Voliči by mali vedieť, kto za koho kope

thumbnail

 Zoznam kandidátov na hlavu štátu bude podľa všetkého veľmi dlhý . Úrad prezidenta je honor, ale zároveň to nie je prechádzka ružovým sadom, ako o tom svedčí prípad dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa ako správny podnikateľ rozhodol, že svoju chybu kandidovať na post hlavy štátu už nezopakuje. Otvoril tým dvere pre otáľajúce politické strany a viacerých kritických i nekritických trúfalcov.  Je najvyšší čas zviditeľniť sa, lebo do prezidentských volieb zostáva len desať mesiacov a práce je veľa. Treba vyzbierať pätnásťtisíc podpisov od občanov alebo od pätnástich poslancov NR SR, vzápätí dať dokopy volebný tím, prípadne osvedčených imidžmejkrov typu Krpelan ‒ Baťo, potom zohnať sponzorov a veľa peňazí na kampaň, pretože nie každý vlastní spoločnosť podobnú firme KTAG ‒ Kiska Travel Agency. Veru, volebná kampaň nie je lacný špás, ak človek nemá v kešeni na naše pomery aspoň pol milióna alebo stroj na tlačenie peňazí. Skromnosť sa v tomto podnikaní nevypláca

Z DOBRÉHO KOŠIARA

Z vreca kandidátov, ktoré sa čoskoro roztrhne, predbežne vyčnievajú traja skrytí stranícki nominanti: právnička Zuzana Čaputová, vedec Robert Mistrík a riaditeľ Dobrej noviny Marian Čaučík. Títo traja už absolvovali predvolebný „kandidátsky krst“ vo verejnej diskusii Denníka N, ktorý pripravila redaktorka Monika Tódová. Všetci sa zhodli, že patria do tzv. demokratického, čiže opozičného politického spektra, aj keď deklarujú svoju nezávislosť. O rozpore ich vonkajšej prezentácie s realitou svedčí ich minulosť aj súčasný príklon alebo priame členstvo v politickej strane. Z. Čaputová, podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, je výtvor mimovládneho združenia Via Iuris, ktoré nezaprie svoju spätosť s organizáciou Otvorenej spoločnosti G. Sorosa. O finančné krytie jej prezidentskej kampane sa zrejme postará rodná strana či firma Eset a propagandistické zázemie jej budú tvoriť mimovládne organizácie a médiá ako v Denník N a Sme.

Chemik R. Mistrík, pripomínajúci svojou rétorikou chemika Drahoša z českej prezidentskej kampane, bol zakladateľom politickej strany SaS. V diskusii s Tódovou tvrdil, že je nadstraníckym kandidátom, aj keď priznal nedávne stretnutia so Sulíkom, s Beblavým i s Matovičom, u ktorých hľadal podporu pre svoju kandidatúru. Z jeho rečí vyplynulo, že o domácej i zahraničnej politike vie iba to, čo si prečíta v Denníku N a čo sa dozvie na stretnutí s Andrejom Kiskom.

Z liberálneho postoja predchádzajúcich kandidátov sa trochu vymyká M. Čaučík, ktorého si pravdepodobne osvojí Alojz Hlina a jeho pretvorené KDH. Umiernený konzervatívec Čaučík je podobne ako Čaputová a Mistrík človek Andreja Kisku a je otázkou, ku komu sa odchádzajúci prezident napokon prikloní. Zatiaľ po tajných stretnutiach s uvedenými kandidátmi vieme len to, že má vyhliadnutých dvoch. Je možné, že do nominácie kandidátov opozičných strán zasiahnu aj iné známe persóny, napríklad Veronika Remišová, tromf strany OĽaNO, prípadne Milan Krajniak zo Sme rodina Borisa Kollára, čo môže u voličov pravicovo-liberálneho tábora riadne skomplikovať situáciu.

KOALIČNÉ TICHO

Koalícia spoločného kandidáta do prvého kola prezidentských volieb nechystá, zrejme sa rozhodne pre spoločný postup až pred druhým kolom. V strane Most ‒ Híd sa hovorí o Bugárovi, v SNS o Lubyovej, prípadne Matečnej, a Smer-SD neúspešne prehovára Miroslava Lajčáka. V zálohe je ešte Maroš Šefčovič, ktorý svoju kandidatúru zatiaľ neodmietol a ktorý by mohol byť úspešným kandidátom do druhého kola za predpokladu, že by sa viacej zviditeľnil na domácej politickej scéne. Svojím nekonfliktným vystupovaním a prehľadom v zahraničnej politike na to má.

Ostatní potenciálni kandidáti, za ktorými primárne nestoja politické strany, sú v mediálnom závetrí. Ale aj relatívne ticho okolo nich sa môže už v prvom kole zmeniť na súboj oficiálnych kandidátov politických strán s kandidátmi bez politickej príslušnosti. Prekvapením súboja by mohol byť ostrý jazyk Štefana Harabina a politicky nekorektný prejav Eduarda Chmelára, rozhľadeného politológa s osvedčenými rétorickými schopnosťami. Ďalší záujemci o kreslo prezidenta sa zatiaľ vyprofilovali dosť málo na to, aby sa dali posúdiť ich šance. Zdá sa, že prvý súťažiaci ‒ Radovan Znášik, veľa vody nenamúti a sympatický bezpečnostný analytik Juraj Zábojník len začína so zbieraním podpisov.

Všetky karty ešte nie sú rozdané, ale už dnes by sme mali vedieť, kto za koho kope, kto bude iba plniť želania svojich donorov a politických tútorov a kto je vlastenec, pretože prezident bez vlastenectva je vo výkone funkcie časovaná bomba.

Ľudovít ŠTEVKO ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA