Profesor Štefan HRUŠOVSKÝ pripomína, že Bratislava nie je len pre liberálov. Ľudia s rovnakými záujmami si už zvykli stretávať sa v menších komunitách a navzájom si vymieňaťsvoje znalosti i skúsenosti. Niektoré sa rozrástli do občianskych združení s celoslovenskou pôsobnosťou. Organizujú konferencie i návštevy miest súvisiace s ich túžbou po poznaní. Nie je to inak v občianskom združení Rastic, kde pôsobí prof. MUDr. Štefan HRUŠOVSKÝ, CSc., Dr.SVS, s ktorým sa zhovárame nielen o Rasticovi.
- Rastic je združenie, ktoré sa zaoberá najstaršou históriou Slovákov. Ako sa takému združeniu darí v v našom hlavnom meste?
Hovorí sa, že v Bratislave a z Bratislavy málo počuť hlas národných, kresťanských a konzervatívnych síl. Podľa mojej mienky však v hlavnom meste pulzuje čulý národný a náboženský život a mnohí v ňom rešpektujú, vážia si a dodržiavajú tradície. V posledných rokoch stovky občianskych združení po celom Slovensku, ale osobitne v Bratislave, trpezlivo, vytrvalo a dôsledne obhajujú slovenské hodnoty bez akejkoľvek materiálnej podpory, bez akéhokoľvek spoločenského uznania. Stovky občianskych aktivistov organizujú diskusné stretnutia v kluboch, kaviarňach, ale i na námestiach, aby vyburcovali verejnú mienku ľahostajnú voči likvidačnej mašinérii zmocňujúcej sa slovenskej spoločnosti, slovenských výrobných prostriedkov, masmédií, slovenskej pôdy, vody, územia i mena!
- Čím to je, že o vás verejnosť tak málo vie?
To bratislavské skóre 10 : 0 na prospech liberálno-marxistickej, slniečkarsko-kaviarenskej ideovej komunity a v neprospech živých národných síl je skóre života. Je to mediálne skóre. Tlak globálnych finančných a ideových skupín na Bratislavu je mnohonásobne vyšší oproti zvyšku Slovenska, preto hlas živých národných síl v mediálnom priestore akoby zanikal.
- Ako sa Bratislava javí vám?
Mesto má čulý náboženský a duchovný život, ktorý sa v mediálnom priestore takisto ignoruje. Napríklad Kostol sv. Alžbety v bratislavskom Lamači je v nedeľu plný drobizgu, detí, rodičov i starých rodičov a znejú tu gitarové a klávesové náboženské skladby. Takýto obraz však nevyhovuje tvorcom súčasného mediálneho imidžu slovenskej spoločnosti ‒ veď porovnajte s tým, čo vidno a o čom sa píše v médiách. Bratislava je sídlom troch katedrál: rímskokatolíckej Katedrály sv. Martina ‒ gotický skvost so vzácnou Donnerovou sochou sv. Martina od slovenského rodáka a krajana; druhou je gréckokatolícky katedrálny Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža s prekrásnym ikonostasom a treťou je Katedrála sv. Šebastiána s nádhernou Rupnikovou veľkoplošnou čelnou mozaikou a so štrnástimi mozaikami Krížovej cesty. Patrí Ordinariátu ozbrojených zložiek Slovenska. Okrem katolíckych katedrál sú v Bratislave evanjelické kostoly, je tu nová monumentálna pravoslávna cerkov i synagóga. Preto Bratislavu možno právom označiť ako multikultúrne mesto s bohatou duchovnou tradíciou i bohatým duchovným životom. Je nepochopiteľné a neakceptovateľné, aby sa aj vo verejnoprávnom mediálnom priestore náboženský a duchovný život hlavného mesta nahrádzal slabým odvarom zábavy nezriedka podpriemernej úrovne.
- Myslíte si, že Slováci dostatočne poznajú svoje hlavné mesto? Jeho históriu?
Som presvedčený, že si nedostatočne uvedomujú, že Bratislava je sídlom dvoch hradov, ktorých stáročná história je staršia ako celé dejiny mnohých európskych národov. V Bratislave sa vybudovali základy súčasnej slovenskej štátnosti. Bratislavský hrad bol sídlom vládcov nad krajinou najmenej pred dvetisíc rokmi a mohol byť sídlom aj prvého slovenského známeho kráľa Vania. Hrad Devín bol zasa sídlom Rastica a miestom prvej slovenskej univerzity ‒ aj štúrovci to náležite ocenili. Bratislava je celkom logicky sídlom štátnych inštitúcií aj dnes. A nielen mesto, ale aj Bratislavský kraj sú ozdobou Slovenska. Na dvoch tisíckach kilometrov štvorcových sú husté lesy i úrodné polia, päťstotisícová európska metropola i tradičný vidiek, z rovín tu vstávajú Karpaty, tečie tadiaľto veľrieka Dunaj. Sú tu fabriky, rafinéria, prístavy, vodné dielo... Obyvateľstva pribúda, Bratislavský kraj sa stáva turistickou destináciou. Význam tohto kraja svojou históriou, súčasnosťou i budúcnosťou presahuje Slovensko.
- Zamýšľate sa vo svojom združení nad tým, ako zmeniť súčasný kritický stav spoločnosti, ktorej nielenže chýba národné povedomie, úcta k vlastným dejinám, ale ktorá priam rekordnou rýchlosťou stráca svoju hodnotovú podstatu?
Nastávajúce obdobie dáva šancu všetkým združeniam a spolkom, aby vstúpili do politického priestoru a spolu s národne a kresťansky orientovanými stranami zviedli zápas o to, aby Slovensko bolo slovenské, kresťanské, aby bolo šťastnou domovinou všetkých obyvateľov. Aby Národná rada Slovenskej republiky bola národnou radou. Aby národ zostal národom a rozvíjal sa ako národ. Je ich dosť: Matica slovenská, Korene, Dedičstvo otcov, Rastic, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Aliancia za rodinu, Aliancia za nedeľu a ďalšie slovenské občianske iniciatívy.
- Bez mediálnej podpory však zrejme nemajú šancu na úspech.
Žiaľ, za súčasnej mediálnej situácie, v priestore všadeprítomnej cenzúry aj vo verejnoprávnych médiách je takmer nemožné, aby sa národné a kresťanské sily prezentovali primerane svojmu zastúpeniu a významu. Táto situácia sa môže a musí zmeniť. Zlomovou príležitosťou na to bude parlamentný rok 2020.
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: archív Š. H.