Vojna na Ukrajine

thumbnail

Slovenské národné noviny odmietajú akékoľvek prejavy násilia, ktoré majú riešiť vzniknuté problémy medzi ľuďmi, národmi i štátmi. Preto nechápeme špeciálnu vojenskú akciu Ruskej federácie na území zvrchovaného susediaceho štátu Ukrajina. K tejto téme sme do blížiaceho sa tlačeného vydania Slovenských národných novín 5 (vyjde až s dátumom 12.3.2022) pripravili viacero analýz našich redaktorov, ktoré zverejňujeme predčasne na našom webovom sídle. Násilie, pri ktorom zomierajú nevinné civilné obete je neprijateľné. 

Redakcia SNN


SLOVO NA ÚVOD

Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin šokoval svet. Koncom februára poslal špeciálne vojenské jednotky na územie susednej zvrchovanej Ukrajiny, aby dosiahol svoje predstavy o zabezpečení globálnej bezpečnosti Ruska a ochrane ruských občanov žijúcich najmä na východe Ukrajiny. Diplomati, politici a zahranično-politickí pozorovatelia predpokladali, že ruská armáda vstúpi do oblastí separátnych republík Luhanska a Donecka, ktoré o to Rusov požiadali. Málokto však tušil, že útok bude masívnejší aj na iné oblasti Ukrajiny.
Vojna sa nezačne zo dňa na deň. Ak sa napokon rozhorí, je to výsledok dlhodobého neriešenia sporov, absencie kultúrneho dialógu a zlyhania diplomacií. Rinčanie zbraní a smrť nevinných civilných obetí nemôžu byť prostriedkom a formou presadzovania svojich cieľov, aj keď možno z pohľadu Ruska opodstatnených. Potlačenie neonacistických skupín, ochrana ruskej menšiny či zmena politického režimu nemôžu byť vykúpené krvou nevinných Ukrajincov ani životmi ruských či ukrajinských vojakov. Prezident Putin týmto svojím rozhodnutím stratil podporu politikov a sympatie časti radových občanov z tzv. kolektívneho Západu. Dosiaľ práve on kritizoval vojny vedené Spojenými štátmi americkými v arabskom svete či rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a umiestňovanie zbraňových systémov NATO v blízkosti Ruska. Útokom na Ukrajinu stratil punc európskeho politika, pre ktorého je priorita mierové riešenie. Napokon aj bývalý americký prezident Donald Trump či český prezident Miloš Zeman, ktorí minimálne chápali Putinovu politiku pred vojnou, po 24. februári otočili a ruského prezidenta tvrdo kritizujú.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sme na vlastnej koži pocítili to, čo dnes prežívajú Ukrajinci. Na území zvrchovanej Československej republiky sa ocitlo 27 divízií. Vyše 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Československá vláda odmietla ozbrojenú odpoveď. Československá armáda zložila zbrane. Zachránili sme tisíce životov. Stratili renesanciu socializmu a na dvadsať rokov upadli do komunistického temna. Postihnutý bol aj môj otec, ktorý nemohol až do novembra 1989 pracovať ako novinár. Komunisti mu to zakázali.
Ukrajinci inváziu pociťujú omnoho intenzívnejšie. Ruskej armáde vyhlásili aktívny vojenský odpor.

Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN


Ruská agresia zjednotila na odpor väčšinu Ukrajincov. V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 zaútočila armáda Ruskej federácie za priamej podpory vojsk Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a tichej podpory Bieloruska na územie svojho slovanského suseda Ukrajiny. Tento útok nadobro pochoval dlhodobo budovaný imidž ruského prezidenta ako svetového lídra, ktorý nepoužíva – na rozdiel od USA – vojenskú silu na riešenie problémov na území iných štátov. Mnohí jeho domáci a zahraniční podporovatelia ho vnímali ako človeka presadzujúceho svetový mier. Veľká časť z nich zmenila názor a prirodzene sa zaradila do tábora jeho kritikov, ktorí odsúdili kroky Ruskej federácie. Ako sa to celé skončí, ukáže až čas. Jedno je však isté. Dosah tohto konfliktu pocíti najviac celá Európa.

Vojna sa nerozhorí zo dňa na deň. Má svoje dôvody a príčiny, ktoré znepriatelené strany neriešia. Rozhodnutie politického vedenia a vojenského velenia Ruskej federácie zaútočiť na Ukrajinu bude mať ďalekosiahle následky pre oba štáty. Kým Ukrajina sa bude dlho spamätávať z následkov vojny. Ruská federácia (RF) stratí ako veľmoc na sile a dokonca sa môže stať miestom vnútropolitických, etnických či náboženských konfliktov. Vojna na Ukrajine je vyvrcholením problémových vzťahov medzi RF a Ukrajinou od oranžovej revolúcie a následne Majdanu a dlhodobých zahranično-politických konfliktov medzi Rusmi a tzv. Západom, ktorému dominujú USA.

SÚPERIACE ENTITY

Ukrajinská spoločnosť bola pred rokom 2014 rozdelená na štyri vzájomne súperiace entity.  V jej najzápadnejšej časti v oblasti Podkarpatskej Rusi, ktorej územie do roka 1945 oficiálne patrilo Česko-Slovensku a predtým bolo súčasťou takmer tisícročného Uhorského kráľovstva,  žijú prevažne obyvatelia rusínskej a maďarskej národnosti. Zvyšok západnej Ukrajiny až po rieku Dneper sa zväčša identifikuje ako ukrajinskojazyčná oblasť. Jej prevažná časť po páde Kyjevskej Rusi patrila pod správu Poľska a Litvy. Neskôr sa stala súčasťou či už habsburskej monarchie alebo Ruskej cárskej ríše. Východná ruskojazyčná časť, tzv. ľavobrežná Ukrajina, zánikom Kyjevskej Rusi sa stala zase súčasťou mongolskej Zlatej hordy a  Osmanskej ríše. Pod nadvládou Mongolov a Osmanov sa táto oblasť stala akýmsi nárazníkovým pásmom medzi kresťanským a moslimským svetom. Väčšina vtedajšej populácie buď zahynula, alebo emigrovala na sever do oblasti dnešnej severnej Ukrajiny a Bieloruska. Všetko sa zmenilo nástupom cára Petra Veľkého. Jeho šikovnou politikou sa v 18. storočí toto územie postupne stalo súčasťou rozrastajúcej sa Ruskej ríše. V tomto úsilí pokračovali aj jeho nasledovníci. Na základe toho bolo postupne vo veľkom osídľované ukrajinskými a ruskými kolonistami. Štvrtá časť ‒ Krym sa až na prelome 18. a 19. storočia stal pevne začlenil do Ruskej ríše. Dovtedy takmer šesť storočí tento polostrov obývali Krymskí Tatári v Krymskom chanáte, vazalovi Osmanskej ríše. Podobne ako východná Ukrajina aj polostrov Krym bol postupne osídľovaný ruským, ukrajinským obyvateľstvom.

Vojaci a vojenská technika na Ukrajine. Foto: Vanity Fair

 

HROMADENIE NENÁVISTI

Na základe týchto historických faktov nebola Ukrajina do roka 2014 ani zďaleka jednotná. Všetko zmenila až anexia Krymského polostrova. Rovnako ako v prípade Kosova Slovenská republika správne odsúdila tento akt, ktorý dodnes považuje za hrubé porušenie medzinárodného práva. Podobným spôsobom sa v tom čase vedenie Ruskej federácie pokúsilo ovládnuť aj niektoré oblasti východnej Ukrajiny – Doneck a Luhansk. Po zámienkou ohrozenia ruskojazyčného obyvateľstva zo strany západných Ukrajincov sa Donecká a Luhanská ľudová republika stali akýmsi nárazníkovým pásom, v ktorom sa až do  24. februára 2022 nachádzal tzv. zamrznutý konflikt. Treba však objektívne povedať, že malá časť západných Ukrajincov spustila počas revolúcie v roku 2014 nenávistnú kampaň proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na východnej Ukrajine a na polostrove Krym. Tým, že na krymskom polostrove ostala aj po zániku Sovietskeho zväzu ruská čiernomorská flotila, šikovným spôsobom v roku 2014 využila Moskva jej potenciál pri vytlačení ukrajinských štátnych a vojenských orgánov z tejto oblasti. Väčšinové ruské obyvateľstvo si dokázala získať prísľubom veľkých investícií do základnej infraštruktúry, ktorá bola počas ukrajinskej správy značne zanedbávaná. Vďaka týmto prísľubom zo strany samotného ruského prezidenta Vladimíra Putina sa preto nemôžeme čudovať, že väčšina obyvateľov Krymu sa stotožnila s jeho začlenením do Ruskej federácie.

■ ZAMRZNUTÝ KONFLIKT

O podobnom prípade sa ani zďaleka nedá hovoriť v súvislosti s Doneckom a Luhanskom. Vzhľadom na to, že takmer osem rokov boli tieto oblasti rozdelené medzi Ukrajinou a ruskou sférou vplyvu, tamojšie obyvateľstvo postupne strácalo vieru v pokojné a mierového spolužitie. Od nástupu prezidentov Petra Porošenka a Volodymyra Zelenského s pomocou účinnej propagandy sa postupne vytvoril jednotný ukrajinský politický národ. Bývalý aj súčasný prezident dokázali vo voľbách získať podporu v celej Ukrajine, čo sa predtým podarilo len Leonidovi Kravčukovi v roku 1991. Ich účinná politika  priniesla v týchto dňoch svoje ovocie. Útočiace ruské jednotky nemajú takmer nijakú podporu ani medzi ruskojazyčnými Ukrajincami. Paradoxne ruská agresia na Ukrajinu dokázala medzi východnou a západnou Ukrajinou zotrieť staré spory a krivdy a zjednotiť obyvateľov proti agresorovi. Podpore ruskej útočiacej armády vôbec nepomáha ani bombardovanie veľkých ukrajinských miest, ktoré prináša veľké obete z radov civilistov.

ZJEDNOTENIE EURÓPY

Ruská agresia takisto zjednotila aj veľkú časť politických strán a obyvateľstva v rámci Európskej únie. Na pôde Organizácie Spojených národov tiež stoštyridsaťjeden štátov počas Valného zhromaždenia prijalo rezolúciu, v ktorej žiada okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. Medzi tridsiatimi piatimi štátmi, ktoré sa zdržali, bola aj Čína. Z jej strany je to do istej miery logický krok. Len päť štátov bolo proti, vrátane Ruskej federácie. V tomto smere neostal ticho ani Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu. V hre je tak aj prešetrenie možných vojenských zločinov, ktorých sa mala dostupiť ruská armáda pri bombardovaní veľkých miest. Vojna na Ukrajine nebude mať víťaza. Jej následky môžu priniesť začiatok konca éry Vladimíra Putina a koniec Ruska ako takého. Absencia silného lídra môže v strednodobom a dlhodobom horizonte priniesť spustenie náboženských a etnických konfliktov.

Matej MINDÁR – Foto: zahraničná tlač – Vanity Fair, The Economist


Rusi sa vraj usilujú o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Vo štvrtok 24. februára 2022 sa svet prebudil do šokujúceho rána. Ruská federácia spustila vojenskú intervenciu proti svojmu západnému susedovi Ukrajine. Ide o najväčšiu vojenskú akciu jedného štátu proti druhému od skončenia druhej svetovej vojny. Vojenská akcia spôsobila zdesenie a odsúdenie celého Západu. Čo všetko však predchádzalo tomuto vojenskému konfliktu v krajine na východných hraniciach Slovenskej republiky? Samotnému vojenskému zásahu predchádzalo uznanie separatistických území na východe Ukrajiny Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky 21. februára 2022. V rámci ich ústav, ktoré definujú ich územie v rozsahu administratívnych celkov z roka 2014, je na ich území dislokovaná ukrajinská armáda, ktorá takto zaberá väčšinu územia týchto samozvaných štátnych útvarov. Prezident Ruska Vladimír Putin tak vo štvrtok 24. februára oznámil, že na žiadosť vedúcich predstaviteľov donbaských republík prijal rozhodnutie o špeciálnej vojenskej operácii. Ruský prezident zdôraznil, že Moskva neplánuje okupáciu Ukrajiny.

■ RUSKÁ AGRESIA

Vo svojom príhovore v deň invázie obvinil Západ z nerešpektovania bezpečnostných obáv Ruska zo strany NATO, ktoré sa za posledné desaťročia  rozšírilo o bývalé satelity Sovietskeho zväzu, a dokonca o štáty, ktoré boli integrálnou súčasťou sovietskeho impéria: ,,Je dobre známe, že počas tridsiatich rokov sme sa, a vytrvalo, snažili dohovoriť s poprednými krajinami NATO na princípoch spravodlivej a nedeľnej bezpečnosti v Európe. V rámci reakcií na naše návrhy sme neustále narážali na cynické klamstvá a podvádzanie alebo na pokusy nátlaku a vydierania a Severoatlantická aliancia sa zatiaľ nehľadiac na všetky naše protesty a obavy neustále rozširuje. Vojenská mašinéria sa pohybuje a približuje k našim hraniciam.“ Moskva veľmi citlivo vnímala možnosť začlenenia práve Ukrajiny do štruktúr NATO a považuje to za bezprostredné ohrozenie vlastnej bezpečnosti, intervenciu možno vnímať z jeho príhovoru ako vzopretiu sa „ríši klamstva“, ako nazval mocenský systém vybudovaný  Spojenými štátmi americkými po páde východného bloku. Dôvodom na jeho rozhodnutie bola neochota Západu pristúpiť na bezpečnostné požiadavky Ruska, ktoré predložilo ruské ministerstvo zahraničných vecí 17. decembra v podobe dvoch návrhov zmlúv, týkajúcich sa záruk žiadaných od Spojených štátov amerických a Severoatlantickej aliancie.

Miesta, kde ruské vojská prekročili územie nezávislej Ukrajiny. Foto: The Economist

Je vysoko pravdepodobné, že už vtedy bol ruský vodca rozhodnutý pre inváziu a rokovania, pri ktorých boli ich požiadavky s výsmechom zmietnuté zo stola, čoho si museli byť ruskí predstavitelia vopred vedomí, mali byť len poslednou bodkou a uistením sa k vojenskému kroku. Rusko si neospravedlniteľnou agresiou chce vojenskou silou vynútiť obranný perimeter voči telu vlastného územia práve zabratím Ukrajiny a odôvodňuje to historickou skúsenosťou z druhej svetovej vojny: ,,Druhýkrát túto chybu nerobíme, nemáme na to právo,“ ako odznelo v jeho príhovore. Ďalej pokračoval: ,,Je to reálna hrozba nielen pre naše záujmy, ale pre samostatnú existenciu nášho štátu, pre jeho suverenitu. Je to práve tá červená línia, o ktorej sa neraz hovorilo. Prekročili ju.“ Takto je videná situácia očami hlavného veliteľa ruských ozbrojených síl.

■ ZÁMIENKA NA ÚTOK

Zámienkou pre bezprecedentné napadnutie európskeho štátu v moderných dejinách mu bola nelichotivá situácia obyvateľov Donbasu: ,,Ako som už povedal vo svojom predchádzajúcom prejave, na to, čo sa tam deje, sa nemožno pozerať bez súcitu. Už sa to jednoducho nedalo ďalej trpieť. Bolo nutné okamžite zastaviť tento zlý sen – genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú a ktorí dúfajú len v Rusko, ktorí dúfajú len v nás s vami. Práve tieto túžby, pocity a bolesť ľudí boli hlavnou motiváciou pre naše rozhodnutie uznať ľudové republiky Donbasu.“

Pravdou je, že k tejto tragédii prispela samotná Ukrajina, ktorá za dlhých osem rokov nebola ochotná pristúpiť k plneniu Minských dohôd a všemožne strpčovala život vzbúreneckým regiónom, a to za tichého súhlasu či prehliadania demokratickým Západom. Vyhlásenia ukrajinských predstaviteľov o zabezpečení jadrových zbraní boli rovnako veľmi nemúdre. Cieľom vojenskej operácie je podľa Putina ,,chrániť ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a postavíme pred súd tých, ktorí sa dopustili početných krvavých zločinov proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie“. Putin vníma celú operáciu ako ,,sebaobranu proti hrozbám, ktoré nám hrozia, a proti ešte väčšiemu nešťastiu, než aké sa deje dnes“. Vystríhal pred zásahmi zvonku: ,,Ak sa niekto pokúsi nám brániť alebo by sa pokúsil vytvoriť hrozbu pre našu krajinu, pre náš ľud, mal by poznať, nech to je ktokoľvek, že odpoveď Ruska bude okamžitá a bude mať pre vás také následky, s akými ste sa vo svojej histórii nikdy nestretli. Sme pripravení na akýkoľvek vývoj situácie. Všetky potrebné rozhodnutia boli urobené. Dúfam, že budem vypočutý.

■ UTRPENIE NEVINNÝCH

To demonštroval 27. februára na schôdzke s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom Generálneho štábu Valerijom Gerasimovom, kde nariadil prevedenie síl zadržiavania do zvláštneho pohotovostného režimu. Na stránkach Ministerstva obrany Ruskej federácie sa uvádza, že k nim patria aj jadrové sily.

Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu z viacerých smerov z juhu, z východu aj zo severu z územia Bieloruska. Západ reagoval okamžite a jednotne. V postupných krokoch zavádza bezprecedentné ekonomické sankcie, bohužiaľ, tie budú bolieť aj nás všetkých. Sankcie silno doľahnú na Ruskú federáciu, spôsobia však ešte väčšie navýšenie cien svetových komodít a spomalia oživenie ekonomiky po útlme spôsobenej epidémiou ochorenia COVID-19. My len môžeme dúfať, že nedôjde k úplnému prerušeniu akýchkoľvek hospodárskych vzťahov, keďže Európa je závislá od ruského fosílneho bohatstva a nahradiť ho v krátkodobom horizonte nie je možné.

Každá vojna je popretím všeľudských hodnôt a pilierov, na ktorých stojí naša moderná civilizácia, preto je jedno, či ide o bombardovanie Juhoslávie, vojnu v Iraku či v Líbyi, inváziu Turecka do severnej časti Sýrie, samotnú vojnu v tejto krajine, agresiu Saudskej Arábie proti Jemenu, ktorý čelí najväčšej humanitárnej katastrofe za posledné polstoročie,  alebo o vojnu na Ukrajine. Každú agresiu je nutné odsúdiť. Vojna neprináša nič len utrpenie.

Radoslav ŽGRADA – Foto: zahraničná tlač


Vojna, kríza, globálna zmena a nové pomery v Európe

Vojenský zásah armády Ruskej federácie na Ukrajine 24. februára 2022 v čase zasadania Bezpečnostnej rady OSN zmenil mnohé, takmer všetko.  Invázia sa nedá ničím a nikým ospravedlniť, konštatoval v nedeľu 27. februára  na mimoriadnom zasadaní nemeckého spolkového snemu kancelár Olaf Scholz. Nielen Nemci a Európa, ale takmer celý svet ruskú ofenzívu na zvrchovanom území Ukrajiny odsúdil. Väčšina štátov združených v OSN vrátane Slovenska prijali rezolúciu proti vojne. Mnohé krajiny spoločne posielajú na Ukrajinu humanitárnu i armádnu pomoc. Mimoriadne zasadanie spolkového snemu tri dni po začatí ruskej „operácie“  potvrdilo, že Nemecko sa rozišlo s doterajšími princípmi koncepcie nemeckej sociálnej demokracie platnými celé desaťročia. Zásada, že mier v Európe je možný s Ruskom, a nie proti nemu už neplatí.  Nemecko vynaloží mimoriadnych sto miliárd eur na armádu a bezpečnostné otázky a okrem toho bude ročne vynakladať viac ako dve percentá na obranu. Teraz je to cca 1,5 percenta,  ročne 53 miliárd eur. (Pre porovnanie: náklady Európy na zbrojenie vrátane Ruska dosiahli vlani 328,5 miliardy eura.) Nemeckí vojaci a zbrojné systémy budú umiestnené aj na východe Slovenskej republiky.

■ ZBRANE PRE UKRAJINU

Foto: Al Jazeera

Kľúčová zmena je aj odchod od zásady nedodávať vzhľadom na nemeckú vojenskú minulosť zbrane do krízových vojnových oblastí. Najnovšie nemecké zbrane smerujú na  Ukrajinu. Po prvý raz aj kancelár Scholz vyhlásil, že plynovod Severný potok 2 nezíska  povolenie na prevádzku. Spoločnosť projektu za viac ako desať miliárd dolárov na prepravu ruského plynu priamo do Nemecka prepustila zamestnancov a oznámila bankrot. Zmena v nemeckom prístupe je aj v bankových sankciách. Nemecko sa už pridalo k vypnutiu ruských bánk s výnimkou dvoch od 12. marca zo systému platieb SWIFT. To prehlbuje medzinárodnú izoláciu Ruskej federácie, výrazne zasahuje do domácich ruských pomerov. Sankcie Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie, Švajčiarska a iných štátov výrazne zasiahli ruskú ekonomiku, čo sa prestáva páčiť radovým ruským obyvateľom. Je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo nepoužije proti ruskej armáde na Ukrajine svojich vojakov, ale bojovať s Ruskom bude na ekonomickom poli, čo bude pre Ruskú federáciu veľmi bolestivé.

■ NOVÁ ÉRA

Nemecký kancelár oznámil novú dobu, novú éru (Zeitwende). Je to súčasť jednotného postupu kolektívneho Západu – teda vrátane Európskej únie. Doteraz nikdy nevídaného rozsahu spoločného postupu Európy a USA proti Rusku. Sme svedkami globálnej zmeny. Rozdelenie dnešného sveta na slobodný svet je jednou jeho časťou vrátane Slovenska, potom Rusko, Čína a ďalšie štáty jeho druhou. Pokiaľ ide o postoje Čínskej ľudovej republiky, napríklad hlasovanie na pôde OSN, tu termín izolácia pre Rusko neplatí. Rozsah izolácie súčasného Ruska dopĺňa aj stanovisko Európskeho parlamentu (EP). Na mimoriadnom plenárnom zasadaní odsúdilo vpád ruských vojsk na Ukrajinu a vyslovilo plnú podporu ukrajinskej snahe stať sa členom Európskej únie. Vidiac nadšenú podporu EP vstupu Ukrajiny do EÚ treba pripomenúť, aby Únia priveľa nesľubovala a potom nedodržaním sľubov sklamala, ako to vyzeralo doteraz. Je toho totiž veľa, priveľa, čo tä

■ OSLABENÁ MOC

Táto vojna mení a zmení mnohé. Dotýka sa nás aj osobne. Ako matičiar a autor Slovenských národných novín (SNN) som sa do poslednej chvíle spoliehal na to, čo povedali nemeckí a americkí odborníci o možnostiach rokovania o európskom usporiadaní s účasťou Ruska a zárukách pre jeho bezpečnosť. Nechcel som uveriť, že by sa ruské vedenie mohlo niečoho takého dopustiť, čo nastalo 24. februára. Vojensky vstúpiť na zvrchované územie susednej Ukrajiny. Pre mnohých tak ako pre mňa je to príšerné sklamanie. Na nepredvídateľne dlhý čas to vnesie rozkol medzi slovanské národy a verejnosť. Členovia a funkcionári Matice slovenskej, redaktori a autori matičných periodík ešte na prelome rokov 2013 a 2014 vystríhali ako prví, že udalosti a vývoj na Ukrajine budú najväčším otrasom, z ktorého vzíde ťažko predvídateľná zmena globálneho rozsahu. To sa dnes napĺňa. Rusko zahraničnopoliticky nemá z invázie nijaký osoh, naopak. Otázka, či nepríde o svoje postavenie v doterajšej podobe, závisí od mocenskej deľby sveta a globálnej krízy. Vnútropoliticky tiež nijaký prospech pre Rusko a životnú úroveň Rusov nevidno ani zďaleka. Členovia Matice slovenskej sa modlia, aby sa konflikt nerozšíril a nevyústil do globálnej vojny s použitím atómových zbraní, čo by bol definitívny koniec našej spoločnej ľudskej civilizácie. Ak by nám napadla myšlienka, že to nie je možné, spomeňme si na náhle vypuknutie prvej svetovej vojny, ktorá odštartovala moderný vek apokalyptických udalostí vo svete, v ktorom žijeme podnes.

Dušan D. KERNÝ - Foto: zahraničná tlač

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.