Svedectvo o budovaní štátu
Slovenské dejiny musia mať svoju pamäť – to je hlavné posolstvo osobného svedectva známeho právnika a vedca, ako aj zanieteného publicistu prof. Juraja Chovanca, rodáka z Poltára (pôvodne Hrnčiarske Zalužany 7. 2. 1935). Obsah knihy Budovanie štátu – Slovenskej republiky, vydanej pod týmto názvom k 20. výročiu Slovenskej republiky, nám ukazuje, ako sa kládli základné kamene dnes nespochybňovaného slovenského štátu v čase vrcholnej nedôvery zahraničia a časti štátu a verejnosti, keď to vyžadovalo obrovskú intelektuálnu a politickú energiu. A odvahu.
Publikácia textov z uplynulých dvoch desaťročí plní funkciu spätného zrkadla, ktoré je nevyhnutné pri jazde dopredu. Pamätám si osobne na rozporuplnú atmosféru, ktorú sprevádzalo vo verejnosti aj na Slovensku podujatie 61 krokov k slovenskej identite. Hnutie vyvrcholilo iniciatívou Za zvrchované Slovensko a Návrhom deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky. Iniciatíva za zvrchovanosť – a toho dôkazom je práve dielo, o ktorom informujeme –, nebola činom separatistov, nacionalistov, protieurópanov, nepoučených ľudákov, ale skupiny vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí vo vtedajšom chaose, nátlaku, virvare a nepochopení, strachu z rizika v slovenskej verejnosti a pri väčšinovom odmietaní v českej verejnosti, nehovoriac o spochybňovaní prakticky en bloc zahraničia, zahraničných médií a diplomacie, najmä vplyvných štátov EÚ a aliancie NATO, vedeli formulovať to, o čo sa dodnes opierame.
NA VLASTNÝCH NOHÁCH
Formulovali právne princípy demokratického štátu, teda princípy vzniku demokratického štátu ako účinného a fungujúceho nástroja nielen národného rozvoja, ale aj nástroja na zapojenie sa do Európy – do integračného procesu. Ako sa to doslova formuluje: „Anonymita Slovenska v Európe a vo svete je až zarážajúca, niet zrejme v Európe druhého národa, o ktorom by tak málo vedeli čo i len jeho vlastní susedia. A o kom nevedia, toho neberú na vedomie, s tým nespolupracujú. ... Európu a svet sme dosiať nezaujímali, lebo všade nás niekto zastupoval, do Európy a do sveta sme nevstupovali na vlastných nohách, ústavný zákon o čs. federácii z roku 1968 nebol naplnený.“
Treba si znovu a znovu prečítať tieto riadky a mená signatárov, a najmä tých, čo text formulovali, aby bolo zrejmé o čo vtedy, v tom prudkom politickom boji išlo. Išlo o to, aby sme do Európy vstupovali na vlastných nohách, aby sme boli partnerom a aby sme spolupracovali.
SLOVENSKÁ SCHOPNOSŤ
Keď súčasní špičkoví slovenskí politici, vrcholní ústavní činitelia hovoria, že „Slovensko dnes sedí za tým európskym stolom, za ktorým sa rozhoduje o najzávažnejších veciach, kým niektoré iné členské štáty Únie či Vyšehradskej štvorky musia opustiť rokovanie“, tak základ toho je v tu uvedených formuláciách z roku 1992. Pravda, pripomeňme si, že vtedy nielen autori textu Zvrchované Slovensko chceli spolupracovať, teda sedieť za jedným európskym stolom, ale tam aj prehovoriť, nesedieť mlčky. Schopnosť kvalifikovane, vzhľadom na právo, právnu tradíciu a právnu istotu doma i v medzinárodnom meradle sa ozvať, to je to, čo sa formulovalo v Bratislave. A o čom vydáva svedectvo prof. Jaroslav Chovanec. Bez adorácie autora možno len upozorniť na texty, v ktorých to čitateľ sám poľahky nájde a môže si to konfrontovať.
ZAKLADANIE ŠTÁTU
Výsostne právny prístup bol pri zakladaní štátu alfou a omegou. Nielen nespochybniteľná formulácia národných, demokratických cieľov, národnej identity, ako aj identity individuálnej, ale aj formulovanie mravných, politických a ekonomických súvislostí – v tom bola sila textu 61 krokov k slovenskej identite. Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o dlhú, síce evolučnú, ale udalosťami zrýchlenú cestu, a nie jednorazový zlom. Je to text, ktorý je dodnes aktuálny – nie je to formulácia, ako sa zmocniť vlády, ako mať moc v štáte, ale ako právny, demokratický štát vytvoriť a dať mu cieľ, zmysel jestvovania. A ten je jasne formulovaný v európskej spolupráci.
Z textu jasne vyplýva dôraz na silu práva, a nie na právo silných. Preto sa napokon zvrchovanosť presadila a preto pre tento text, pre tento právny akt legitímneho slovenského parlamentu podal demisiu vrcholný predstaviteľ česko-slovenského štátu a vrchný veliteľ jeho ozbrojených síl. Slová, ktoré sú dnes samozrejmosťou masy publicistov, bežného publicistického slovníka, boli vtedy revolučným manifestom, právne podloženým textom, ktorý vlastne mierovou, pokojnou cestou zmenil pomery v štáte a spoluvytváral základy nového demokratického štátu v Európe.
POUČENIA DNEŠKU
Kto sa obzrie dnes na európsky vývoj, vrátane toho, na ktorý mala vplyv Únia či Aliancia, vidí, aký veľký akt to bol, ako mnohé štáty, národy nie sú schopné dosiahnuť to, čo sa stalo v česko-slovenskej federácii. Treba kriticky posúdiť otázku o tom, že keby naša skúsenosť bola súčasťou dnešnej európskej praxe, či by došlo k takému krvavému vývoju v Ukrajine, akého sme svedkami. Treba sa vecne, kriticky, dôstojne, na úrovni autorov textov, o ktorých hovorí kniha prof. Chovanca, zamyslieť nad tým, či sme v politickom zápase proti tvorcom štátu nevyliali s vaničkou aj dieťa. Teda historickú skúsenosť Slovákov so vznikom štátu – je ona skutočne nepoužiteľná v európskej praxi, povedzme keď analyzujeme situáciu v Ukrajine?
Týmto exkurzom do dneška chceme len viac zdôrazniť schopnosť formulovať mravné, politické a ekonomické zásady na právnom základe vtedy, keď dookola zúrila politika a mocenský boj, masy boli emotívne vybičované, ale zároveň aj neschopné na námestiach takto ucelene formulovať program. Ukázalo sa, že na to treba vzdelanú špičku, vlastenecky vzdelanú elitu.
V tomto špecifickom prípade bolo treba riešiť aj veľkú slovenskú dilemu – na jednej strane bolo a aj dnes je jasné, že demokratická Slovenská republika by nebola vznikla na základe zániku česko-slovenskej federácie, keď by nejestvovala silná historická skúsenosť, že v akýchkoľvek nepriaznivých okolnostiach sa dá vytvoriť národný štát. Teda „druhá“ Slovenská republika by zrejme nikdy nevznikla, nebyť príbehu vzniku Slovenského štátu, neskoršej Slovenskej republiky. Na druhej strane však tu bol imperatív morálne, právne i politicky v ničom nepripustiť pre tvorcov samotných, ako aj pro domo i pre zahraničie, že ide o nadväznosť či identifikáciu s prvou Slovenskou republikou. To tak vtedy, ako aj dnes tvorí historicky i politicky a morálne stále mimoriadne citlivú oblasť. To, že tvorcovia zvládli tento proces od požiadavky zvrchovanosti v rámci česko-slovenskej federácie a dospeli až k tvorbe základov samostatného štátu, je súčasťou jasnozrivosti, ktorý pramení vo vzdelanosti. Vidno to napríklad na detailoch: uvedomme si, že v roku 1992 jednou z požiadaviek memoranda o zvrchovanosti bolo zavedenie vyučovania aspoň jedného svetového jazyka už v predškolských zariadeniach! Pred dvadsiatimi dvomi rokmi bolo cieľom, aby Slováci nešli do sveta nemí, cieľom bolo mať vzdelaných pre svet.
CENNÝ PREHĽAD
Dielo Budovanie štátu obsahuje texty od dokumentu 61 krokov k slovenskej identite, cez návrh deklarácie o štátnej suverenite, cez ústavné zakotvenie nezávislosti a suverenity Slovenskej republiky až po rad dôležitých textov týkajúcich sa slobody prejavu, jazykového zákona a dokumentov o federalizačnom a ústavnom vývoji od roku 1968 až po najnovšie kľúčové zákony, na ktorých sa ústavný právnik prof. J. Chovanec podieľal. Dielo je tak aj mimoriadne cennou príručkou pre odbornú verejnosť, resp. študentov, svedectvom právneho vývoja a vývoja právneho myslenia, ústavného práva na Slovensku a v podmienkach samostatného štátu. Je napríklad dôležité pripomenúť si tak z domáceho, ako aj medzinárodného hľadiska to, o čom hovorí Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky z 25. novembra 1992 (číslo 542 zbierky) – nehovorí o rozbití, rozdelení, oddelení – hovorí jazykom práva o zániku. Ešte dnes je to téma pre médiá na Slovensku i v Česku, o zahraničí ani nehovoriac! Ešte aj dnes je to problém pre jazyk médií i politiky uvedomiť si, že vďaka takému zániku dnes máme pomery a vzťahy v strednej Európe na európskej, a nie balkánskej či ukrajinskej úrovni.
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN