Súčasná vládna koalícia, ako aj väčšina médií nie sú zrejme schopní prispieť k uvoľneniu napätia ani v medzinárodných súvislostiach a ani v domácich politických a spoločenských pomeroch. Sme svedkami veľkej hry nielen o Rusko, ale aj o formovanie zmenenej politiky novej nemeckej vládnej koalície voči Rusku. Spôsob rôznorodej argumentácie politických strán a ústavných činiteľov na čele s prezidentkou je v mnohom nepresvedčivý a rozložil verejnosť. Priamo spochybňuje v očiach značnej časti verejnosti doterajší vzťah k nášmu hlavnému spojencovi – Spojeným štátom americkým. Narastá počet hlasov, ktoré seriózne a zodpovedne vyzývajú na skončenie konfrontačnej politiky aj za cenu toho, že v členských štátoch NATO a EÚ sa bude viesť celkom legitímne kampaň aj proti USA.
■ NAŠE CIELE
Pokiaľ ide o NATO, je zrejmé, že dlhodobo išlo a ide o zúženie strategického vplyvu Ruska plus o jednotný postup členských štátov NATO a EÚ proti Rusku s tým, že inváziu na Ukrajinu odvrátime len tým, keď poriadne zastrašíme Putina. Problém nastáva, ak sa pozrieme na začiatok kampane vykresľujúcej Rusko ako agresora, čo trvá už pomaly rok. No v súčasnej protiruskej vojnovej hystérii doteraz chýba to hlavné ‒ pádne, jednoznačné argumenty o dôvodoch ruského útoku na Ukrajinu.
Tu ide aj o našu nezabudnutú skúsenosť z čias pred inváziou do Iraku, keď sa argumentovalo nedovolenou držbou jadrových a chemických zbraní priamo na pôde Bezpečnostnej rady OSN a ukázalo sa to ako bluf.
■ SLABOSŤ KABINETU
Veľkým zlyhaním vládnej koalície v roku 1999 bolo aj úplne zbabrané vysvetlenie povolenia preletov pre americké letectvo cez slovenský vzdušný priestor. Bez toho by vtedy neboli možné nálety bombardérov na Juhosláviu, na Belehrad. Verejnosť to neprijala. Neschopnosť vlády urobiť vtedy prijateľné vysvetlenie mimoriadne poškodila NATO v očiach verejnosti, a to pretrváva doteraz.
Pocit, že vláda nehrala, pokiaľ ide o časové schvaľovanie terajšej zmluvy, celkom fér, že sa usilovala vo vianočnom čase oblafnúť verejnosť a ignorovať zvyčajnú parlamentnú prax, má nemálo slovenských občanov. A verejne hovoria o tom aj dlhodobí prozápadní politici a analytici. Nielen vláda nezvláda komunikáciu, ale popri hlúpych tvrdeniach, že kritici sú akoby piatou kolóniou Moskvy, sa zrejme usilovala zakryť aj priamu deštrukciu parlamentarizmu. Tu sme pred veľkou otázkou: Čo sa to deje so záujmami Slovenska a jeho obyvateľov, keď sa vždy také dôležité spojenecké záležitosti tak zbabrú?
■ PROPAGAČNÉ HMLY
Ako to, že práve podporovatelia akcií NATO ‒ či už bombardovanie Belehradu, podpora americkej invázie v Iraku, alebo teraz dvojstranná obranná zmluva ‒ ich pretláčajú až tak, že dlhodobo poškodzujú ciele a autoritu Aliancie a spojencov vo verejnosti?
Pre žurnalistiku a publicistiku tu vzniká nová naliehavá úloha – ukázať, že kritika nie je zradou toľko zdôrazňovaných západných hodnôt, ale presne naopak, lebo vláda nevie získať podporu verejnosti, keďže je pod zahraničným tlakom. Odčleniť sa treba v tejto dlhodobej kríze od politických propagandistov všetkého druhu a likvidovať propagačné hmly. Tu ide aj o to dať nový skutočný zmysel slovenskej štátnosti a doslova zápasiť za duševné zdravie slovenskej verejnej mienky, nezabíjať tento štát, nedopustiť, aby politickí podnikatelia, priam trhovci, deformovali pôvodné ciele, pre ktoré sme sa stali členmi „exkluzívnych klubov“ EÚ a NATO.
„Mierová misia“ Viktora Orbána vo februárovej Moskve, stretnutia s Vladimírom Putinom, onen Orbánov povzdych, že ešte nikdy nesedel za takým veľkým stolom ako v Kremli, usvedčujú našu vládnu propagandu v trvalom zaostávaní v schopnosti získavať verejnosť pre politické riešenia, a nie nepresvedčivo jej servírovať len kabinetné rozhodnutia.
■ ČERVENÉ ČIARY
Vládnym cieľom je podpora proúniovej a pronatovskej orientácie Ukrajiny a zároveň nenarušenie jednoty v podpore deklarovaných cieľov Ukrajiny. Vedno s tým odmietnutie ruskej požiadavky, že Ukrajina nebude členom NATO a z toho vyplývajúcej vojenskej výzbroje, ako aj členských záruk.
Pre Kremeľ je to podľa hovorcu Peskova otázka života a smrti. Červenou čiarou pre nás ako člena NATO je zasa útok na ukrajinské ozbrojené sily a akékoľvek prekročenie hraníc.
Všetci však vedia, nielenže v dohľadnom čase nenastanú podmienky na vstup Ukrajiny do NATO, ale je to aj dlhodobo nestabilný štát. Slovenskej verejnosti zrejme treba pripomínať, že v čase, keď Slovensko mohlo byť kandidátom, sa nepretržite zdôrazňovalo, o aký exkluzívny klub ide a ako treba dodržiavať jeho pravidlá. A aj tým sa i pre nás Ukrajina stáva zásadným geopolitickým problémom.
Súčasná vládna koalícia zväčša politických podnikateľov aj nahráva tým jedincom v zákulisí širšej bezpečnostnej komunity štátov V 4, ktorí propagujú čo najširšie nasadenie personálnych sankcií na činiteľov a rodiny putinskej administrácie, s tým sa to bude dotýkať päť miliónov ľudí ! Cieľ ‒ zvýšiť doterajšie už aj tak veľké pnutie v ruských elitách. To je však už iný cieľ, cieľ vnútornej zmeny režimu v Rusku, teda aj vytvorenie úplne novej geopolitickej reality. Ale to už je o neľahkých vnútorných pomeroch v Rusku, kde v istých oblastiach zavládla teraz priam doba temna. Aj preto sa V. Putin dva roky pred voľbami v 2024 snaží o stabilitu. Preto sa usiluje o dohodu s najsilnejším hráčom – USA. Otázka je, akú úlohu zohrá Francúzsko, ktoré je teraz na pol roka na čele Európskej únie. A, samozrejme, Nemecko nielen s novou nemeckou koaličnou vládou, ale aj s novým kancelárom sociálnym demokratom Olafom Scholcom z SPD. Ten je pod obrovským politickým a mediálnym tlakom, aby sa jasne dištancoval od doterajšej praxe sociálnych demokratov, ako aj bývalej kancelárky Merkelovej v partnerských vzťahoch s Ruskom. A jednoznačne sa zrovnal s pozíciou USA v prípade akejkoľvek akcie proti Ukrajine mnohomiliardový projekt plynovodu Severný potok 2, prepotrebný zdroj príjmov pre Rusko, zablokovať.
Dušan D. KERNÝ - Kresba: Ľubomír KOTRHA
Viac aj v komentári Romana MICHELKA
