Vojna v Európe a dráma vlnobitia kríz

Pápež František vo veľkonočnej vigílii vystihol, čo potrebujeme: Speranza – nádej. Návrat vojny do Európy po mierových desaťročiach sa po vyše roku rusko-ukrajinského konfliktu dotýka všetkých. Napätie stúpa. Pochybnosti sa zväčšujú. Dôveru nevyvolávajú ani vrcholní predstavitelia zoskupení štátov, o ktorých členstvo sme sa toľko usilovali. Neutešenú bilanciu sme si vypočuli na Veľkú noc od pápeža. Ľudstvo je vystavené priveľkým pochybnostiam a drastickej, stále sa zväčšujúcej skrivodlivosti. No pápežovým hlavným leitmotívom sa stala speranza ‒ nádej.

■ DOMÁCE BREMENO

Na Slovensku sa k tomu pridružilo naše domáce bremeno ‒ to, že prezidentka nevyužila možnosť predčasnými voľbami skrátiť mätež a vládne chaotické počínanie a nedovoliť im bujnieť až do volieb ‒ do septembra a októbra. Napriek všetkému musíme urobiť všetko, aby sme dokázali spravovať a vlastniť svoj malý štát.  Nie je jednoduché orientovať sa v dnešnom svete. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vlani vyhlásila že EK zablokovala rezervy ruskej centrálnej banky za tristo miliárd plus majetok ruských oligarchov vo výške devätnástich miliárd.  Z toho sa bude financovať obnova Ukrajiny...

■ KDE SÚ TIE MILIARDY?

Dnes sa aj podľa Financial Times okrem iného ukazuje, že to všetko bolo šité horúcou ihlou. Ruské rezervy síce dosahujú 629 miliárd eur, ale iba dve tretiny z oných tristo miliárd sú v štátoch EÚ. A nevie sa kde. Jedine Francúzsko udalo sumu dvadsaťdva miliárd. Následkom sankcií zdražela ropa a plyn a ruská obchodná bilancia vzrástla o sto miliárd dolárov ‒ toľko Rusko získalo navyše. 

■ MÍNY PARAGRAFOV

Európska komisia vstúpila právne na vyslovene mínové pole. Kontá ruskej centrálnej banky v EÚ nie sú zmrazené, je len zákaz transferov kapitálu – a pri takom zákaze nie je povinnosť bánk či finančných inštitúcií hlásiť, koľko ruského kapitálu majú. Okrem toho sa na ruskú centrálnu banku, tak ako aj na všetky iné banky, vzťahuje obdoba diplomatickej imunity. Zatiaľ len jedine Kanada má zákon, ktorý umožňuje zmraziť majetok ruskej centrálnej banky na kanadskom území. Je však úplne neisté, ako by o tom rozhodli súdy.

■ HORÚCOU IHLOU

Pre laika, bežného občana európskeho spoločenstva, je zo zistení diplomatov či novinárov ‒ ako povedzme vo Financial Times – podstatné, že aj na takej vrcholnej úrovni sa šije horúcou ihlou. Aj v takej závažnej otázke nie je jasné, či je to právne možné. Podľa kľúčových nemeckých médií po vyše roku od zavedenia prvého balíka sankcií voči Rusku EÚ stále nemá prehľad o tom, kde sa vlastne zmrazený majetok Ruskej ústrednej banky nachádza. Ako je to možné?

Na vlaňajšiu písomnú žiadosť štyridsiatich piatich poslancov Európskeho parlamentu, adresovanú predsedníčke komisie Leyenovej i prezidentovi Európskej rady Michelovi, dostali odpoveď až koncom januára 2023. Z nej vyplýva, že Európska komisia o tom nemá poňatia, a nielenže o tom presne nevie, ale pochybná je aj uvádzaná suma tristo miliárd. Takisto sa to týka zablokovaných devätnástich miliárd od oligarchov. A to je len jeden problém.

■ ROKOVANIA S ČÍNOU

Podobne je to so stanoviskami vrcholnej dvojice EÚ pri rokovaniach v Čínskej ľudovej republike. Predsedníčka Európskej komisie Leyenová dala jasne najavo, že EK bude posudzovať vzťahy s Čínou podľa toho, aké postoje zaujme voči Rusku a Ukrajine. Francúzsky prezident Macron vyvolal búrku, keď horlil za to, aby sa Európska únia správala autonómne a v prípade konfliktu medzi Čínou a USA pre Tchajvan nebola otrocky závislá od USA, ale vystupovala ako tretia strana. Francúzsky prezident dokonca varoval pred nebezpečnou závislosťou od USA, lebo konflikt kvôli Taiwanu nie je náš, netýka sa Európy. A teda je skutočne veľkým nebezpečenstvom, keby USA zavliekli Európu do konfliktu. Európa musí konať samostatne ako nezávislá „superveľmoc“ namiesto toho, aby bola vazalom USA.

■ PALÁC NEKĽUČKUJE

Najprv sa médiá domnievali, že prezidenta nesprávne, skreslene citovali. Ale Elyzejský palác úplne potvrdil Macronovu výpoveď od slova do slova. Teda treba to brať vážne. To však znamená, že po prvý raz od vlaňajšej invázie ruských vojsk na Ukrajinu nie je „Západ“ jednotný. Ba dokonca jeden z kľúčových štátov vysiela Číne signál, že sa k možným protiopatreniam a sankciám nepripojí. Ak to francúzsky prezident naozaj myslel vážne, tak je to pohroma aj pre stratégiu EÚ čo najmenšej závislosti od dodávok ČĽR. Teda úsilia, ktoré deklarovala Leyenová, aby EÚ bola pripravená na konfliktné vzťahy s Čínou.

Slovenskí novinári, ktorí zažili podobnú francúzsku politiku, vedia, že tak hovoril generál de Gaulle, osobnosť európskych dejín – lenže to bolo pred polstoročím, v šesťdesiatych rokoch, a skončilo sa to plným návratom Francúzska do Severoatlantickej aliancie.

■ NEMECKÁ NEZHODA

Aj ekonomicky najsilnejšie Nemecko má v politickej špičke nezhody. Vicekancelár Robert Habeck zo Strany zelených, prvý nemecký politik, ktorý ešte v máji 2021, teda pred vytvorením terajšej vládnej koalície (socialisti, liberáli, zelení), prelomil nemecké tabu a požadoval pre Ukrajinu „defenzívne zbrane“, bol v Kyjeve. A tam vyhlásil, že je „hlboko zahanbený nad váhavosťou, zdĺhavosťou nemeckej pomoci“.  Trafená hus zagágala. Hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza vyhlásil, že „nemecká pomoc Ukrajine bola vždy správna a v správnom čase“. Ako sa týmto dvom potentátom sedí spoločne v nemeckej vláde, si možno domyslieť. Najmä keď kancelára chcú parlamentne vyšetrovať za nesprávny postup  v banke z čias, keď bol primátorom Hamburgu...

■ TAJNÉ NETAJNÉ...

Medzi veľkonočné senzácie patrí únik údajných tajných amerických špionážnych a armádnych dokumentov. Obsahujú tajné podrobné informácie nielen o Rusku a jeho armáde, Ukrajine a jeho ozbrojených silách, ale aj o spojencoch a náladách v ich štátoch či v Číne. Svedčia o tom, že za morom sledujú, špicľujú spojencov a nálady verejnosti, ako aj Ukrajincov a ich slabiny. Jasne hovoria, že bez dodávok zbraní by Kyjev nemohol podniknúť nijaký útok, nijakú ofenzívu. Dokumenty podľa nemeckých médií obsahujú plány NATO, USA a Ukrajiny. Hovorí sa v nich koľko a akých druhov zbraní  a kedy treba na ofenzívu dodať. Konflikt je podľa dokumentov surový, krvavý – na ruskej strane okolo dvestotisíc a na ukrajinskej stotridsaťtisíc mŕtvych a ranených. Pripravovaná ofenzíva proti ruskej armáde má odrezať prístup na Krym, a tak zmeniť a ovplyvniť podmienky na neskoršie rozhovory.

           Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: Vatican News