umenia a lásky v „čoraz zamotanejšom, drsnejšom, agresívnejšom svete“. Autor historických románov, homo scribens a homo politicus, vie, že „nie sme takí bezbranní, ako sa na prvý pohľad zdá“. Pripomína nám, čo všetko museli prekonať naši predkovia a prapredkovia, a jednako prežili. Vôbec, celé Hykischovo monumentálne dielo je príkladom spoločenskej angažovanosti a osobnej statočnosti, tvorby, ktorá v nás vzbudzuje hlbokú úctu a uznanie. O to viac, že tvorcom hodnôt je človek, čo sa vďaka svojmu robustnému talentu a nezlomnej viere významne pričinil o dobré meno Slovenska v zahraničí. Pripomínal svetu, kde je jeho miesto nielen na mape kultúrnej Európy, a dodával mu tak sebavedomie pri jeho emancipácii.
- ●●
Kto si prelistuje ročník SP, zistí, že sa nevenujeme iba súčasnosti, ale nezabúdame ani to, že literatúra je kánon, a vraciame sa aj k autorom, ktorých diela nezostarli a predstavujú trvalé hodnoty. Napríklad verše na začiatku toho-ktorého čísla, retrorozhovory, príspevky k životným jubileám (vrátane monotematických čísel a rubriky Pripomíname si). Už len keby sme zobrali mená ocenených, môžeme si všimnúť veľa styčných plôch.
„Slovensko potrebuje obranu,“ hovorí Alexander Halvoník. Položme si otázku, či o tom istom nehovoria aj Ján Švantner, Ján Čomaj, respondenti Ľuby Šajdovej a Anton Hykisch. Vrátane toho, že vďaka nim Slovensko a jeho štátnosť, Slovenská republika nachádzajú v SP svoje meno, že to nie je iba „táto krajina“, ako sa s tým dennodenne stretávame v médiách. Jemu, Slovensku, má slúžiť literatúra a umenie, nie skupinovým záujmom, apeluje Halvoník. Autor, ktorý spolu so Švantnerom hovorí v roku tridsiateho výročia nežnej revolúcie s odlišnými významovými posunmi aj „o okovách slobody“, Švantnerovom svete, „kde čierne je biele a kráľov šašo spí“. Hykisch smutne konštatuje, že aj keď „sme sa stali slobodnejšími, nestali sme sa lepšími“. Všetci pritom uvažujú v globálnych súvislostiach a myšlienka Roberta Hassa, že „Zem potrebuje sen obnovy“, im nie je vzdialená a cudzia, naopak, bytostne sa ich dotýka.
Rok 2019 svedčí o prítomnosti aktuálnych a závažných tém v SP, a to nielen v národnom, ale aj v nadnárodnom kontexte. A čo je dôležité, sú to témy, ktoré sú výzvami i do ďalších rokov. Majú v mnohom spoločného menovateľa a sú východiskom pre naše úsilie aj v ďalších rokoch. Hodnotenia tohoročných laureátov by mali len potvrdiť, že to nie je málo.
Bystrík ŠIKULA ‒ Foto: Emil SEMANCO