Nastávajú sviatky rodiny, pokoja, vzájomnej lásky, radosti. Vianoce sú sviatkom lásky, spolupatričnosti rodiny a pokoja. Ľudia cestujú aj tisíce míľ, aby sa stretli so svojimi rodinnými príslušníkmi pri štedrovečernom stole. Počas Vianoc túžia byť spolu s najbližšími. Rodiny spájajú neviditeľným putom. Vianoce k nám vysielajú výzvu, aby sme si ‒ nielen veriaci kresťania ‒ spomenuli na narodenie Ježiša Krista v malých jasličkách v Betleheme a jeho následnú životnú púť, ktorá sa skončila smrťou. Jeho ukrižovanie bolo vykúpením našich hriechov a najvyššou obetou samotného Boha. Adventom vstupuje katolícka cirkev do nového roka. Čo o Vianociach hovorí biskup František Rábek: „Kresťanské Vianoce sú o narodení Ježiša Krista. Význam a pochopenie tejto udalosti by sa mali v nás pri každých Vianociach prehlbovať. To je jeden aspekt ich novosti, druhý je v tom, že okolnosti, za akých ich prežívame, bývajú predsa len z nejakých dôvodov vždy iné. Pre jednotlivca i spoločnosť,“ povedal pre Slovenské národné noviny. Či Vianoce oslovujú aj iné skupiny ľudí, a nielen kresťanov, odpovedal: „V globalizovanom svete, v ktorom ide predovšetkým o biznis, sú Vianoce celosvetovou záležitosťou. Tichá noc sa rovnako rozlieha v Japonsku, Číne či inde vo svete. Ale duch Vianoc, ich posolstvo, to znamená rodina, pokoj, vzájomná láska, radosť, sú univerzálne hodnoty oslovujúce každého bezo zvyšku bez rozdielu náboženského presvedčenia. Nakoniec aj Kristus sa stal človekom pre záchranu všetkých ľudí bez rozdielu. Pochopiteľne, že nie všetci ho ešte poznajú, nie všetci majú k nemu vzťah viery.“
■ VÍŤAZSTVO KONZUMU?
Vianoce sa s pribúdajúcim materiálnym blahobytom stávajú viac sviatkom komercie než ducha. Za ostatné roky Slovensko zaznamenáva hospodársky rast. Keď v roku 1993 bola priemerná mzda na úrovni sto sedemdesiatich deviatich eur, v tomto roku sa vyšplhala na vyše tisícšesťdesiat eur. Životná úroveň dlhodobo stúpa. A práve vianočný čas v niektorých z nás prebúdza nutkanie ukázať okoliu, čo všetko si môžeme dovoliť zadovážiť. Nákupné šialenstvo je však v priamom rozpore s odkazom adventného času.
Kresťanská Európa akoby sa zbavovala svojich koreňov a ustupovala novému náboženstvu, resp. ideológii ‒ neoliberalizmu. Pritom Ústava Slovenskej republiky sa odvoláva na cyrilo-metodskú kresťanskú tradíciu. Napriek tomu, že aj slovenská legislatíva prijala množstvo zákonov na ochranu tradičných pilierov spoločenského bytia, podporu rodiny a manželstva ako zväzku muža a ženy, hrozba nie je zažehnaná. Útoky zo strany niektorých liberálnych médií a politikov sa začínajú stupňovať. Nositeľka viery ‒ cirkev, si začína uvedomovať toto nebezpečenstvo a jej predstavitelia začínajú o tom hovoriť vo svojich kázaniach v kostoloch.
■ NÁDEJ OSTÁVA
Slovenský národ žil dlhé storočia porobený. Boli sme malým národom, nemali sme vlastný štát, živorili v útlaku, ale prežili. Až v 20. storočí sme si vydobyli štátnosť. Naša sila vychádza práve z kresťanských tradícií. Preto je dôležité uvedomiť si, odkiaľ pochádzame, aké sú naše korene, koľko krvi museli preliať naši predkovia, aby sme dnes žili v demokratickom Slovensku. Viera a nádej v nás ostávajú.
Slovenské národné noviny prajú všetkým svojim čitateľom pokojné prežitie vianočných sviatkov a slovenskému národu jednotu, ktorú tak veľmi v týchto pohnutých časoch potrebuje.
Maroš SMOLEC, Anna HROMJÁKOVÁ ‒ Ilustračné foto: Štefan KAČENA
SLOVO O SLOVENSKU
Dlho som uvažoval, aké povzbudzujúce a stišujúce slová a vety vybrať do týchto pár riadkov na záver nášho novinárskeho roka v reakcii Slovenských národných novín aj Vášho kalendárneho roka tak, aby sa velebnosť Vianoc s posolstvom Kristovho narodenia a vierou na spasenie preniesla do vašich domácností, vážení čitatelia. Aspoň na pár dní. Nech tu v našej otčine i vo vašich srdciach vládne mier, láska a porozumenie. Veď po väčšinu uplynulého času mnohých nás, ba väčšinu, zasahovala každodenná všednosť neraz ostrými existenčnými hranami, informačnými búrkami, nekonečným prúdom zlorečenia, zločinov, spoločenských aj politických protivenstiev; vťahovala nás do bezohľadných mocenských zápasov, hnala na námestia i do aktuálneho predvolebného blázinca. V ňom (bez moratória) ‒ všimnite si ‒ jednotlivé vládychtivé partie sa už ani nenamáhajú predstierať, že im ide o blaho občanov a domoviny, ale iba o moc. O vládnutie vládnutia. Trasú sa za mocou dňom i nocou a celý potenciál a obyčajnému smrteľníkovi nedosiahnuteľný a neobsiahnuteľný kapitál sústreďujú na to, ako ju uchmatnúť, vziať ju iným a ako ju premeniť na nástroj pomsty a záštity vlastných zištných, pochybných i celkom chybných skutkov minulých i ďalších, na ktoré ich moc navedie a zvedie. Veď načo je puncovanému úžerníkovi? Načo je narkomanovi, veď uteká od reality. Načo sú cesty na výslnie pobehliciam, prebehliciam a renegátom? Načo ich vysielame do parlamentu? Pošlite ich do teplých krajín, nech už vám sľubujú modré z neba alebo vrátiť ukradnutý štát... Nech vrátia nakradnuté!
No, a je po stíšení. Velebnosť v kúte schúlená čupí. Obzrie sa ktosi o ňu? Dajme jej predsa šancu. Nech medzi nás príde, nech sa medzi nami ako vítaný hosť rozhostí. Nech si s vami zasadne k štedro prestretému sviatočnému stolu. Nech vás spojí ako reťaz, čo kedysi tie rodinné spolky pri stole pevne utvrdzovala každým ohnivkom. Nech jej dieliky pevne držia pokope: otca, mamu, deti ‒ celú rodinu. Nech zvestujú dobrú novinu, že sa nám v Betleheme narodil Spasiteľ! Pekné vianočné sviatky a šťastný Nový rok, priatelia...
Emil SEMANCO, zástupca šéfredaktora
