Provokatéri z radov progresívcov fyzicky napádali demonštrujúcich. V stredu 6. septembra 2023 o sedemnástej hodine pred budovu Mestského divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave (DPOH) Matica slovenská zvolala protestné zhromaždenie. Protest sa vydaril. Pred divadlo prišlo vyše päťsto protestujúcich. Z pokoja ich nevyviedlo ani agresívne správanie oponentov z radov progresívnych liberálov, zástancov LGTI ideológie. Matica odmietla novú reklamnú kampaň vedenia DPOH, ktorá hrubo dehonestuje jedného z najvýraznejších predsedov Matice slovenskej Pavla Országha Hviezdoslava. Divadlo patrí pod mesto Bratislava, ktorého primátor Matúš Vallo zastáva liberálno-progresívne hodnoty.
Program matičného občianskeho protestu sa začal zaspievaním štátnej hymny SR. Hlavný moderátor člen Výboru Matice slovenskej a matičný tajomník Peter Schvantner privítal na úvod všetkých prítomných. Zároveň pripomenul, že cieľom tohto protestu je pokojnou formou vyjadriť nespokojnosť proti aktuálnej reklamnej kampani divadla. Takisto sa poďakoval aj poslancom Národnej rady SR, ktorí prišli podporiť Maticu slovenskú v boji proti praktikám tzv. liberálneho progresivizmu. Spolu s Dušanom Jarjabkom (Smer ‒ SSD) podporili toto zhromaždenie aj Miloš Svrček (SME RODINA), Tomáš Taraba (SNS – Život Národná strana), europoslanec Milan Uhrík (Republika) a ďalší významní predstavitelia politického, spoločenského a kultúrneho života. Vzhľadom na fakt, že protest bol občiansky a matičný, politici na ňom verejne nevystupovali.
- SOM SLOVAN
Herec, recitátor a matičiar Jozef Šimonovič zarecitoval báseň od Pavla Országha Hviezdoslava Som Slovan. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper vo svojom príhovore pripomenul fakt, že vždy, keď suverénna slovenská štátnosť, nezávislosť slovenskej kultúry, ale aj svojbytnosť slovenského národa bude ohrozená, tak sa Matica slovenská rozhodne postaví do čela moderných zápasov za slovenskú štátnosť, ale aj za svojbytnú slovenskú kultúru. „Treba našu akciu brať aj v rámci kontextu doby. Vo veľmi zlej ťažkej dobe žijú naši občania, Európa, ale aj svet.“ Zároveň upozornil, že možno by v inej časovej konštatácii toto reklamné vyobrazenie jesennej kampane Mestského divadla Pavla Országha Hviezdoslava nevyvolávalo až takéto vlny pobúrenia. „Ale v kontexte doby, keď zmizol z prednej strany občianskeho preukazu farebne vyobrazený slovenský znak. Keď svätí Cyril a Metod a ich vyobrazenie zmizlo zo slovenských pasov. Keď máme problém na hrad Devín dostať sa so slovenskou štátnou vlajkou na žrdiach. Keď kníhkupectvo Svojeť bolo vyplienené vandalmi. Matica slovenská pochopila, že je to posledná kvapka v pomyselnom pohári vody. Myslím si, že je veľmi nedôstojné takto dehonestujúco zobraziť v tejto dobe, ale aj v iných kultúrnych súvislostiach Pavla Országha Hviezdoslava, tohto významného slovenského básnika, ktorý je nekontroverznou osobou.“
Marián Gešper takisto upozornil, že neverí úprimnosti slov predstaviteľov divadla a tvorcov tejto reklamy. Podľa jeho názoru v nijakom prípade nejde o hamletovské vyobrazenie jeho odseknutej hlavy, ale, naopak, o antiumelecký, antidivadelný a antihamletovský počin. „Teraz by som chcel upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť. Môžeme sa v pokoji vyjadriť my matičiari, ktorí sa naozaj vyjadrujeme len kulminačným bodom dejín k takejto zásadnej veci, ktorá sa týka nášho predsedu a reklamnej kampane? Môžeme sa! Na danom plagáte bola vlajka cudzieho štátu. Bola dúhová vlajka, antigardistická a antifašistická. Prosím. Ale ak tento plagát má znamenať pozitívnu činnosť alebo pozitívnu aktualizáciu divadelnej a inej činnosti, pýtam sa, prečo tam nie je variácia na slovenské národné alebo štátne symboly – slovenskú vlajku alebo slovenský znak?“
- AGRESIVITA ODPORCOV
Správca Matice slovenskej Maroš Smolec vo svojom príhovore odmietol agresívne správanie provokujúcich účastníkov protestu. Predovšetkým jeden z nich ‒ progresívny aktivista Robert Mihály, napádal pokojných protestujúcich. Jedného staršieho muža dvakrát udrel do tváre. Polícia ho spacifikovala a konflikt budú riešiť v správnom konaní. Na mítingu boli aj pokojní odporcovia, ktorí držali v rukách dúhovú vlajku alebo transparenty na podporu divadla. Odporcov Matice bola však na námestí hŕstka. Správca konkrétne povedal: „Vyhlásenie Matice slovenskej zo soboty minulého týždňa a pozvánku na dnešný protest som pripravoval ja. Médiá hlavného prúdu pozvánku odignorovali, aj keď sa téme novej kampane DPOH venovali. Preto sme pozvánku uverejnili na sociálnej sieti Matice slovenskej. Keď som si o dva dni čítal stovky komentárov pod týmto statusom, bol som šokovaný. Toľkú nenávisť, militantnosť, agresivitu a mnohé komentáre kolidujúce s trestným právom, som už dlho nečítal. A viete, kto boli autori tých najagresívnejších výstupov? No práve podporovatelia tých, ktorí sa verejne pasujú do úlohy mierotvorcov, demokratov a oháňajú sa láskou. Tí, ktorí sú zástancovia práve tejto nechutnej kampane, teda tí, ktorí sa považujú za progresívnych liberálov alebo tzv. bratislavskú kaviareň. Tie komentáre sú uložené a sú dôkazom, kto šíri na Slovensku skutočné zlo. A Matica slovenská to nie je!“
- VÝZVA DPOH
Následne prečítal „Výzvu riaditeľke DPOH na okamžité stiahnutie aktuálnej reklamnej kampane Divadla“, ktorú prijalo v deň protestu 6. septembra 2023 v Bratislave Predsedníctvo Matice slovenskej. „Matica slovenská VYZÝVA riaditeľku Divadla Pavla Országha Hviezdoslava Valériu SCHULZOVÚ o okamžité stiahnutie reklamnej kampane, v ktorej dehonestujú odkaz jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov, ktorý bol navrhnutý na Nobelovu cenu za protivojnovú poéziu Krvavé sonety, súčasne predsedu Matice slovenskej a skutočného humanistu P. O. Hviezdoslava. Aktuálna kampaň je len ďalším dôkazom, že DPOH má dlhodobý zámer orientovať sa len na jednu jasne ideologicky vyhranenú skupinu občanov. Kultúra a jej stánky musia však slúžiť pre všetkých ‒ bez rozdielu ich národnosti, presvedčenia, vierovyznania a politických alebo iných ideologických názorov. Máme zato, že práve tieto zásady vedenie DPOH dlhodobo obchádza a ignoruje.“
Matej MINDÁR, mrs – Foto: (mrs)
Bratislavskí divadelníci sa teatrálne pridali k bubnom propagandy
Lukáš PERNÝ
Manažment Divadla Pavla Országha-Hviezdoslava dal pokyn vytvoriť profilový plagát na novú sezónu. Jeho tvorcov inšpirovali vitráže národného umelca Janka Alexyho v priestoroch divadla z čias jeho vybudovania. Tie však v povojnovom duchu a v intenciách vtedajšej moderny evokovali budovanie vojnou vydrancovanej republiky. Išlo, samozrejme, o prejav propagandistického umenia s cieľom podvihnúť dobovú budovateľskú morálku – kolektivizmus, stavbu fabrík a ťažkého priemyslu, priehrad, elektrifikáciu krajiny, rozvoj družstevníctva... Súčasní postmoderní „umelci“ využili formu vitrážovej formy výtvarného prejavu na propagandu dekonštrukcie a chaosu, ktorý je príznačný pre „diktatúru bezvýznamnosti“. Výsledok ich kreatívnosti však nemožno chápať ako náhodný jav. Divadlo sa pod novým zriaďovateľom, ktorým je Mesto Bratislava, profiluje ako trendovo angažované a dlhodobo propaguje inscenácie, ktorých cieľom je selektívne interpretovať témy extrémizmu, šovinizmu, takzvaných konšpiračných teórií či módnej tolerancie v rámci akože otvorenej spoločnosti.
■ AKTIVISTICKÁ SCÉNA
Problém takéhoto aktivistického divadla však spočíva v tom, že jednu propagandu strieda inou. Už vopred predpokladá, že Slováci sú nenávistní, hlúpi a treba ich vychovať na úroveň mestského progresívneho intelektuála, ktorý nekriticky a bez akýchkoľvek výhrad prijíma všetko, čo mu naservíruje hlavný prúd. Sorta ľudí, ktorá vytvára tieto inscenácie sa na jednej strane oháňa toleranciou k menšinám, na druhej strane dehonestuje celý národ ako masu hlupákov, fašistov, extrémistov, dezinformátorov, rasistov, šovinistov, hlupákov, či ako kedysi povedal istý nemenovaný minister „dezolátov“ a „opice“. Tento fenomén dehonestovania národa na masu primitívov v réžii progresívnych aktivistov sa však odvíja vo viacerých sférach. Spomeniem napríklad stránku konspiratori.sk, ktorá má označovať nepriateľov nezdieľajúcich tie správne názory; alebo aplikáciu Checkbot, ktorá má blokovať „nepohodlné weby“; rôznorodé workshopy a semináre na univerzitách vedené aktivistami progresívneho razenia a pod. Ide len o jeden z mnohých prejavov malej menšiny považujúcej sa za etalón jednej jedinej nespochybniteľnej pravdy, ktorej základ spočíva v tom, že menšiny majú absolútne nadpráva nad majoritou obyvateľstva a akékoľvek presadzovanie záujmov kultúry dominantného obyvateľstva je prejavom netolerovateľným.
■ NEGATÍVNE KÓDY
Tieto riadky nie sú namierené proti menšinám, a už vôbec nie na zaznávanie ich práv. Chcú poukázať na umelosť násilnej a neznesiteľnej propagandy, ktorú ideológovia vytvárajú a ktorá napokon menšinám viac ubližuje, ako pomáha, keďže vyvoláva maximálny odpor u väčšiny obyvateľstva (národ totiž už od podstaty uráža). A paradoxne, aj keď sa ideológovia oháňajú toleranciou, v skutočnosti zasievajú do spoločnosti maximálnu intoleranciu. Slovami profesora filozofie Rudolfa Dupkalu: „Voči všetkému môžeme byť tolerantní, len voči intolerancii nie.“ A čo iné je prejavom intolerancie, ak nie useknutá hlava mierotvorcu a rešpektovaného predsedu Matice slovenskej Hviezdoslava
■ KOSTI INAKOSTI
Autor výroku mal, samozrejme, „poslušne“ ukrajinskú vlajku v profilovke, čo je dnes nepísanou povinnosťou každého progresívneho aktivistu, ak chce patriť k vyvolenej elite a evidentne sa hlási k skupine nadľudí. Komentár je však zaujímavý tým, ako význam vitráže prekrúca a prakticky priznáva, že v rámci dekonštrukcie išlo o účelovú záležitosť provokovať a urážať. A potom, ak má uťatá hlava evokovať nezáujem „ľudu“ o Hviezdoslava, prečo, naopak, demonštratívne tí istí aktivisti jasne deklarujú záujem znázorneného pokrokového ľudu selektívne o „iné témy“ ‒ dúha, Ukrajina. Len Slovensko absentuje. Povýšenecky predpokladá, že záujem o divadlo majú iba intelektuáli zo skupiny, ktorá plagát schvaľuje, a ostatní, ktorí si ho dovolia kritizovať, sú nekultúrni barbari a hlupáci, ktorí boli naposledy v divadle v rámci školskej exkurzie. Toto veľmi presne ukazuje, akým spôsobom myslia. Žiaľ. Aj riaditeľka tejto scény, ktorá dokonca pochybuje, že oponujúci jej argumentácii ani nevedia, kde sa toto divadlo nachádza. Arogancia urážajúca až do špiku kostí!
■ TEROR PROPAGANDY
Forma, ktorú novodobí propagandisti dekonštrukcie zvolili, de facto odhaľuje ich zámer. To, čo tvoria, nie je ničím iným než násilná propaganda. Predložený plagát ponúka alternatívu voči Hviezdoslavovi vo forme jednostranného až fanatického prihlásenia k najskorumpovanejšiemu štátu, ktorý dlhodobo toleruje, ba dokonca glorifikuje fašistických hrdlorezov a banderovcov. Hviezdoslav, ktorý bol pacifista známy protivojnovou poéziou a aktívny bojovník proti militarizmu má odtrhnutú hlavu. Ako čítať túto symboliku v kontraste dominujúcej vlajky militantného štátu, ktorého okiadzaní veteráni divízie SS Haličina potláčali SNP? Na „programovom“ plagáte veje dúhová vlajka s konotáciami a naratívom „progresívneho spoločenstva“. Nemá nič spoločné s toleranciou sexuálnych menšín, ale je propagandistickým terorom, ktorým progresívna doktrína zahlcuje celý verejný priestor. Hľadíme na prejav progresívnej utópie, kde všetko slovenské je označené gardistickým dvojkrížom. A, samozrejme, všetko progresívne zastupujú jeho čitateľné emblémy a militantné koruhvy. Absentuje slovenský znak či slovenská vlajka, no dominuje preškrtnutá gardistická vlajka, akoby všetko slovenské bolo treba odsúdiť ako fašistické. Budúcnosť progresívnosti – ako sa nám vnucuje po podvedomia aj z volebných bilbordov ‒ sú vyobrazenia popíjajúcich hipsterov a aktivistky, ktorá je vpravo pripojená „online“. Objekt vľavo by mohla byť aj slávna obnovená fontána, čo dáva diktatúre bezvýznamnosti pomyselnú korunu. Kým budovy v uliciach Starého Mesta sú posprejované a omietky popadané, rozrastá sa burina uprostred námestí, rozpadajú sa budovy alebo sa rovno zbúrali ‒ ako PKO a Istropolis, hlavná stanica, ale aj ulice hlavného mesta sú obsiate výkalmi, zanesené špinou a smradom a my sa v intenciách myslenia a činov radnice a jej organizačných experimentov tvárime, že tento stav zachráni obnovená fontána alebo cyklotrasy na hlavných motoristických tepnách. To je krátky exkurz do hlavy progresívneho ideológa a zrejme aj do hlavy autorov tohto „umeleckého diela.“ a ich mecenášov a advokátov.
Autor je kulturológ a filozof.
Medzititulky redakcia
ČÍTAJTE AJ: https://snn.sk/news/hruba-dehonestacia-p-o-hviezdoslava/