Verejnoprávnosť treba po službičkovaní zbaviť pút politiky
Počúvajú súkromné komerčné rádiá, pozerajú komerčné televízie alebo si jednoducho všetko sťahujú „z netu“ do slúchadiel cez mobil. RTVS pre nich neexistovala, až kým sa nestala – podľa nich – subjektom „politického boja“. Odvtedy vykrikujú, že si ju nedajú a všetkým nám odkazujú, že „ruky preč“. Aké milé, chrániť takto slovenskú inštitúciu! Až na to, že aké úplne bezcharakterné...
Nikto z nich ani len netuší, ako chrapúnsky národu z čisto politických dôvodov ukradla Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas pod Krajcerovou taktovkou strana SaS. A ako sa rozhodla ich spojením politicky ustrážiť jedného síce odborne nekompetentného, no vybrane submisívneho a úslužného riaditeľa. Je to napokon jednoduchšie, ako sa trápiť hneď s dvoma. Nikto z nich ani len netuší, a ak aj tuší, tak čuší, že v dnes už nefunkčnej výškovej budove STV bol na jej hornom poschodí zriadený z politických dôvodov internačný tábor. V januári uplynulo dvadsaťdva rokov od vytvorenia „Strediska na vyrovnanie pracovnoprávnych vzťahov“ v Slovenskej televízii. To bolo v roku 1999 zriadené novým vedením verejnoprávneho média po nástupe Dzurindovej vlády na 28. poschodí výškovej budovy STV v bratislavskej Mlynskej doline s cieľom izolovať redaktorov spravodajstva a ďalších zamestnancov STV názorovo nepohodlných novej politickej moci.
■ TELEROZHLAS IM NEPATRÍ
Zrejme sú presvedčení tak ako Dzurindova vláda, ako aj vláda Ivety Radičovej, že verejnoprávne médium bude úplne automaticky „ich“. Dnes reprezentovaných Progresívnym Slovenskom, Saskou (nestačilo Zemkovej?) a s tichou podporou KDH. A davom pouličných krikľúňov, ktorí protestujú v zásade proti všetkému neprogresívnemu. Lenže nemôže byť „ich“ a – dúfajme, že ani nebude. Verejnoprávne médiá na Slovensku patria všetkým. Ideologicky majú byť bezfarebné a odborne rýdzo profesionálne. Ak to tak nie je, treba konať rázne a rýchlo. Lebo tak to káže nateraz nikým nezrušený zákon.
■ NASTAVTE SI ZRKADLO
To, že progresívni šimečkovci si idú „svoje“ (pardon, cudzie, no nie naše), by ani tak neprekvapovalo. Pozoruhodnejšia je však strata historickej pamäti a vlastných tvárí politických kozákov, ktorí sú v parlamentnej politike ( a nielen) ešte od čias Dzurindu a Radičovej. Tí sa s nejakou výmenou vedenia STV a SRO nikdy nebabrali, nikdy ich nezaujímala objektivita, vyváženosť, iba ak obsadenie všetkých dôležitých postov v naoko verejnoprávnom médiu tým najservilnejším, čo bolo na mediálnom trhu práve k dispozícii. A, samozrejme, ideologicky najľahšie zotročiteľným. Poplatným moci, nielen tej na Slovensku.
■ UNIKLO ICH POZORNOSTI
A to dosť intenzívne, že momentálne sa ministerstvo kultúry usiluje v tej či onej podobe navrátiť mediálnu verejnoprávnu inštitúciu k funkčnosti v rámci zákonných mantinelov. Jedným z tých najhlavnejších v duálnom systéme je vysielanie zbavené nielen nádychu, ale priamej politickej ideologickej propagandy a „práva“ na jedinú pravdu. Uznajme, ide o gigantickú úlohu, porovnateľnú akurát tak s čistením chlieva či chlievov bájneho kráľa Augiáša. Mediálna verejnoprávna inštitúcia nesmie a nemôže slúžiť tak záujmom iniciátorov zástupných vojen vo svete ako ani jednotlivým politickým stranám na Slovensku. RTVS, nech už sa po novom bude volať akokoľvek, má byť kultúrna informačná inštitúcia pre štátotvorný národ a pre príslušníkov národností v ňom žijúcich. Má vzdelávať, má informovať, má povznášať národnú kultúru a rovnako aj národnostné kultúry, zvyky a tradície, má vytvárať priestor na domácu umeleckú tvorbu – vlastnú, nie tú nakupovanú v externom prostredí.
■ NÁMESTIA NEPOMÔŽU
„Kultúra a jej osobnosti sú na Slovensku oveľa pestrejšie ako len tie, ktoré bolo vidieť v televízii pri odovzdávaní filmových cien Slnko v sieti. Tento typ politiky v rukách umelcov ľudia odmietajú. Naposledy prehrali voľby Ivanovi Korčokovi.“ Napísal v jednom z komentárov kedysi rebel z kedysi Machajovho Rádia Twist, dnes striedmo vidiaci a svet hodnotiaci kňaz Karol Lovaš. Šimečka s burcovaním k totálnej rebélii hrá vabank. Dostal k. o. v parlamentných voľbách, s tým istým odišiel z prezidentských volieb, jeho vzdor sa preto logicky stupňuje. Má tu isté úlohy, ktoré má plniť, na to je tu takpovediac „predplatený“. Lenže ich neplní a vo svete politických účtovníkov je to smrteľne nebezpečná hra. Na druhej strane – niet čo závidieť zákonodarcom i samotnému ministerstvu kultúry. Hydra s doterajším názvom RTVS je taká zažratá, že čo i len pohnúť so zavedeným systémom v nej bude náročné. A to nehovoríme vôbec o jeho nahradení iným, vyváženejším a z pohľadu zákona vyhovujúcejším stavom v Pyramíde i v Mlynskej doline. Na druhej strane, treba to spraviť, aspoň sa o to pokúsiť hneď. Teraz. Čas totiž letí rýchlo a je málo predstaviteľné, že pred voľbami, keď sú už koaličné dohody iba nostalgickou spomienkou, by sa zmeny vo verejnoprávnom médiu dali ešte vykonať.
■ NIE JE TO IBA NA SNS
Rozhodne nie. Za novú verejnoprávnu inštitúciu musia spolu v koalícii potiahnuť všetci. Iba tak sa dá zmenám taká potrebná legitimita, iba tak vojdú do histórie média inak ako Dzurindove či Radičovej „menovačky servilných“.
„Nikto dnes nepochybuje o tom, že verejnoprávna Slovenská televízia a verejnoprávny Slovenský rozhlas sú po vedení liberála Ľuboša Machaja (nominanta OĽaNO) v totálnom rozklade a tieto inštitúcie musia prejsť ozdravným režimom, ktorého výsledkom bude ich odpolitizovanie od liberálneho a progresívneho extrémizmu,“ napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová. „Toto sa musí skončiť, a ako sme pred voľbami sľúbili, tak sa to aj skončí bez ohľadu na štekanie zo zahraničia platenej opozície! Slovenská televízia a Slovenský rozhlas patria slovenskému národu, nie menšine zo zahraničia financovaných liberálnych extrémistov, a ako sme spravili poriadok s Globsecom, tak spravíme poriadok aj vo verejnoprávnej televízii a rozhlase!“ Dodáva ešte autorka citovaného statusu a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.
Štefan ZLATOŠ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠÁNEK