Chrapúnstvo bolo vždy chrapúnstvom. Bez ohľadu na to, či sa ho niekto usiluje obhájiť „módnymi trendmi“ alebo iba „omladením“ vysielania. Keď sa z éteru ozve: „Ahoj, Robo,“ človek si myslí, že to zas nejaký trendový tínedžer robí lacnú „zábavu“ v lacnom komerčnom rádiu. A že sa, aj keď očividne nerozumie problematike, vydáva za naslovovzatého odborníka.
Ahoj, Robo, no, veď teda...
Takáto rozhlasová epizódka zapadne akurát tak medzi telefonáty s poslucháčkami, ktoré ochkajú pri každom spojení so svojím vysneným sexidolom mužského pohlavia v tom alebo onom rádiu. Teda v súkromnom, opakujeme. Lenže podvečer v predmedardovskú sobotu sa podobná sprcha ozvala z rádia, ktoré si nemôže a nesmie dovoliť nijaké „hej ty“ už len preto, že je verejnoprávne a že je platené aj z nášho koncesionárskeho výpalného a čiastočne aj z daní. Teda z verejnoprávneho média. Iba pre zvedavých – bolo to niekedy medzi osemnástou a devätnástou hodinou a pravdepodobne to zaznelo v programe, ktorý vysielal prvý okruh. Kedysi výkladná skriňa média. „Moderátor“ sa tam v nejakom slovnom vstupe pokúšal byť vtipný a vyprodukoval čosi ako glosu, ktorej obsah si hneď nechal schváliť „Robom“, a potom mu povedal aj ono „ahoj, Robo, no...“ alebo niečo také zahundral. A teraz vážne. Kódex redaktora verejnoprávneho média zakazuje prejavovať akékoľvek sympatie a antipatie ku komukoľvek na politickej scéne. Inými slovami – redaktor verejnoprávneho média si cez éter netyká s politikmi a už vôbec nie s predsedom vlády. Nech si to robí v nejakej mediálnej lokálke, ak má dostatok poslucháčov obdivujúcich taký „vysoký“ intelekt. Nech nás však verejnoprávne médium neznásilňuje plytkosťami podobného kalibru. Ide naozaj o znásilňovanie, keďže my nie sme tí, ktorí by vynútenému vzťahu poslucháč – RTVS mohli povedať nie. Minimálne v ekonomickej rovine koncesií. Alebo čo tak... ale nie, zatykať generálnemu riaditeľovi RTVS mi nedá, už len preto, že sa usilujem byť slušný.
Ján ČERNÝ