Víťazoslav MORIC: Priznávam radikalizmus, je to povahová črta

thumbnail

Keď nastolil otázku samostatného Slovenska, vylúčili ho z predsedníctva federálneho parlamentu. Napriek tomu Ing. Víťazoslav MORIC, CSc., prvý predseda obnovenej Slovenskej národnej strany, nespomína na Prahu zle. Tvrdí, že v Prahe sa naučil politickej kultúre i rešpektovaniu politického protivníka. No dlhoročná skúsenosť z práce v podniku ZŤS Martin ho presvedčila, že Slovensku by bolo lepšie bez bratského Česka. Bol prvý politik, ktorý presadzoval ideu samostatného Slovenska, čo mu vyčítali niektorí funkcionári  v Slovenskej národnej strane. Aj preto sa vzdal funkcie predsedu. V Martine sme spomínali na začiatky obnovenia SNS a na obdobie s ňou spojené.

  • Ako došlo k obnoveniu SNS?

O obnovení SNS panujú rôzne historky až fámy. Jedna z nich hovorí, že to urobili dvaja budúci členovia strany, ktorí sa ju potom neskôr usilovali rozbiť. Podľa inej že bola založená v redakcii Pravdy, teda v redakcii denníka vtedajšej KSS. Mnohí si privlastňujú túto udalosť a usilujú sa o akési prvenstvo. Jednoducho pravda je taká, že pod zakladacou listinou SNS je podpísaných päť mien. A títo ľudia obnovili SNS.  Ja som s nimi komunikoval už vo februári 1990 a 7. marca bola strana obnovená. To je nevyvrátiteľný fakt a toho sa treba držať.

  • Kto všetko sa podieľal na etablovaní strany?

V prvom rade tí, ktorí ju založili a pridali  sa už na začiatku. Títo ľudia určili a urobili prvý program strany, ktorý mal devätnásť bodov. V tom čase postoj k štátnosti rozdeľoval vedenie strany na dve skupiny. Jedna hovorila, že by mala vzniknúť nejaká nová Česko-Slovenská republika, kde by Slovensko malo mať autonómiu, kým druhá jasne deklarovala,  že slovenský národ si musí vytvoriť svoj samostatný štát. Do tejto skupiny som patril aj ja. Česko-Slovensko bol zaujímavý štát, ktorý urobil pre Slovákov veľa. Vytrhol nás z područia Maďarov a z pazúrov maďarizácie, ale naši bratia, alebo presnejšie ich politickí vodcovia,  nás zasa chceli počeštiť. Maďari nás neuznali za národ a Masaryk s Benešom si vymysleli  československý národ, v ktorom sa Slováci mali stratiť.

  • Na jednej strane hovoríte, že nám Česko-Slovensko dalo veľmi veľa, a na druhej že nám hrozilo počeštenie...

Pretože čechizmy jednoducho prechádzali do našej reči napríklad cez technickú,  technologickú alebo vojenskú terminológiu.

  • Čo považujete za prínos spoločného štátu Čechov a Slovákov?

Česi nám na začiatku veľmi pomohli. Priniesli na Slovensko trebárs priemysel a „dodali“ nám prvú inteligenciu. Neskôr v tridsiatych rokoch to už však bola vážna prekážka. Martin Rázus v jednej  parlamentnej reči uviedol, že na trati Bratislava – Žilina bolo tridsaťsedem železničných staníc a v nich tridsaťštyri „prednostov“  z Česka...

  • A nebolo to tak, že slovenskú inteligenciu Praha neuznávala, aby poskytla dobré pracovné miesta svojim?

Košeľa je vždy bližšia ako kabát. Vo svojom prvom prejave predsedu strany som to uviedol.

  • SNS od začiatku označovali ako extrémistickú stranu. Nemali ste s tým problém?

Nikdy som sa k extrémizmu nehlásil, nechcem s ním mať nič do činenia. Priznávam sa k radikalizmu, no byť radikálom je povahová črta povedať, nie vždy diplomaticky, pravdu. Rovnako byť disidentom  považujem za povahovú črtu. Ibaže disidenti sú ľudia, ktorí búrajú.  Nijaký disident nemôže nič dobré vytvoriť. Prezidentský disident alebo disidentský prezident Havel rozbil slovenské strojárstvo. Dnes niektorí relevantní politici, ale aj časť verejnosti v Česku činnosť tohto prezidenta  prehodnocujú.

  • Ako si spomínate na začiatky v strane?

Na začiatku sme sa nedohodli. Na prvých letákoch bolo uvedené, že jeden z cieľov SNS je autonómia. Na druhom vydaní letákov už na môj, Slotov a Andelov nátlak  bolo jasne deklarované, že sme za samostatné Slovensko, za samostatný štát v Európe. Toto bola prvá vec, ktorú sme my traja presadzovali. Hovorili sme to príliš priamo a v čase, keď na túto myšlienku u niektorých nedozrel čas. Skupina, do ktorej patrili páni Hrnko, Miškovský, Letko a ďalší, presadzovala „ opatrnejší prechod“ k samostatnému Slovensku. My sme si však povedali  kedy, keď nie teraz? Situácia v strane sa vyostrila,  a keď mi to potom vyčítali,  vzdal som sa funkcie predsedu. Bolo to pred Vianocami 1990. V tom čase práve vznikalo HZDS, ktoré pozostávalo z proslovensky, ale aj z protislovensky orientovaných ľudí.

  • Ale od VPN sa odčlenila práve proslovensky orientovaná časť členov.

Nie. Vo VPN ostali kabinetní „politici“, ktorí  akoby chceli robiť politiku bez politiky.  Pragmatická časť VPN, proslovenská aj národne ľahostajná, prešla do HZDS. Poviem jednu príhodu.  Vtedy išla v televízii relácia Polarity, bolo to asi v marci 1991, a ten najšpičkovejší politik  moderátorke povedal, citujem:  „Na Slovensku nikto nechce samostatné Slovensko, jediný politik, ktorý chce samostatné Slovensko, je Moric a toho sme sa, chvalabohu, zbavili.“

  • Aké bolo prvé pôsobenie strany, kam sa dostala, aký mala vplyv na politiku štátu?

O politike sa môžeme baviť,  písať o nej,  hovoriť, ale dôležité je, aby politika mala nejaký výsledok. Môžeme sa chytať za srdce, ale keď nie sú peniaze, o samostatnom štáte hovoriť je nemysliteľné. Po voľbách v roku 1990 som sa stal poslancom federálneho parlamentu i členom jeho predsedníctva.  Vystúpil som v parlamente a jednoznačne som žiadal, aby Slovensko malo svoju Národnú banku. Lebo v tom je zhmotnenie samostatného štátu, samostatného Slovenska. Môžete deklarovať, že máte ústavu, zvrchovanosť, to či ono,  ale keď nemáte vlastnú Národnú banku, tak nemáte nič, len nenaplnený ideál. Obrátil som sa na pánov Klausa a Čalfu a povedal som, páni, hneď teraz v ČSFR chceme dva rozpočty ‒ český a slovenský. Ak sú dva rozpočty, musia byť aj dva daňové systémy, teda  dva zdroje peňazí. Keď sú dva rozpočty a dva daňové systémy, tak musia byť aj dve Národné banky, ktoré po vzájomnej dohode vydajú potrebné množstvo peňazí. Boli z toho hotoví. Tam bol začiatok slovenskej štátnosti, tam sa zhmotnila slovenská samostatnosť. V žiadosti o ustanovenie  našej Národnej banky. To bola vlastne žiadosť o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Tam sa prvýkrát reálne povedalo – chceme samostatné Slovensko.

  • A aká bola reakcia? Diskutovalo sa o tom?

Ale kdeže, piskot. Ako predseda SNS som bol absolútne odsúdeniahodný a zároveň odsúdený človek, ktorý rozbíja republiku. Pritom vtedy mala SNS silu. Boli sme tretia najsilnejšia strana na Slovensku s 13,94 percenta hlasov. Vo federálnom parlamente sme mali šestnásť poslancov a v SNR dvadsaťjeden. Po komunálnych voľbách sme získali veľký vplyv v regiónoch.  SNS mala v tom čase približne desaťtisíc členov. Tá akože intelektuálna časť Slovenska  nás síce považovala za stranu radikálov, extrémistov a nevzdelancov, ale fakt je taký, že z tých desaťtisíc členov malo tisícosemsto až dvetisíc vysokoškolský titul a  medzi členmi SNS bolo aj veľa učiteľov. Môžem povedať, že my sme boli stranou slovenskej inteligencie. Napriek tomu SNS bola stále konfrontovaná či už cez osoby alebo cez program. Určite  to nebola náhoda. Išlo o to, aby SNS nemala väčší vplyv v spoločnosti.

  • Ako tento potenciál strana využívala? Akú pozíciu mala v Prahe a v Bratislave?

Praha sa voči nám zachovala veľmi korektne. Poslanci za SNS boli zvolení do vedenia výborov a ja do predsedníctva federálneho zhromaždenia. Strany mali vo vedení parlamentu pomerné zastúpenie podľa výsledku vo voľbách. Na Slovensku to tak nebolo. Po prvých voľbách v roku 1990 na Slovensku sa SNS nedostala do vedenia žiadneho výboru, ani do predsedníctva parlamentu. KDH a VPN to nepripustili. Na Slovensku sa jednoznačne prejavil boj o moc.

  • Čo s tým súviselo čase? Veď v spoločnosti prebiehala obrovská transformácia...

Moric6  Za seba môžem povedať, že mnohí sme si neuvedomovali, že išlo o moc, o veľa moci.  Že išlo o to, kto získa ekonomickú moc. Väčšina z  nás vo vedení SNS išla za svojimi ideálmi a oči sa nám začali otvárať –  a aj sa nám otvorili – až po roku 1992, keď sa začalo hovoriť o privatizácii.  Mnohým totiž išlo len o vykolíkovanie svojho územia. Ako kedysi na Klondiku... Naplno sa to rozbalilo až po voľbách v roku 1994. Pán Mečiar mal svoje predstavy,  jeho chlapci tiež a tí druhí tiež svoje predstavy.

  • Kto boli tí druhí chlapci?

Všetci ostatní.

  • A čo SNS?

SNS bol fantastický projekt, ale my sme vtedy boli naivní idealisti a neuvedomovali sme si prebiehajúcu transformáciu. Mať tak vtedy dnešné skúsenosti, SNS by oveľa výraznejšie svietila v politickom spektre. Aj preto, že stojí na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. S tým súhlasili všetci. Či už to boli katolíci alebo luteráni. V SNS sa to nejakým spôsobom prelínalo. Nikto sa nikoho nepýtal, akého je náboženstva.

  • To azda ani v iných stranách?!

Nie, KDH vraj malo špeciálnu luteránsku sekciu.

  • Ako ste sa stali predsedom SNS?

V to sobotné ráno, 19. mája 1990, som autom išiel niečo vybaviť. Vtom som si uvedomil, že práve v ten deň je v Žiline snem SNS. Prišiel som do Žiliny, do auly vtedajšieho Domu odborov.  S úctou som sa pozeral na pódium, kde bolo devätnásť členov ustanovujúceho predsedníctva. Snem sa začal pozdravmi a akousi diskusiou. Vystúpili zahraniční Slováci, s ktorými som mal od decembra 1989 trochu problém. Vždy vyplakávali, ako sa oni v tej cudzine zle majú. A tak som im raz povedal, že len idiot ide do horšieho.  Že chceli byť slobodní a mať sa dobre,  ale nie všetci sme mohli a chceli utiecť. Diskusia z ich strany bola veľmi patetická, všeobecná, o krivdách, Tatrách, Dunaji a tak podobne.  Keď vystúpil asi  siedmy diskutujúci, tak som sa prihlásil aj ja a začal som hovoriť o slovenskej ekonomike. Povedal som, že podniky spadajúce pod GR ZŤS Martin prinášali Česko-Slovensku také zisky ako Škoda Plzeň a ČKD Praha dokopy. Vyčíslil som ešte iné ekonomické skutočnosti a jednoznačne som dokázal, že Česko na Slovensko nedopláca a je možné, že je to skôr naopak. Že samostatní  by sme sa mali lepšie. Okorenil som to nejakými informáciami o Masarykovi, o jeho koreňoch a priateľstve s Benešom. O ich čudnom vzťahu k Štefánikovi a k Slovákom. Delegáti snemu to odmenili potleskom a skandovaním. Pri voľbe predsedu sa Miro Gregor a Marián Andel z predsedníctva  nevedeli dohodnúť, koho  navrhnúť za predsedu. Preto Jano Slota, predseda miestnej organizácie SNS, ktorá zakladajúci snem uskutočnila, musel urobiť poriadok. Slota má rád rýchle a racionálne riešenia. Zobral mikrofón  a povedal – vy dvaja sa  tu nehádajte,  ja navrhujem za kandidáta na predsedu pána Morica. Delegáti ma vytlieskali na pódium. Vypýtal som si päťminútovú prestávku na premyslenie, pretože to bol naozaj vážny okamih v mojom živote. Po tejto malej prestávke som delegátom oznámil, že kandidatúru prijímam a dal som o sebe hlasovať. Nikto nebol proti, zdržal sa jeden. Môj budúci kamarát z Nitry...

  • Prečo sa SNS nedokázala výraznejšie presadiť?

Pre večné boje ‒ či už personálne alebo programové.

  • Aj programové?

Aj. Jednak boli nezhody v tom, čo a ako, a jednak v tom, kto a prečo. Vznikala tam určitá osobná animozita. Prišli ľudia, ktorých ambície boli oveľa väčšie ako ich schopnosti. A treba povedať aj to, že určitým ľuďom vyhovovalo, aby sa  SNS  stala sedem- až osempercentnou  stranou. SNS pri dobrom vedení mohla aj po mojom odchode dosahovať pätnásťpercentnú podporu voličov. A mohlo sa ísť aj na dvadsať percent, keby sa strana zomkla. Ale toto v SNS nejestvovalo. Myslím si, že aj Hornáčkove Korene (Stála konferencia slovenskej inteligencie) urobili svoje. Odtiahli ľudí od SNS do HZDS. Dokonca si myslím, že Korene sa mali stať akousi hlásnou trúbou HZDS.

  • Po dvadsiatich piatich rokoch od svojho vzniku nie je SNS v parlamente. Čomu to pripisujete?
danko new index
Súčasný predseda SNS Andrej Danko.

Zlyhaniu toho, čo a ako presadzovať. A absolútnemu zlyhaniu osobností. Dodnes si napríklad neviem predstaviť, čo viedlo členov zvoliť pani Malíkovú za predsedníčku SNS. Ona bola prototypom politiky , akú som si nevedel predstaviť. Možno bola dobrou učiteľkou na základnej škole, ale to na riadenie ľudí a parlamentnej politickej strany nestačí. Dnešní predstavitelia SNS by mali pracovať tak, aby sa SNS dostala do NR SR, kde určite má miesto, a stále sú dôvody, prečo by tam SNS mala byť.

  • Ako sa pozeráte na dnešnú politickú scénu?

Je veľmi zaujímavá. Premiér je muž na svojom mieste a podľa mňa je jedným z najlepších  politikov v EÚ. Podporujem jeho politiku. Pre SMER-SD by však politicky bolo lepšie, keby mal určitú protiváhu, aby mohol konfrontovať svoje názory. Jedna časť politického spektra je SMER-SD a druhá všetci ostatní. Som  presvedčený, že v tej druhej časti sa nájdu politici, ktorí si to uvedomujú a sú natoľko pragmatickí, že veľmi radi pôjdu do koalície so Smerom. Situácia sa oproti minulosti značne zmenila. Prinajmenšom nám pribudla skúsenosť z pôsobenia rôznych politických garnitúr a zlepencov. Tieto skúsenosti sú zdrvujúce. To bola katastrofa.

  • Potrebuje Slovensko Maticu slovenskú?

Myslím si, že potrebuje, ale nepotrebuje niektorých  úradníkov, ktorí ju viedli a vedú a ktorí ju znevážili. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Jeden šéf je vraj podozrivý zo zlodejčiny, druhý údajne tvrdí, že ho na toto miesto predurčil sám Pán Boh.  Človek nevie, či sa má z toho smiať alebo plakať. Istý čas som uvažoval, či by som nemal kandidovať na funkciu predsedu.

  • Aké sú vaše politické ambície?

Žiadne. Ale politiku sledujem.

Zhovárala sa  Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: archív VM, SNN



3 Komentárov

Napísať odpoveď pre Kapitan Moric Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.