V príkrom protiklade s lukulskými hodmi zbohatlíkov...

thumbnail

Slovenské pohľady odovzdávali výročné ceny za rok 2019. Už tradične na Mikuláša sa aj tento rok odovzdávali výročné ceny Slovenských pohľadov. Slávnostný akt sa uskutočnil za účasti slovenskej literárnej a umeleckej obce v Zičiho paláci v Bratislave. Na úvod slávnostného podujatia vystúpil s príhovorom správca Matice slovenskej Maroš Smolec, ktorý vyzdvihol historickú úlohu Slovenských pohľadov v dejinách písaného slovenského slova ale aj zápasu za svojbytnosť.  „Mohli by sme pokojne povedať, že dlhé desaťročia sa na v Slovenských pohľadoch stretávala kvalitná slovenská literatúra a boj  za kultúrnu identitu a národnú slobodu slovenského ľudu. Garantom tejto symbiózy boli také významné mená v histórii národa ako Jozef Hurban, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Štefan Krčméry, Andrej Mráz ako aj súčasné vedenie redakcie pod záštitou Matice slovenskej, ktorá vydáva SP od roku 1993. Žiaľ – žijeme v dobe, kedy obom spomínaným fenoménom – kvalitnej tvorbe a boju za národnú identitu – nie je na ružiach ustlané. Kniha roka s najvyššou predajnosťou nie sú kvalitné literárne či publicistické diela – ale komerčný brak. Desaťtisíce eur zo zisku majú vydavateľstvá, ktoré chŕlia bulvárne tituly o slovenských celebritách, mafii, politikoch a podobne. Tieto diela plávajú len na hladine slovenských problémov, nedokážu vniknúť do ich hĺbky. Kvalitná literatúra, hlavne pôvodná slovenská tvorba – o poézii ANI NEHOVORIAC – ostáva na pultoch kníhkupectiev. Rovnako druhý rozmer – ochrana slovenskej kultúrnej a národnej identity je dnes spoločenským tabu,“ uviedol Maroš Smolec a pripomenul podiel Matice slovenskej na vydávaní tohto titulu.

Program pokračoval samotným odovzdávaním cien z rúk šéfredaktora periodika Bystríka Šikulu. Tohtoročných laureátov určila redakčná rada, ktorá okrem iných závažných otázok fungovania a koncepcie periodika rozhodla aj o menách ocenených na rok 2019. Redakcia dlhodobo oceňuje v kategóriách poézia, próza, esej a publicistika, literárna kritika a história, preklad a príležitostne, ako to bolo aj tento rok, udelia i cenu za celoživotný prínos a dielo.

■ POÉZIA ‒ J. ŠVANTNER

Ján Švantner bol v roku 2019 v Slovenských pohľadoch prítomný svojím výberom zo slovenskej a svetovej poézie, básní, ktoré nám aj vďaka jeho prekladom z francúzskej poézie už niekoľko rokov pripomínajú stále hodnoty. Autorsky sa našim čitateľom predstavil staršou básňou Jastrab v septembrovom čísle pri príležitosti svojho životného jubilea, v decembrovom ‒ vianočnom ‒ čísle veršami zo svojej ostatnej tvorby. Tridsiatimi troma tankami pod názvom Bezvetrie, toľkými ako časový oblúk medzi Kristovým narodením a umučením, v zovretom a úspornom tvare prináša sled obrazov a myšlienok týkajúcich sa osobných i ľudských drám ‒ života a jeho premien medzi detstvom a starobou, láskou a smrťou. Autor, lyrik uvažujúci o základných veciach človeka, je zničujúco kritický v otázkach pomýlených, ba zvrátených hodnôt, úpadku súčasnej morálky, presný v pomenovaní príčin a následkov, stály svojimi východiskami. Jeho verše sú charakteristické silným sociálnym cítením, hĺbkou prieniku pod povrch vecí a šírkou záberu, spaľujúce svojím zanietením a mrazivé svojou desivokrásnou obraznosťou. Básnikovo„kvílenie zeme“ na pokraji zániku je aj kvílením ľudskej duše a naopak.

■ PRÓZA ‒ A. HALVONÍK

S menom Alexandra Halvoníka sa čitatelia Slovenských pohľadov stretávajú najčastejšie pod jeho prekladmi z francúzskej literatúry a recenziami  pôvodnej slovenskej prózy. V roku 2019 prispel do časopisu úvodníkom Literatúra, spoločnosť, politika v októbrovom čísle a poviedkou Per amore v decembrovom čísle. Ak Halvoník v úvodníku okrem iného hovorí o chorej slovenskej spoločnosti v globálnych súvislostiach a o inflácii umeleckého slova vysoteného z aktuálneho času, poviedka svojou cielenosťou, uchopením témy a prozaickými konotáciami, ktorými sú nenávratné straty v citovom živote ako dôsledku pachtenia sa za bohatstvom a pohodlným životom diktovaného dobou konzumu a ľudskej chamtivosti, obžerstva a plytvania, účinkuje terapeuticky a je kultiváciou slova. Jeho presnosti a plnovýznamovosti, schopnosti vykresliť sugestívny obraz, pomenovať problém a naznačiť východiská. Prihovoriť sa čitateľovi skúsenosťou presahujúcou osobnú skúsenosť. V Halvoníkovej poviedke je gurmánstvo a ochutnávka vína za zavretými dverami, do ktorých vchádza láska, v príkrom protiklade s lukulskými hodmi zbohatlíkov v čase adventu, lebo je súčasťou očarenia zmyslov, farieb, chutí a vôní, ktoré sa spolu s rozpačitou výrečnosťou menia na skrytú zmyselnosť a mlčanlivosť, ticho, v ktorom láska pochopí aj to, čo človek nevypovie. Najmä to. Raky u Halvoníka stále žijú v čistých vodách a ich pomyselný pohyb dozadu je časom návratov, prehodnocovaním. Objatie prináša utíšenie a je viac ako briliantový prsteň vypustený z ruky. Plynúci čas a blížiaci sa odchod, naznačuje Halvoník, sú najprísnejšími a najpresnejšími váhami, čo má v našom živote skutočnú cenu, a šťastný je ten, kto na to príde prv, než bude neskoro. Stačí milovať.

■ PREKLAD ‒ J. KUNIAK

Básnik a prekladateľ Juraj Kuniak sprístupnil v októbrovom čísle Slovenských pohľadov našim čitateľom báseň amerického básnika a literárneho vedca Roberta Hassa Správa o stave planéty, o ktorej hovorí, že by sme ju mohli pokladať za moderný epos. Báseň profesora univerzity v Berkeley, nositeľa viacerých amerických literárnych cien, okrem iných aj prestížnej Pulitzerovej ceny, už svojím prediktabilným názvom naznačuje, že v nej pôjde o prepojenie intímnej sféry so sférou spoločenskou, ľudskou, svetovou. Veľkosť básnika pritom nie je merateľná témou, ale jej osvojením, autentickosťou, s akou sa jej Hass zmocňuje na oblúku ľudskej evolúcie. „Triezvym štýlom“, a jednako výkrikom, lebo je desivé, čo všetko o našej planéte vieme,čomu sa bezmocne prizeráme, čomu sa odovzdane podrobujeme. Nedorátali by sme sa ‒ ako sa každodenne prerátavame.

„Čo treba urobiť s naším druhom?“ pýta sa básnik, ktorý vie, že „je ľahké mať pocit, že život je sen“ a „rozprávať príbeh od konca, pretože Zem potrebuje sen obnovy“. Ináč: „Poézia by mala byť schopná porozumieť Zemi.“ Preklad Juraja Kuniaka potvrdzuje, že väčšmi ako jazyk originálu treba poznať svoj rodný jazyk a jeho verše vo februárovom čísle Pohľadov podčiarkujú kompetenciu.

■ LITERÁRNA KRITIKA A HISTÓRIA ‒ J. ČOMAJ

Ján Čomaj sa čitateľom Slovenských pohľadov pripomenul dvoma reportážami (aprílové číslo, dvojčíslo júl ‒ august), spomienkou v novembrovom čísle a úvodníkom v májovom čísle. Príspevkami s príznačnými názvami (Nepotrestaná smrť, Zaťatý, Bájni Zvolenčania). Spomienka patrila gymnaziálnym rokom vo Zvolene a generálovi Šnejdárkovi, reportáže boli ukážkami z pripravovanej knihy Zločin po slovensky, úvodník pod názvom Chamtivosť ‒ matka zločinu zamyslením na tú istú tému. Čomaj je však aj pozorný čitateľ, a keď sa mu nazbiera do rubriky Sedem viet o siedmich knihách, rád o nich napíše (marcové a septembrové číslo). Zmyslom rubriky je skratka, heslovitosť, výstižnosť. Kumšt povedať o knihe to podstatné, najdôležitejšie. A Čomaj to vie. Siedmimi stručnými vetami predstaví a zaradí autora, zhodnotí jeho výkon a porozmýšľa o žánri. Nezabudne ani na výtvarníka a grafickú úpravu, prácu vydavateľa a svoje postrehy podčiarkne kľúčovým citátom od autora knihy alebo iného recenzenta, spisovateľského kolegu. Čo interpretácia, to poctivý výkon.

■ ESEJ A PUBLICISTIKA ‒ Ľ. ŠAJDOVÁ

Ľuba Šajdová pripravuje do Slovenských pohľadov seriál rozhovorov so žijúcimi i nežijúcimi významnými ľuďmi, s ktorými spolupracovala ako rozhlasová redaktorka. Ich slovo by sa stratilo v éteri, keby ho autorka nezachytila v písomnej podobe na stránkach nášho časopisu. A tak sú stále medzi nami, pripomínajú sa nám, oslovujú nás. Svojimi myšlienkami, životom, dielom. Šajdovej rozhovory nie sú prepisom záznamu. Pristupuje k nim tvorivo ako k novému tvaru v úsilí sprístupniť čitateľovi to podstatné, čo respondenta charakterizuje. Pritom je na malej ploche obsažná. Vďaka tomu, že je na rozhovory pripravená a zorientovaná v kontexte, že so svojimi respondentmi komunikuje, skôr ako ich osloví v štúdiu. Je vzdelaná a erudovaná, a aj keď sa taktne drží v úzadí, vystupuje sebavedome a partnersky. Jej otázky nekĺžu po povrchu, ale idú do hĺbky, prenikajú do uzavretých svetov a odkrývajú nám ich hodnoty. 

■ CENA ZA CELOŽIVOTNÉ DIELO ‒ A. HYKISCH

A. Hykisch (vľavo)

Ak do vášho časopisu prispieva žijúci klasik, spisovateľ, ktorý pozná váhu slova a potvrdzuje ho svojou celoživotnou tvorbou, viac ako tridsiatkou kníh, viete nielen to, na čom práve pracuje, z čoho požiadať o ukážku, ale aj to, koho osloviť do ankiet týkajúcich sa významných výročí, jubileí, úvodníkov. Hovorím o Antonovi Hykischovi, o tom, že práve Slovenské pohľady uverejnili v ostatných rokoch ukážky z jeho pripravovaných románov Spomeň si na cára, Verte cisárovi a Rozkoše dávnych čias ‒ kľúčové z hľadiska slovenských reálií a dejín. Pohľady uverejnili aj jeho príspevky súvisiace s dvadsaťročným výročím vzniku Slovenskej republiky, nedožitej osemdesiatky Vincenta Šikulu a osemdesiatky Petra Jaroša, ktorú pripravujeme v budúcoročnom januárovom čísle. Hykischove úvodníky v tohoročnom aprílovom, veľkonočnom čísle a decembrovom, vianočnom čísle pokladám za zásadné, lebo aj keď boli napísané na objednávku, ako slovo spisovateľa k najväčším kresťanským sviatkom v roku, autor je v nich hlboko ukotvený v problémoch dneška a súčasného sveta, a čo je podstatné, keď hovorí o tom, čo človeka pechoriaceho za novými objavmi a poznaním presahuje, doteraz nedostupné tajomstvá a záhady jeho existencie, vracia mu nádej. Poukazovaním na silu umenia a lásky v „čoraz zamotanejšom, drsnejšom, agresívnejšom svete“. Autor historických románov, homo scribens a homo politicus, vie, že „nie sme takí bezbranní, ako sa na prvý pohľad zdá“. Pripomína nám, čo všetko museli prekonať naši predkovia a prapredkovia, a jednako prežili. Vôbec, celé Hykischovo monumentálne dielo je príkladom spoločenskej angažovanosti a osobnej statočnosti, tvorby, ktorá v nás vzbudzuje hlbokú úctu a uznanie. O to viac, že tvorcom hodnôt je človek, čo sa vďaka svojmu robustnému talentu a nezlomnej viere významne pričinil o dobré meno Slovenska v zahraničí. Pripomínal svetu, kde je jeho miesto nielen na mape kultúrnej Európy, a dodával mu tak sebavedomie pri jeho emancipácii.

  • ●●

Kto si prelistuje ročník SP, zistí, že sa nevenujeme iba súčasnosti, ale nezabúdame ani to, že literatúra je kánon, a vraciame sa aj k autorom, ktorých diela nezostarli a predstavujú trvalé hodnoty. Napríklad verše na začiatku toho-ktorého čísla, retrorozhovory, príspevky k životným jubileám (vrátane monotematických čísel a rubriky Pripomíname si). Už len keby sme zobrali mená ocenených, môžeme si všimnúť veľa styčných plôch.

„Slovensko potrebuje obranu,“ hovorí Alexander Halvoník. Položme si otázku, či o tom istom nehovoria aj Ján Švantner, Ján Čomaj, respondenti Ľuby Šajdovej a Anton Hykisch. Vrátane toho, že vďaka nim Slovensko a jeho štátnosť, Slovenská republika nachádzajú v SP svoje meno, že to nie je iba „táto krajina“, ako sa s tým dennodenne stretávame v médiách. Jemu, Slovensku, má slúžiť literatúra a umenie, nie skupinovým záujmom, apeluje Halvoník. Autor, ktorý spolu so Švantnerom hovorí v roku tridsiateho výročia nežnej revolúcie s odlišnými významovými posunmi aj „o okovách slobody“, Švantnerovom svete, „kde čierne je biele a kráľov šašo spí“. Hykisch smutne konštatuje, že aj keď „sme sa stali slobodnejšími, nestali sme sa lepšími“. Všetci pritom uvažujú v globálnych súvislostiach a myšlienka Roberta Hassa, že „Zem potrebuje sen obnovy“, im nie je vzdialená a cudzia, naopak, bytostne sa ich dotýka.

Rok 2019 svedčí o prítomnosti aktuálnych a závažných tém v SP, a to nielen v národnom, ale aj v nadnárodnom kontexte. A čo je dôležité, sú to témy, ktoré sú výzvami i do ďalších rokov. Majú v mnohom spoločného menovateľa a sú východiskom pre naše úsilie aj v ďalších rokoch. Hodnotenia tohoročných laureátov by mali len potvrdiť, že to nie je málo.

Bystrík ŠIKULA ‒ Foto: Emil SEMANCO



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.