V znamení 180. výročia výletu štúrovcov na Devín

thumbnail

Národná matičná slávnosť v podhradí aj na hrade. V sobotu 23. apríla sa v bratislavskej obci Devín stretli matičiari z celého Slovenska. Prišli na tradičné podujatie, ktoré Matica slovenská organizuje pod staroslávnym hradom každý rok na jar. Národná slávnosť na Devíne sa predpoludním začala slávnostnou omšou a pokračovala bohatým kultúrnym programom. Jeho súčasťou bol aj Folklórny festival Matice slovenskej. Vyvrcholením programu bola dramatizácia výstupu štúrovcov na Devín. Od deviatej ráno sa minulú sobotu začali priestory pod hradom Devín zapĺňať dopravnými prostriedkami z celého Slovenska. Desiatky autobusov priviezli na národnú matičnú slávnosť vyše tisíc oficiálne prihlásených účastníkov zo všetkých kútov našej republiky, ale aj hostí zo zahraničia. Ďalšia tisícka ľudí prišla z Bratislavy a okolia. Nálada bola už pred oficiálnym začiatkom podujatia slávnostná a atmosféru nekazili ani obavy z možného dažďa. Napokon sa nebo priadlo k organizátorom a po sporadických kvapkách drobných prehánok sa začalo občas usmievať aj slnko skryté za mrakmi. Matica slovenská sa tento rok pri organizácii slávnosti inšpirovala jubilejným 180. výročím výstupu štúrovcov pod vedením Ľudovíta Štúra na náš národný symbol, staroslávny hrad Devín. Podujatie sa oficiálne začalo pri sútoku Dunaja a Moravy, kde zaviala štátna vlajka a vedľa nej aj matičná. Slávnostnú atmosféru zdôrazňovala aj prítomnosť jednotky čestnej hradnej stráže v dobových uniformách hurbanovských dobrovoľníkov z revolúcie 1848. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč v krátkom príhovore pripomenul, že miesto, ktoré bolo niekoľko desaťročí súčasťou železnej opony, symbolizuje našu súčasnú slobodu, čo dokazuje aj pamätník, ku ktorému vedenie Matice položilo veniec na znak úcty ku všetkým, ktorí si slobodu a samostatnosť Slovenska nemohli užiť.

Potom v areáli devínskeho hradu po dlhých a dôkladných prípravách celonárodnej slávnosti na pamätnom a historicky jedinečnom mieste Slovenska sa začal napĺňať  program národnej slávnosti. Na pódiu pod otvoreným nebom sa konala rímskokatolícka omša, ktorú celebroval arcibiskup a metropolita slovenský Mons. Stanislav Zvolenský. Koncelebranti omše boli biskup Mons. František Rábek, Mons. Anton Tyrol a opát Martin Štrbák. Počas omše zazneli viaceré skladby v podaní spevákov z Katedrálneho zboru Dómu sv. Martina v Bratislave.

Popoludní sa začal prvý ročník Folklórneho festivalu Matice slovenskej, zameraného na propagáciu tradičného slovenského folklóru a ľudového umenia. V rámci festivalu vystúpili zástupcovia všetkých našich významných folklórnych regiónov, okrem iných súbory a skupiny Podpoľanec, Šumiačan,  Pohronci, Kelčovan,  Osturňa, Raslavičan, Nemnice, Skaličan, ľudové hudby Dana Damera, Stana Baláža, Ťažká muzika a Trio z Chotára z Terchovej, detský folklórny súbor Matičiarik z Nových Zámkov a viacerí sólisti. Napokon ešte pred ľudovou veselicou divadelní ochotníci Matice slovenskej z Liptovského Mikuláša uviedli dramatickú spomienku na to, ako si mladí vlastenci okolo Ľ. Štúra v roku 1836 osvojili na Devíne slovanské mená a sľúbili vernosť slovenskému národu. Kultúrnu  atmosféru podujatia zdôraznila aj prezentácia  ľudových remeselníkov, medzi ktorými nechýbali umeleckí kováči a výrobcovia fujár.

Podľa podpredsedu MS a hlavného organizátora slávnosti Jozefa Šimonoviča: „Matica slovenská očakávala návštevnosť niekoľko tisíc Slovákov, čo sa aj naplnilo. Podujatie sme organizovali ako celonárodné stretnutie a pripomenutie si odkazu našich slávnych predkov. V rámci programu nevystúpil žiaden politik, tí predstavitelia politického života, ktorí sa zúčastnili, chápali, že akcia bola apolitická a kultúrna. Bola to slávnosť pre širokú verejnosť a nielen tú matičnú.“

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ, Foto: autor

Národná slávnosť na Devíne 2016 dopadla vynikajúco. Nesklamalo ani počasie. Svätá omša celebrovaná arcibiskupom S. Zvolenským a Prvý folklórny festival tradičného folklóru Matice slovenskej prilákalo na Devín vyše tisíc návštevníkov. Objektívne spravodajstvo pripravila z podujatia RTVS i TA3 za čo im ďakujeme. Pozrite si spravodajskú reportáž v Hlavných správach TA3 dňa 23.4.216.

TA 3 o Matici slovenskej

Matica slovenská ďakuje aj verejnoprávnej RTVS za odvysielaný objektívny a pravdivý spravodajský spot o Národnej slávnosti na Devíne v sobotu 23.4.2016 vo svoje hlavnej spravodajskej relácii. Nebývalo to zvykom. "Osobne som rokoval s ústredným riaditeľom RTVS V. Mikom o spolupráci RTVS a Matice. Našli sme spoločné východiská do budúcnosti. Aj tento prvý spot ako prvá lastovička je toho dôkazom," povedal pre SNN správca Matice slovenskej Maroš Smolec. Pozrite si spravodajstvo RTVS. Reportáž o Devíne začína na 34.00 minúte.
 

FOTOREPORTÁŽ  Slovenských národných novín

DEVÍN 2016_2

DEVÍN 2016_4
DEVÍN 2016_6

DEVÍN 2016_3

DEVÍN 2016_8

DEVÍN 2016_5

 

REPORTÁŽ na danú tému:

Tradičná aprílová matičná slávnosť pod hradom i na hrade

V znamení 180. výročia výletu štúrovcov na Devín

 

V sobotu 23. apríla sa v bratislavskej obci Devín stretnú matičiari z celého Slovenska. Prídu na tradičné podujatie, ktoré Matica slovenská organizuje pod staroslávnym hradom každý rok na jar. Národná slávnosť na Devíne sa predpoludním začne slávnostnou svätou omšou a pokračovať bude Folklórnym festivalom Matice slovenskej. Súčasťou programu je aj dramatizácia výstupu štúrovcov na Devín, v kultúrnom programe vystúpia s recitáciami naši významní herci Božidara Turzonovová, Ida Rapaičová a Dušan Jamrich. Podujatie sa bude konať pod záštitou ministra kultúry SR Mareka Maďariča. Program sa bude odvíjať na hrade aj pod ním, ale tento rok bude obohatením pre všetkých zúčastnených aj možnosť vstúpiť na paluby dvoch Plávajúcich galérií pod vlajkou Matice slovenskej, ktoré sa po hladine našej veľrieky dočasne presunuli z centra Bratislavy do Devína na Slovanské nábrežie. Je to promenáda, ktorá vedie spod hradného brala od sútoku riek Morava a Dunaj po prúde do mesta. Záujemcov rád privíta lodník s prezývkou Maxo, vstup na lode aj do galérií je v ten deň bezplatný. Nielen deti zrejme privítajú možnosť postaviť sa za tradičné kormidlo na kapitánskom mostíku a aspoň na chvíľu „veliť“ veľkej lodi.

■ VÝLET ŠTÚROVCOV

Matičná slávnosť sa koná v sobotu a tohtoročná nedeľa 24. apríla je dňom, počas ktorého uplynie už stoosemdesiat rokov od pamätného výletu skupiny štúrovcov na starobylý Devín. Bola to udalosť, ktorú možno považovať za neoficiálne prijatie „programového vyhlásenia“, ktorým sa potom národovci okolo Ľudovíta Štúra aj riadili. Oficiálne mocenské kruhy v Bratislave v tom čase slovenským ani slovanským myšlienkam naklonené neboli. Najmä maďarské a maďarónske spolky striehli na akékoľvek národné pohyby slovenskej mládeže naklonenej myšlienkam Štúra a jeho spoločníkov. Takmer celý spoločenský život štúrovcov, zameraný na upevňovanie svojich postojov, bol v podstate skrytý a poloilegálny. Týkalo sa to aj akcie, ktorú vymyslel Štúr a ktorá mala a musela očiam neprajníkov ostať utajená.

Takto si na okolnosti organizácie i samotného výletu spomínal Jozef Miloslav Hurban: „Oči všetkých obrátené boli na Štúra a na jeho Spoločnosť, preto i zavčasu priučil sa byť veľmi opatrným, až úzkostlivo skrýval sa i s tými najobjektívnejšími myšlienkami, len aby nezavdal príčinu k upodozrievaniam a hateniam jeho činnosti pedagogickej.

Výlety do hôr, na Kozí vrch, na Batzenhäusle, k Červenému krížu, ačkoľvek i tie delili sa na všeobecné a na sympoziá, boli predsa už tak zovšeobecnelé a známe, že ani Štúr nemal za potrebné zachovávať dáku mimoriadnu opatrnosť, považoval ich ako obyčajné spevokoly.

Ale Štúrov ustavične tvoriaci duch prišiel tu zrazu na nový spôsob ‚výletov na hroby dávnej slávy‘: tam sa zohreje duch náš k novým činom. História pre národ živý je tým čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých. Tak hútal a dumal Štúr v najužšom kruhu svojich priateľov. Zápalčivý Zoch, prísne všetko rozsudzujúci Grossmann a Frndák, hudobne a básnicky naladený Rafanides, veliký priateľ výletov a Štúrov alter ego Čendekovič zhodli sa so Štúrom na výlete na Devín.

Výlet na Devín a Štúrova úzkostlivá opatrnosť zdali sa priečiť sa jedno druhému; ale boli tu junáci, ktorí chceli na bubon vec uderiť a vyzvať celú Spoločnosť slovenskú na Devín. Konečne sklonili sa všetci pred náradou Štúrovou, že to má byť sympozion z najvyberanejších a najhodnovernejších oduševnencov za národ. Nátlak zaiste bol veľký, pod ktorým mládež trpela, a pri toľkom množstve mládeže mohla by sa snadno prihodiť dáka výtržnosť. Veď ak sa výlet tento dobre vydarí, budúcne budeme môcť zriadiť výlet všeobecnejší. Tak starali sa Štúr a užší krúžok jeho priateľov.

devínUžší kruh mal byť vybraný a prísne uzavrený. Na také sympozion tešili sa zakaždým mladší i starší; a čo teprv dostať sa mala dušiam za pochúťka ideálna na Devíne, rumoch to zapadlej slávy dakedajšej národa slovenského! V takých užších kruhoch sa Štúr rozhovoril a vylial celú dušu svoju s jej žiaľmi a radosťami, čo mu opatrnosť nedovoľovala vo väčšej spoločnosti činiť. Po každom jeho sympoziu nové vrenie duchov nastalo v mládeži, hneď za tú, hneď za inú novú ideu.“  (Hurban, J. M.: Ľudovít Štúr. Rozpomienky. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959)

■ SLOVANSKÉ MENÁ

V nedeľu 24. apríla 1836 na sviatok svätého Juraja sa napokon pozvaní účastníci zišli v záhrade hostinca pod hradom. Prišli: Jaroslav Bórik, Janko Bysterský, Timotej Cochius, Pavol Čendekovič, Benjamín Červenák, Drahotín Frndák, Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Košacký, Daniel Krnúch, Ján Maróthy, Ján Mayer, Ladislav Paulíny, Drahotín Rafanides, August Horislav Škultéty, Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský.

Všetci boli v tom čase veľmi mladí, veď sám Štúr mal iba dvadsať rokov. Cestu na Devín neabsolvovali účastníci výletu spoločne, ale iba v malých skupinkách. Nálada bola slávnostná, čo vyzdvihol aj Štúr týmito slovami: „Slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám osamelého Devína a zdalo sa nám, že vychádza nový deň Slovenska.“

Spoločne vystúpili na zrúcaniny hradu a s odkrytými hlavami zaspievali zborovo na nápev piesne Nitra, milá Nitra text Štúrovej básne: „Děvín, milý Děvín, hrade osiralý, pověz, že nám, kedy tvoje hradby stály? Moje hradby stály v časech Rastislava, on byl vašich otců, on mých hradeb sláva. Sláva, moje sláva, kdeže mi spočívaš? Ah, darmo, větříčku, prachy jen rozsívaš!“

Následne Štúr predniesol svoj prejav venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy, časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra. Vyzdvihol historické deje Veľkej Moravy. Po ďalších spevoch a recitáciách navrhol, aby si každý účastník zvolil svoje životné krédo a pridal k svojmu krstnému menu ďalšie meno, výlučne slovanské. Sám prijal meno Velislav. Jeho príklad súhlasne nasledovali aj ďalší účastníci. Mnohí z nich potom svoje pridané slovanské meno otvorene používali po celý život. Napríklad Jozef Hurban si vybral meno Miloslav, Jonáš Záborský Bojislav, Timotej Cochius si zmenil meno na Ctibor Zoch. Zároveň všetci skladali prísahu vernosti národu. Potom sa začala beseda, pri ktorej okrem iného odzneli aj tieto Štúrove slová: „My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebúdzať sa k sebavedomiu, i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k veľkému národu slovanskému. Nože sa teraz spoločne postarajme o to, aby nám nikdy nemohlo vyjsť z pamäti to, k čomu dnes sme sa povzbudzovali tu na rumoch zapadlej slávy otcov našich, čo sme si vzájomne sľubovali, za čo sme sa zaväzovali horliť, pracovať, bojovať, žiť i umrieť.“

Na záver všetci účastníci zaspievali hymnickú pieseň Hej, Slováci!. Výlet zakončili posedením v hostinci pod hradom, tam, kde dnes stojí honosný hotel. Traduje sa, že nemali pri sebe dosť peňazí na zaplatenie nemalej útraty. Museli to vyriešiť tak, že dvaja dobrovoľníci zo skupiny sa vybrali do Bratislavy po peniaze, ktoré mal Štúr odložené na horšie časy. Kým sa dvaja unavení poslovia vrátili, ostatní sedeli ďalej v krčme. Všetko však napokon dopadlo dobre a úspech akcie podnietil štúrovcov k zorganizovaniu ďalších podobných výletov na rôzne miesta v okolí Bratislavy. No Devín po tom pamätnom výlete v očiach všetkých zúčastnených už navždy zostal symbolom dávnej slovanskej slávy.

■ OPRAVA HRADU

Tohtoročná sezóna na hrade Devín sa začala prvého apríla jeho otvorením pre verejnosť. Návštevníci uvidia čiastočne zrekonštruované vonkajšie priestory a hradby, ale horná časť hradu zvaná Citadela je verejnosti zatiaľ neprístupná, lebo na nej rovnako ako na hradnom brale ďalej prebiehajú rekonštrukčné práce. V roku 2010 sa musela zastaviť rekonštrukcia horného hradu pre nedostatok peňazí. Nikto vtedy nevedel, či a kedy sa podarí Citadelu sprístupniť pre verejnosť. Mestu Bratislava sa hrozivú situáciu podarilo vyriešiť. Vďaka nórskym fondom, príspevku zo štátneho rozpočtu, ale aj príspevku mesta rekonštrukcia horného hradu môže pokračovať. V tomto období sa práce zameriavajú na pamiatkovú obnovu hradobných konštrukcií. Po ich skončení sa v druhej polovici tohto roka začne s obnovou expozícií. Sprístupnenie horného hradu pre verejnosť je naplánované na jar budúceho roka, keď by mali byť ukončené všetky práce. To znamená, že možno pri budúcoročnej matičnej slávnosti už budú pre zúčastnených otvorené všetky hradné priestory určené pre verejnosť. Sľubuje to aj jeden z kompetentných.

„Od druhej polovice tohto roka začneme s obnovou expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala. Vzhľadom na charakter prác a súvisiacu prípravu expozície sa budú môcť návštevníci Národnej kultúrnej pamiatky hrad Devín dostať aj na horný hrad a navštíviť muzeálnu expozíciu v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala v apríli budúceho roka,“ povedal Peter Hyross, riaditeľ Múzea mesta Bratislavy, ktoré sa tiež podieľa na realizácii obnovenia expozícií.

Projekt s názvom Národná kultúrna pamiatka hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti sa realizuje v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení financovanom z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska, pričom osemdesiatpäť percent nákladov je hradených prostredníctvom grantu EHP a Nórska, z toho pätnásť percent nákladov hradí náš štátny rozpočet a zvyšných pätnásť percent nákladov spolufinancuje Hlavné mesto SR Bratislava. Celková hodnota projektu je takmer štyristotisíc eur.

Nuž, hoci v súčasnosti rozľahlý areál hradu Devín nie je pre verejnosť otvorený celý, všetkým, ktorí v sobotu 23. apríla prídu na matičnú Národnú slávnosť, môže návštevu Citadely vynahradiť bohatý kultúrny program. Odmenou pre zúčastnených bude pozitívna energia, ktorá na takýchto akciách a v takom prostredí, ktoré má svoj genius loci, prirodzene musí prúdiť ako živá voda prameniaca spod koreňov spolupatričnosti.

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.