Predseda NR SR a SNS Andrej DANKO: Lídri EÚ premrhávajú obrovskú šancu. Predseda NR SR Andrej DANKO poskytol matičnému týždenníku Slovenské národné noviny rozhovor o aktuálnych otázkach domácej a európskej politiky. Ako predseda Slovenskej národnej strany je proti podpísaniu bilaterálnej dohody s USA narušujúcej suverenitu Slovenskej republiky. Považuje za veľký hriech, že Matica slovenská prišla v minulosti o Slovenskú národnú knižnicu a vyzdvihol jej prácu so zahraničnými Slovákmi.
- Ste predsedom NR SR už tretí rok. Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie vo funkcii druhého najvyššieho ústavného činiteľa?
Počas tohto obdobia som spoznal množstvo ľudí s rôznymi názormi a postojmi. Z pozície predsedu NR SR vnímam dnes mnohé veci úplne inak. Sú to ťažké tri roky, počas ktorých som sa mnohému naučil, a som za to vďačný Bohu.
- Ako by ste zhodnotili udalosti, ktoré nasledovali po nešťastnej vražde novinára Jána Kuciaka?
Vo svojich prejavoch som vtedy jasne identifikoval možné riziká, ako sú rozpoltenosť národa a zneužívanie tejto tragédie. Vyzýval som prezidenta Andreja Kisku a bývalého premiéra Róberta Fica, aby sme spoločnými silami zabránili polarizácii spoločnosti. Bohužiaľ, obete vraždy ešte neboli ani pochované a mnohí už vedeli, ako túto nešťastnú udalosť politicky využiť. Všetci rozumní ľudia sa musíme zhodnúť na tom, že ten, kto túto vraždu vykonal, si zaslúži najprísnejší trest. Bohužiaľ, stal sa z toho politický nástroj. Nechcem patriť medzi tých politikov, ktorí túto nešťastnú tragédiu dodnes zneužívajú.
- Slovensko bude mať po prvý raz v ére samostatnosti prezidentku. O niekoľko dní sa funkcie ujme Zuzana Čaputová. Aké očakávania máte od novej hlavy štátu?
Ako väčšina obyvateľstva, ktorá nemá o nej skoro nijaké informácie. Nepoznám ju ako osobu a nikdy som sa s ňou osobne nestretol. V predvolebnej kampani sa prezentovala ako žena s čistím štítom bez politickej minulosti. Očakáva sa od nej, že vysvetlí občanom, aký štýl politiky chce viesť ako budúca hlava štátu. Pevne verím, že ako nová prezidenta zabudne na svoju predvolebnú komunikačnú stratégiu, že všetci sú zlí a len ja som tá dobrá, a posunie ju do konštruktívnej roviny, pretože Slovensko naozaj potrebuje rozvoj a funkčnosť v štáte. Náš najväčší problém je, že sa utápame v konfliktoch namiesto konštruktívneho dialógu. Myslím si, že by sme spoločnými silami mali pracovať na tom, čo najviac trápi našich občanov. V zahraničnej politike spoločne rozvíjať pozíciu Slovenska v rámci Európskej únie a NATO a pracovať na dobrých vzájomných bilaterálnych vzťahoch s mocnosťami, ako sú USA, Ruská federácia a Čína. Toto sú veci, ktoré by podľa mňa Slovensku najviac pomohli.
- Blížiace sa parlamentné voľby ukážu, akým smerom sa bude Slovensko uberať ďalšie štyri roky. V opozícii vznikajú nové politické subjekty. Ako vnímate spolu s vládnou koalíciou túto skutočnosť?
Prijatím zákona o politických stranách som chcel zabrániť drobeniu a rozštiepeniu politických strán. Na Slovensku máme viac politických strán, ako napríklad v Ruskej federácii alebo v Brazílii. Podarilo sa nám zaviesť systém, že každá politická strana, ktorá má podľa zákona nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, musí ho použiť len na jej politickú činnosť. Máme tu politické strany, ktoré si zo štátnych príspevkov nakúpili vlastný nebytový priestor, prípadne pozemky. Sú to neefektívne a neadresne vynaložené peniaze. Ja za Slovenskú národnú stranu viem zdokladovať každé euro, ktoré ide na jej politickú činnosť. Veľmi dobre viete, že tu máme aj prípad, keď niekto len využíva rôzne skupiny obyvateľstva, ako napríklad Igor Matovič. Na svoju kandidátku si vždy vyberal zástupcov z radov etnickej skupiny, hendikepovaných ľudí alebo lídrov v boji za občianske slobody. No po voľbách už táto politická strana nie je schopná robiť nijaké kompromisy, pretože jej poslanecký klub sa skladá z rôznych ideologických a názorových skupín. Takto sa však vládnuť nedá. Politická strana musí byť vedená lídrom, ktorý vie garantovať stabilitu poslaneckého klubu.
- Ako predseda NR SR ste navštívili mnoho krajín v Európe, ale aj v Ázii. Časť politickej a laickej verejnosti vás však kritizuje, že nedodržujete oficiálnu líniu slovenskej zahraničnej politiky, keď sa stretávate s ruskými politickými predstaviteľmi...
Pýtam sa, čo robil rakúsky kancelár Sebastian Kurz nonstop v Rusku? Rokoval s ruským predstaviteľmi o výstavbe širokorozchodnej železnice do Rakúska. To isté sa môžem spýtať, čo tam stále robí nemecká kancelárka Angela Merkelová a ostatní európski prezidenti, predsedovia vlád a parlamentov? Je absolútna hlúposť, ak si niekto zamieňa slovo sankcie s karanténou. Sankcie jasne hovoria, že nemôžete pozvať na územie Európskej únie, až na pár výnimiek, niektorých ruských politických predstaviteľov. To však neznamená, že nemôžete cestovať do Ruska. V Moskve si podávajú ruky s najvyššími ruskými predstaviteľmi mnohí svetoví politici a my by sme boli hlúpi, ak by sme túto šancu nevyužili. Chcel by som predstaviť tým podnikateľským subjektom, ktoré majú záujem podnikať v Rusku, aké daňové úľavy a stimuly ponúka ruská strana pre zahraničných investorov. Ak by v Rusku nebolo efektívne podnikateľské prostredie, známa nemecká automobilka by tam na výstavbu nového závodu Mercedes Benz neinvestovala viac ako dvestopäťdesiat miliónov eur.
- Dnes sme svedkami toho, že sa niektorí ľudia snažia vedome presvedčiť slovenskú spoločnosť, že naše územie od nacistických okupantov neoslobodili sovietske vojská, ale niekto úplne iný...
To už vôbec nepotrebuje nijaký komentár. Je smutné, ak vás niekto stále presviedča, že biela je čierna a čierna je biela. Z pozície predsedu NR SR som si už na to zvykol. Brániť sa proti tomu dá jedine tak, že budeme pri každej príležitosti národu pripomínať, že naše územie oslobodila Červená armáda.
- Ako vnímate aktuálnu situáciu v Európskej únii?
Kritizujem politiku, ktorú dnes robia európski politickí predstavitelia. Tvrdím stále, že Európska únia a jej lídri premrhávajú obrovskú šancu. Na európsku politickú scénu prichádzajú ľudia, ktorí ju v budúcnosti môžu rozbiť. Mnohé stredoeurópske štáty, ako sú Česko, Poľsko a Maďarsko, stratili záujem prijať spoločnú menu a schengenský priestor je ohrozený kontrolami na hraniciach. Vlastenectvo je neraz zamieňané s nacionalizmom a postupne prekvitá sebectvo silných národov. Na to stavili politici populistických strán, ktorí sa teraz tvária jednotne, že chcú Európsku úniu reformovať. A to je aj moja výhrada k tomuto politickému zoskupeniu. Veľké národy, ako sú Francúzi a Nemci, majú vždy prirodzený pocit doplácania na východné štáty. Pravda je taká, že niektorí len ťažko znášajú úspech druhého. Slovensko je úspešná krajina, ktorá pomerne rýchlym tempom dobieha životnú úroveň západnej Európy.
- Očakávaný odchod Veľkej Británie z Európskej únie sa zatiaľ odkladá. Ako sa pozeráte na skutočnosť, že britskí poslanci doteraz neschválili rozvodovú dohodu s Bruselom?
Ako zlyhanie najvyšších politických predstaviteľov Európskej únie. Ako Európska únia sme mali byť nekompromisní voči Veľkej Británii. Okrem toho sa všetci musíme zhodnúť na tom, že Turecko nepatrí do Európskej únie a treba ukončiť všetky prístupové rokovania. Na európskej úrovni je potrebné rozprávať sa o spoločnej európskej armáde alebo o užšej spolupráci európskych armád. Ďalším veľkým problémom je ochrana kybernetického priestoru. Európska únia úplne zaspala v ochrane digitálneho priestoru. Mladí ľudia si o pár rokov uvedomia, aké je nebezpečné používať mobilné aplikácie Whatsapp a Viber, pretože tieto komunikácie sú bez nášho súhlasu zálohované. Podstatná časť dát našich telefónov sú bez nášho vedomia systémovo zbierané a vyhodnocované s cieľom marketingu. Európska únia musí tento problém čo najskôr vyriešiť zavedením digitálnej dane a zabezpečiť ochranu dát našich občanov.
- Veľkým úspechom Slovenskej republiky na pôde Európskej únie je prijatie smernice, ktorej poslaním je ukončiť dlhoročné nekalé obchodné praktiky západných producentov, ktorí vyvážajú svoje produkty do východnej časti Európskej únie v oveľa nižšej kvalite...
Chcel by som, aby najmä naši oponenti uznali, že Slovenská národná strana ako prvá poukázala na tento celoeurópsky problém. Keď ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná otvárala túto tému, tak zástupcovia Slobody a solidarity tvrdili, že tento problém neexistuje. Som rád, že sme ako V4 v čase slovenského predsedníctva v Rade EÚ posunuli tento problém na európsku úroveň. Na národnej úrovni sme prijali aj zákon o nekalých obchodných praktikách, čím sme predbehli európsku legislatívu. Nie je pravda, čo sa snažia dnes niektoré denníky tvrdiť, že Slovensko nerobí také prísne opatrenia v porovnaní s Českou republikou. Veď predsa sme na európskej úrovni pracovali na tvorbe metodiky a systému, ako sa bude táto kvalita potravín analyzovať. Je to úspech Slovenska a ja hrdo poviem, že toto je téma Slovenskej národnej strany.
- Vašou zásluhou NR SR minulý rok prijala zákon, podľa ktorého od januára má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako štyridsaťdeväť zamestnancov, povinnosť poskytovať príspevky na rekreáciu vo forme tzv. rekreačných poukazov...
Mal som pravdu, keď som tvrdil, že ak podnikateľ ušetrí na daniach a odvodoch dvesto eur a zamestnanec dostane sedemdňovú preplatenú dovolenku vo forme rekreačného poukazu, že sa zvýši počet prenocovaní v našich ubytovacích zariadeniach. Dnes už nenájdete človeka, ktorý poukaz využil, že by sa o ňom vyjadril ako o nesystémovom opatrení. Mám z toho obrovskú radosť, keď sa ma predstavitelia krajín Česka, Maďarska a Poľska pýtajú, aký systém sme zaviedli, pretože zistili, že zavedenie rekreačných poukazov pomáha cestovnému ruchu.
- Ako predseda Slovenskej národnej strany ste proti prijatiu viac ako sto miliónov amerických dolárov, ktoré nám americká strana ponúka na obnovu našich vojenských letísk...
Áno som totálne proti a vždy budem, pretože je to zložitejší problém. Súvisí to s tým, že máme svoje povinnosti a záväzky v NATO. Zároveň dnes predstavitelia Francúzska a Nemecka verejne hovoria o spolupráci európskych armád. My by sme nemali zvýhodňovať akúkoľvek armádu v rámci NATO. Táto zmluva v prvom rade povyšuje naše záväzky v NATO v jednej zásadnej veci voči ostaným členským štátom. Len čo by bola táto zmluva podpísaná, nebudú môcť bez súhlasu amerických ozbrojených síl na našich letiskách pristávať nijaké lietadlá ostatných členských štátov EÚ. To znamená, že by sme ohrozili spoluprácu a bezpečnosť v rámci celej Európskej únie. Som presvedčený, že nemôžeme naše vojenské letiská takto odovzdať za sto miliónov amerických dolárov pod správu amerických ozbrojených síl. Veď tie majú hodnotu niekoľkých stoviek miliónov eur. Takisto nemôžem dovoliť, aby Slovensko podpísalo takúto zmluvu, ktorú by časom začali kritizovať naši európski partneri, že sme poskytli USA podmienky na vytvorenie americkej vojenskej koncepcie v Európe „Os východných štátov“. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto je pre nás principiálna vec, pretože tu ide o zachovanie zvrchovanosti a suverenity Slovenska. Táto zmluva je nadradená našim záväzkom v NATO a zvýhodňuje určitý štát a myslím si, že je aj narušením kolektívnej spolupráce a bezpečnosti.
- V tomto roku sme si pripomenuli sté výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Je jeho odkaz dnes stále aktuálny pre našu spoločnosť?
Áno. A ten najväčší je veriť, milovať a pracovať! Ja na Štefánikovi obdivujem dva také momenty. Prvý je ten, že ako francúzsky občan a uznávaný astronóm dokázal zužitkovať všetky svoje kontakty, ktoré získal v ten správny moment, keď ho slovenský a český národ najviac potrebovali. Vďaka nemu dokázali Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš nakoniec presvedčiť najvyšších francúzskych vojenských a politických predstaviteľov, že český a slovenský národ vidí svoju budúcnosť v spoločnom a demokratickom štáte. Viete dobre, aké problémy boli v USA s verbovaním amerických Čechov a Slovákov do česko-slovenských légií, pretože patrili pod americké ozbrojené sily. Štefánikovi sa podarilo diplomatickou cestou presvedčiť americké orgány, aby povolili vstup Čechom a Slovákom v USA do ozbrojených síl formujúceho sa štátu. Druhý moment je ten, ak by Milan Rastislav Štefánik žil, bojoval by za práva Slovákov v medzivojnovej Československej republike. Určite by sa postavil proti idei československého národa a požadoval by naplnenie záväzkov vyplývajúcich z Pittsburskej dohody, ktorá zaručovala pre Slovensko istý stupeň samostatnosti. V Slovenskom štáte by bojoval proti nacizmu a som presvedčený, že by patril medzi vedúce osobnosti Slovenského národného povstania.
- Ako vnímate pozíciu Matice slovenskej v súčasnosti?
Ak by bolo v úplnej gescii Slovenskej národnej strany ministerstvo kultúry, robil by som všetko preto, aby sme Matici slovenskej vrátili pod jej správu všetky knižné fondy a Slovenskú národnú knižnicu. Považujem za absolútny hriech, že v minulosti bola Matica vtedajšou vládnou garnitúrou takto ochudobnená. Chápem, ak niekto povie, že digitalizácia musela ísť na právnickú osobou, ale som presvedčený, že Maticu slovenskú treba kompetenčne a finančne posilňovať. Matica slovenská sa už v minulosti ukázala ako vynikajúci nástroj na komunikáciu so zahraničnými Slovákmi a považujem za svoju ďalšiu prioritu prinavrátiť jej kompetencie aj v tejto oblasti.
Zhováral sa: Matej MINDÁR ‒ Foto: archív SNN