Na slovenskom juhu je už ťažké rozlíšiť štátny a menšinový jazyk. Na pešej zóne v Štúrove k jubileu oslobodenia mesta odhalili novú pamätnú tabuľu. Na vyhotovenie tabule na základe žiadosti miestnej Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov finančne prispelo mesto. Pôvodná tabuľa zo sedemdesiatych rokov k 25. výročiu oslobodenia mesta bola jedinou tabuľou v centre mesta len so slovenským textom. Nová tabuľa k 70. výročiu už má dvojjazyčný text – v slovenskom jazyku a v menšinovom maďarskom jazyku. Dvojjazyčné je aj pomenovanie SZPB... Osadenie dvojjazyčnej tabule v Štúrove je typickým príkladom kombinácie neopodstatnenej benevolencie na jednej strane a útočnej menšinovej jazykovej politiky na strane druhej. Zákon o menšinových jazykoch hovorí, že nápisy na pamätných tabuliach sa môžu uvádzať popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Ale texty v menšinových jazykoch popri textoch v štátnom jazyku nie sú povinné.
■ JAZYKOVÁ ANARCHIA
V jazykovom zákone sa tiež uvádza, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenskej republiky. Lenže v mnohých obciach na slovenskom juhu akoby to neplatilo. Už takmer nie je možné rozlíšiť, ktorý jazyk je štátny, v textoch sa väčšinou neurčuje poradie jazykových mutácií, text v štátnom jazyku nie je väčší a zreteľnejší, ani iným spôsobom odlíšený od menšinového jazyka, o grafickej úprave ani nehovoriac.
Písomné dokumenty, pútače, plagáty a reklamné letáky sú učebnicovým príkladom jazykovej anarchie, a tiež grafickou a výtvarnou zlátaninou. Súčasná jazyková politika menšinových strán jasne vypovedá o ignorovaní slovenského jazyka ako štátneho jazyka. K tomuto postoju úspešne vychováva aj obyvateľstvo. V samosprávach, ktoré podliehajú výraznému vplyvu etnických menšinových strán, je len formalitou schvaľovanie a osadzovanie dvojjazyčných tabúľ a pamätníkov.
■ NEPAPIEROVÁ AGRESIVITA
V dokumente strany SMK Inštitucionálne podmienky zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku a hospodárskeho rozvoja južného Slovenska sa v stati o používaní jazyka píše: „K trvalému posilneniu používania maďarského jazyka je nutné zvýšiť jeho spoločenskú prestíž na Slovensku a tento cieľ možno dosiahnuť len radikálnym posilnením právneho postavenia maďarského jazyka. Prakticky to znamená, že maďarský jazyk by sa mal stať regionálnym úradným jazykom, t. j. v regiónoch obývaných príslušníkmi maďarskej komunity by mal rovnaké postavenie ako slovenský jazyk. Právne postavenie slovenského i maďarského jazyka v južných regiónoch obývaných aj Maďarmi je nutné riešiť na báze rovnocennosti, paralelnosti a komplexnej funkčnosti (dva regionálne úradné jazyky).“
Dokument Mostu Vízia 2016, časť Jazykové práva, hovorí: „Najdôležitejším dlhodobým cieľom je uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území južného Slovenska... Naším dlhodobým cieľom je zmena ducha doterajších právnych predpisov: od princípu ‚čo nie je zakázané, to sa môže‘ k princípu ‚môže sa aj to, čo nie je povinné‘.“
■ VIDITEĽNÉ TENDENCIE
Na slovenskom juhu následkom tejto agresívnej menšinovej jazykovej politiky a absenciou dostatočnej ochrany štátneho jazyka panuje medzi Slovákmi strach z konfliktov v rodinách, medzi príbuznými, priateľmi, obava zo spoločenskej izolácie, ale aj z negatívnych dôsledkov v oblasti poskytovania rôznych služieb vo svojom bydlisku a vo vzájomnej komunikácii s obyvateľstvom. Väčšina bežných obyvateľov chce žiť nekonfliktne a na to hľadá najjednoduchšiu a najbezpečnejšiu cestu. Preto sa radšej prispôsobí aj neprajným podmienkam.
Paradoxom na inštalácii dvojjazyčnej pamätnej tabule v Štúrove je, že sa tak stalo práve v Roku Ľudovíta Štúra a v meste pomenovanom podľa tohto kodifikátora slovenského jazyka.
Text a foto: Margaréta VYŠNÁ
Žiadne Komentáre