Vladyka Ján BABJAK: Vianoce sú sviatkami Ježišovho príchodu na našu zem

thumbnail

Buďme hrdí na svoju vlasť a naše kresťanské a národné korene. O pravej podstate prebiehajúcich vianočných sviatkov sme sa rozprávali s gréckokatolíckym emeritným prešovským arcibiskupom a metropolitom Mons. Jánom  BABJAKOM SJ...

  • Vianočné sviatky sú spolu s Narodením Ježiša Krista aj sviatkami pokoja a mieru. Akým spôsobom ich slávia katolíci západného a východného obradu?

Milí čitatelia Slovenských národných novín, v tomto nádhernom čase Vianoc vám všetkým želám veľkú radosť z príchodu prisľúbeného Mesiáša Ježiša Krista na tento svet a žičím vám jeho pokoj, ktorý ohlásili anjeli spevom pri jeho narodení: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14).

Katolíci obidvoch obradov slávia Narodenie Ježiša Krista veľkolepo. Najprv sa na Vianoce dlho pripravujú, rímskokatolíci štvortýždňovým Adventom a gréckokatolíci päťtýždňovou Filipovkou. Počas tejto prípravy si kresťania majú vykonať dobrú svätú spoveď, aby mohli s radostným a čistým srdcom privítať narodenie Božského Dieťaťa. Kristus sa teraz má zrodiť v nás tak, ako sa to stalo jednej z nás ‒ Panne a Matke Márii. Lebo ak sa zrodí v nás Kristus, tak kráľovstvo Božie je už v nás. Jezuita Róbert Taft, profesor Pápežského východného inštitútu v Ríme, tvrdil, že: „Filipovka je prastaré a pravé mariánske obdobie, kým tie, ktoré teraz prežívame cez máj a október, sú oveľa mladšie a nemajú také hlboké korene v tradícii Východu ako práve Filipovka.“ Dvadsiateho štvrtého decembra slávime tzv. vigíliu sviatku bohoslužbou a potom sa večer stretne celá rodina pri štedrej večeri. Už celý tento deň prežívame radostnú, pokojnú a zvláštnu atmosféru radosti, ktorú umocňuje spev kolied. Na našich dedinách chodia z domu do domu betlehemci s jasličkami, spievajú koledy, vinšujú šťastie, zdravie a Boží pokoj celej rodine. Po štedrej večeri deti rozbaľujú darčeky, ktoré našli pod stromčekom, rodina spieva koledy a pripravuje sa u gréckokatolíkov na Veľké Povečerie a u rímskokatolíkov na polnočnú svätú omšu. Prvý vianočný sviatok sa všetci radostne uberajú do chrámu na svätú liturgiu. Koná sa v radostnej atmosfére, ktorú umocňuje spev kolied. Popoludní sa koná v chráme Veľká Večiereň v dojímavej radostnej atmosfére. Rodičia s deťmi prichádzajú k jasličkám, ktoré zvlášť deti obdivujú a pri ktorých sa modlia na kolenách aj s rodičmi. Tiež sa koná jasličková pobožnosť. Druhý vianočný sviatok je u gréckokatolíkov sviatok Svätej rodiny. U rímskokatolíkov je sviatok sv. prvomučeníka Štefana, ktorý sa u gréckokatolíkov slávi na tretí vianočný sviatok.

  • V ktorom období prví kresťania začali sláviť príchod Božieho syna?

Sviatky narodenia Pána sa začali sláviť od polovice 3. storočia spolu s inými sviatkami, ktoré pripomínali Zjavenie Pána. Sviatok sa slávil 6. januára najprv na Východe. Na Západe sa sviatok Božieho narodenia prvýkrát slávil v Ríme 25. decembra 336. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.

  • Dôležitú úlohu v tomto procese zohrala matka Ježiša Krista Panna Mária. Opísali by ste naši čitateľom, akým spôsobom sa stala súčasťou tohto Božieho plánu?

Prisľúbenie príchodu Mesiáša na svet bolo oznámené dávno v Starom zákone. Už prorok Izaiáš to vyjadril týmito slovami: „Hľa, Panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7,14). V plnosti času sa ňou stala v Nazarete Panna Mária, ktorá bola zasnúbená Jozefovi z Dávidovho rodu. Boh k nej poslal anjela Gabriela, ktorý jej povedal: „Zdravas milosti plná, Pán s tebou... Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude synom Najvyššieho.“ Mária sa opýtala: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 36-38).

  • Jej veľkou oporou bol práve sv. Jozef. Ako adoptívny otec Pána Ježiša pomohol Panne Márii prekonať viaceré ťažkosti. Akým spôsobom môže byť príkladom pre súčasných mužov?

Svätý Jozef bol spravodlivým mužom. Keď videl na Márii znaky materstva, chcel ju najprv potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal mu: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 18-20). Ďalšie ťažkosti riešil sv. Jozef po Ježišovom narodení, keď dieťa Ježiša chcel kráľ Herodes zabiť. Zachránil ich útekom do Egypta (Mt 2,13-15). Tiež pomáhal hľadať dvanásťročného Ježiša, keď sa im stratil na púti v Jeruzaleme (Lk 2, 41-50). Áno, sv. Jozef môže byť pre súčasných mužov veľkým príkladom na nasledovanie. Chránil manželku a dieťa, bol nosným prvkom v rodine a všestranne nápomocný. Bol zbožný a usiloval sa plniť Božiu vôľu. Dnešní muži by ho mali nasledovať aj v tom duchovnom rozmere, bolo by to na prospech jednoty rodín i celej spoločnosti.

  • Už sme spomínali, že hlavnou úlohou Vianoc je pripomenutie narodenia Ježiša Krista. Aké základy majú ostatné zvyky, ako napríklad nosenie darčekov alebo zdobenie vianočných stromčekov?

Keďže najväčším darom Vianoc je narodenie Božieho Syna Ježiša Krista aj rodičia chcú obdarovať svoje deti darčekom. Ba robíme to aj my všetci, ktorí si navzájom posielame vianočné blahoželania.

  • Súčasťou vianočnej atmosféry je aj stvárnenie narodenia Ježiša Krista ‒ tzv. betlehem. Na ktorom mieste sa po prvý raz týmto spôsobom začala zobrazovať Svätá rodina?

Už v katakombách nachádzame znázornenia malého Ježiška s matkou Máriou a sv. Jozefom. Z pôvodného Betlehema dostala do daru Ježišove jasličky najväčšia mariánska bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme a tie sa tam dodnes nachádzajú. Ale prvý betlehem pochádza až od sv. Františka z Assisi z roka 1223, ktorý ho postavil v lesnej jaskynke pri dedinke Greccio v Umbrii v Taliansku medzi živými zvieratami. Odtiaľ sa tradícia betlehemov rozšírila najmä vo františkánskych a potom aj v jezuitských kláštoroch po celom svete.

  •  V ktorom období tento krásny zvyk začal prenikať do našich končín?

Na Slovensku došlo k veľkému rozmachu tvorby betlehemov až od konca 18. storočia. Predpokladáme, že vo františkánskych či v jezuitských kláštoroch mohli byť u nás betlehemy už skôr. Vyrábali ich z dreva, neskôr aj z vosku, z papiera či maľované na skle. Dnes ich šikovní ľudia vyrábajú aj zo šúpolia, sadry, z keramiky a z iných materiálov. Najznámejší vyrezávaný pohyblivý betlehem na Slovensku sa nachádza v Rajeckej Lesnej, ktorý obdivujú nielen Slováci a Slovenky, ale aj cudzinci. Vyrezal ho miestny rezbár Jozef Pekara z lipového dreva. Tento betlehem je 8,5 metra dlhý, 2,5 metra široký a 3 metre vysoký. Tieto rozmery ho zaraďujú medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Veľmi pekný betlehem je vždy cez Vianoce postavený v gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Jeho autorom je redemptorista Cyril Ján Zakopal, ktorý ho vyrezával počas likvidácie gréckokatolíckej cirkvi medzi rokmi 1950 ‒ 1968. Obsahuje stotri drevených pohybujúcich i statických figúrok.

  • Veľká časť našej spoločnosti vníma ducha Vianoc skôr po materiálnej stránke. Akým spôsobom sa môžu vrátiť k pôvodným kresťanským tradíciám?

Vianoce bez Ježiša môžeme prirovnať ku kolíske bez dieťaťa. Načo je kolíska, ak niet dieťaťa? Načo sú Vianoce, ak niet Ježiša Krista? Bolo by to hlboké nepochopenie týchto sviatkov, ak by niekto chcel sláviť Vianoce bez Ježiša. Žiaľ, pre mnohých ľudí na Slovensku Vianoce už stratili svoju podstatu a zostala im iba tá pozlátka, ktorou je vianočný stromček, ozdoby, koledy, darčeky, dobré vianočné jedlo a pitie. Návrat ku kresťanským tradíciám je možný aj u týchto ľudí, ale musia stretávať opravdivých kresťanov v nás samých. Ak budeme vydávať opravdivé svedectvo o Ježišovi Kristovi, ak sami budeme s ním dôverne žiť v každodennom živote, som presvedčený, že to pomôže k návratu ľudí k duchovnej zrelosti. Žiaľ, tak ako komunizmus zabíjal živú vieru v minulosti, možno ešte viac ju dnes zabíja materializmus.

  • V rámci vianočných sviatkov si počas druhého vianočného sviatku (26. 12.) pripomíname aj prvého mučeníka sv. Štefana. Prečo si tohto svätca pripomíname práve v tomto období?

Sviatok sv. Štefana u rímskokatolíkov je druhým vianočným sviatkom, ale u gréckokatolíkov až tretím vianočným sviatkom. Iste dôvodov môže byť viac, prečo si ho pripomíname v tomto vianočnom období. Osobne si myslím, že dostal toto významné miesto práve preto, lebo sa stal prvým mučeníkom Ježiša Krista. Ježiš prišiel na tento svet, aby nás vykúpil, a uveriť v neho znamená žiť svoj každodenný život podľa Božích a cirkevných prikázaní.

  • Akýmsi zavŕšením hlavného vianočného obdobia je sviatok Troch kráľov. Aké informácie môžeme o nich vyčítať v Svätom písme?

Svätý apoštol a evanjelista Matúš píše o troch kráľoch v druhej kapitole svojho evanjelia vo veršoch 1-12 a volá ich mudrcmi. Traja mudrci od Východu prišli do Betlehema za čias kráľa Herodesa. Doviedla ich tam hviezda. Najprv sa zastavili u kráľa Herodesa a pýtali sa: Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Herodes sa veľmi zľakol, lebo sa cítil od narodeného nového kráľa ohrozený. Preto povedal úlisne mudrcom: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Po tom, čo mudrci odovzdali dary Ježiškovi, vo sne dostali pokyn, aby sa inou cestou vrátili do svojej krajiny. Kráľ Herodes dal po ich odchode povraždiť v Betleheme a na okolí chlapcov od dvoch rokov nadol, aby mal istotu, že zabil aj tohto nového židovského kráľa. V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok Troch kráľov slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-23 (Christus Mansionem Benedicat ‒ Kristus nech žehná tento dom).Traja mudrci z Východu ‒ Gašpar, Melichar a Baltazár ‒ priniesli Ježiškovi svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. Ľudia si vysvetľujú tieto písmená ako začiatočné písmená mien mudrcov G + M+ B. V gréckokatolíckej cirkvi sa 6. januára slávi krst Ježiša Krista v rieke Jordán. Tento sviatok sa nazýva Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista a svätí sa voda, na niektorých miestach ešte aj dnes na potoku, čo je vo veľkých mrazoch veľmi náročné.

  • Panna Mária ako matka Vykupiteľa Ježiša Krista sa odnepamäti zjavovala rôznym vizionárom. Čo pre vás osobne znamenajú jej údajné zjavenia na hore Zvir – Litmanová?

Panna Mária ako naša nebeská matka má starosť o náš pozemský život, ale najmä o našu večnosť. Preto prichádza na túto zem, aby varovala svoje deti pred nebezpečenstvami života  ‒ najmä pred večným zatratením. Iste mnohí jej zjaveniam neveria. Ja verím zjaveniam Matky Božej a som jej hlboko vďačný, že sa päť rokov zjavovala na hore Zvir v Litmanovej, kde teraz žijem. Je to veľmi silné duchovné miesto a spozná to každý, kto sem príde. Mňa osobne najviac fascinujú slová z jej posledného posolstva, ktoré povedala 6. augusta 1995 o tom, že na tejto hore zostáva prítomná: „... Moje milované deti, chcela som, aby vás to prebudilo zo sna prázdnoty, aby ste pochopili, že potrebujete obrátenie. Ostávam na tejto hore prítomná. Začnite uvažovať o mojich posolstvách...“ (Posolstvá Panny Márie z Litmanovej v rokoch 1990 ‒ 1995, Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Petra, 2019, s. 41).

 

  • V týchto dňoch si tiež pripomíname tridsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako vy vnímate pojem národ, štát a vlasť?

Sme hrdí na náš mladý samostatný slovenský štát, ktorému však stále chýba výrazná politická osobnosť, ktorá by skonsolidovala všetkých ľudí žijúcich na Slovensku. Naša vlasť v srdci Európy je nádherná krajina, ktorú som po návrate z prvej cesty do Svätej zeme nazval Svätou zemou, hoci Pán Ježiš sa narodil v Betleheme a chodil po cestách Palestíny. Pán Boh nám Slovákom daroval krásnu vlasť, kde je dostatok prameňov, riek, nádherných lesov, jazier, kde sú krásne tatranské štíty i úrodná zem. Máme všetko, len si to málo vážime. Buďme vďační Stvoriteľovi a zostaňme mu verní.

  • Náš dvojtýždenník spoluvydáva Matica slovenská. Aké má podľa vás miesto najstaršia celonárodná ustanovizeň Slovákov v 21. storočí?

Je mi smutno pri srdci, že na túto dôležitú národnú ustanovizeň už mnoho Slovákov a Sloveniek zabudlo. Iste sa podpísal  pod to najmä komunistický režim. Ale aj dnes by sme sa mali oveľa viac dozvedať o Matici slovenskej. Malo by sa o nej učiť v školách a mala by byť viac zviditeľňovaná v masovo komunikačných prostriedkoch, najmä v rozhlase a v televízii. Mladej generácii Matica slovenská už takmer nič nehovorí, preto sa nečudujme, že sme takí odnárodnení a že ani nevieme, kto vlastne sme. Ide to aj na vrub vládnych predstaviteľov, ktorí sami nemajú veľký záujem o Maticu slovenskú a o jej zviditeľňovanie.

  • Aký je váš vianočný a novoročný odkaz našim čitateľom?

Môj vianočný odkaz: Vianoce sú sviatkami Ježišovho príchodu na našu zem. Iba deti ich vedia naplno vychutnať. Znížme sa k nim aj my, aby sme mohli objaviť veľkosť Božej lásky. V pokore srdca viďme v betlehemskom dieťati Boha, pokloňme sa mu a prijmime ho do svojho života. A zmysel týchto sviatkov? Boh sa znížil k nám, aby vstúpil do ľudských sŕdc a duší a naplnil nás láskou. Buďme kresťanmi nielen podľa krstu, ale najmä podľa autentického kresťanského života. A buďme hrdí na svoju vlasť, na svoje kresťanské i národné korene. Keď s a v tých dvoch smeroch obnovíme, Slovensko a život ľudí na Slovensku bude oveľa krajší. Všetkým zo srdca prajem požehnaný nový rok a všetkým zo srdca žehnám.

 

Zhováral sa: Matej MINDÁR ‒ Foto: archív SNN



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.